Prípad udelenia dotácií firme ministra pôdohospodárstva zatiaľ nemá znaky korupcie, no prináša pár ponaučení.
Pred viac ako dvoma týždňami sme zverejnili článok o tom, že firma, za ktorou stojí poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, uspela v žiadosti o príspevok z Operačného programu životné prostredie na zariadenie na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ).
Článok zostal najprv bez výraznejšieho spoločenského ohlasu, až napokon o dva týždne spustil sériu udalostí, ktoré viedli k odstúpeniu povereného ministra Vlčana z funkcie. Vzápätí na to skončila aj vláda povereného premiéra Eduarda Hegera.
Otázka znie: je žiadosť o dotáciu zo strany firmy ministra Vlčana odsúdeniahodnou kauzou?
Zatiaľ neexistuje žiadna indícia, ktorá by nasvedčovala tomu, že ide o korupčný škandál. Žiadne eurofondové pravidlá nebránia nejakej firme zúčastniť sa súťaže, ak je jej spoluvlastníkom vysoký verejný funkcionár.
Takéto prípadné pravidlo by diskriminovalo firmu verejného funkcionára v súťaži o verejné zdroje. O to viac, že ústavný zákon mu zakazuje podnikať a riadiť firmu.
Samozrejme, že takéto pravidlá sa dajú obísť a poznáme nespočetne veľa prípadov korupčného smradu, ale zatiaľ sa nenašiel dôvod spochybňovať nevinu.
Pre porovnanie si odskočme do minulosti. Asi najznámejším odpadovým korupčným podozrením bola kauza Čierna labuť. Odchádzajúci minister Józes Nagy v roku 2012 narýchlo schválil dotácie za 50-miliónov eur z eurofondov.
Podpísal ich aj firme bez histórie BLACK CYGNUS (lat. Čierna labuť) vo výške 5,7 mil. eur, pričom aj okolo hodnotenia projektu sa objavilo príliš veľa pochybností. Aj takmer 7-miliónová dotácia pre Obec Dolný Hričov, ktorá bola súčasťou balíka, bola na prvý pohľad veľké a nevoňavé sústo.
Ak by sa podobné pochybenia preukázali teraz, potom by bol čas volať po okamžitom odstúpení oboch ministrov, teda Vlčana aj Budaja.
To však v tomto stave poznania veci nie je ten prípad.
Napriek tomu ponúka prípad rozhodnutia o dotácií pre firmu ministra Vlčana niekoľko ponaučení.
Po prvé: ak ste podnikateľ, tak sa vyhýbajte obchodovaniu so štátom, pokiaľ neponúkate služby, ktoré odoberá štátom kontrolovaný monopol. Biznis so štátom vždy oslabí vaše renomé schopného podnikateľa, ktorý sa vie sám vypracovať.
Po druhé: ak sa rozhodnete pomôcť Slovensku svojou verejnou funkciou, ale boli ste predtým podnikateľom, potom prijmite aj bremeno toho, že od vás bude verejnosť požadovať, aby ste aj vtedy, ak už firmu neriadite, zabránili jej účasti v niektorých súťažiach. A tým aj poškodili jej konkurencieschopnosť.
Po tretie: ak ste verejný funkcionár a vlastníte firmu, tak prijmite za fakt, že bude správne odísť, ak sa firma, ktorú vlastníte, uspeje v súťaži o verejné zdroje. To je celkom prirodzené. Slušní ľudia sú po skúsenostiach s vládnutím „Fica a jeho ľudí” na takéto podozrenia veľmi citliví.
Minister Vlčan odstúpil a to nie je zlá správa o Slovensku.
A minister životného prostredia Ján Budaj? Mnohí politici chceli mať jeho politickú hlavu na tanieri spolu s Vlčanom.
Ministrovi možno vyčítať všeličo, aj to, čo je na hranici s dôvodmi na odvolanie. Neschopnosť personálne stabilizovať rezort, liknavú prípravu kľúčových zákonov, deštrukčnú cenovú reguláciu, podivné zákazy (spaľovať zahraničný rádioaktívny odpad), regulácie („dierky v košoch”), pokusy o zákazy (výstavby nových ZEVO), vnútená celoštátna spartakiáda v zbere kuchynského odpadu, nekonečne dlhé hodnotiace procesy EIA atakďalej.
Minister si bezpochyby mohol zaistiť, aby pred podpisom dotácií dostal informáciu o pozadí žiadateľov a vopred o tomto možnom konflikte záujmov informoval verejnosť.
Aj to je jedno z jeho mnohých pochybení. Správny dôvod na odvolanie to však nie je.
Aj v tomto prípade totiž platí, že populisti volajú po presnom opaku toho, čo je správne urobiť.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.