Plošný zber kuchynského bioodpadu nie je zavedený nikde vo svete okrem Slovenska, tvrdí odborník

Od začiatku, resp. polovice tohto roka sa zbiera kuchynský odpad vo väčšine miest a obcí Slovenska. Doteraz sa iba odhadovala produkcia domácností, vyseparované a spracované množstvo objem, zloženie, či tuhosť (tekutosť) materiálu.

Pár mesiacov po zavedení zberu už možno vyhodnotiť aj skutočnosť, ktorá sa podstatne líši od predpokladov. Hoci sa zber stále iba rozbieha, firma Redox prezentovala prvé skúsenosti na základe dotazníkového prieskumu medzi samosprávami.

“Vo svete neexistuje žiadna krajina s plošne zavedeným zberom kuchynského bioodpadu. Takýto triedený zber preto nie je možné nikde odpozerať, využiť skúsenosti. Zopár talianskych miest alebo rakúskych obcí, ktoré takýto zber realizujú, je veľmi malá vzorka na to, aby si samosprávy, či zberové spoločnosti mohli spraviť obraz,” konštatuje Roman Malček, majiteľ firmy dodávajúcej komunálnu techniku.

Tesne pred spustením zberu schválilo ministerstvo životného prostredia vyhlášku so špecifikáciou nádob, ktoré sa na zber majú používať. Niektoré obce sa s povinnosťou vysporiadali po svojom. Napríklad nákupom nádob s roštom, ktorý však pri manipulácii ľahko vypadáva.

Roman Malček | Foto: Odpady-portal.sk

Pôvodne bol síce určený na používanie v kuchynskom drese, no obec si spornú zákonnú povinnosť splnila. Rošty tak komplikujú život smetiarskym vozidlám a kompostárňam, kde ich obsluha musí ručne vyberať z masy odpadu.

Nechuť triediť

To však zďaleka nie je jediný problém so zberom kuchynského odpadu. Tým citeľnejším je množstvo červov v nádobách, výrazný zápach a vytekajúca tekutina, šíriace sa cez perforované steny. A zápach priťahuje hlodavce. Aj preto vzniká odpor obyvateľov k triedeniu tohto odpadu.

“Nie je to problém mesta. To si len splnilo nezmyselnú zákonnú povinnosť,” myslí si R. Malček. Nevýhoda oddeleného zberu kuchynského a zeleného odpadu je podľa neho v tom, že samotný odpad z kuchyne sa v lete ľahko mení z tuhého na tekutý a podlieha rýchlemu rozkladu. Aj pri vývoze raz týždenne je zápach značný.

“Výsledkom nechute ľudí triediť v tomto meste je, že ročná produkcia potom vychádza na 5 kg na obyvateľa. To je asi  1-2 % z celkového objemu vyprodukovaného odpadu. Podobný jav sa môže opakovať v iných samosprávach.”

V inom meste sa rozhodli inštalovať uzavreté nádoby na samostatný kuchynský odpad do technických priestorov paneláka s nádejou menšieho zápachu. Ani takéto riešenie však nepomohlo. Zápach sa šíri totiž počas každého otvorenia nádoby a zamorí celé okolie. Obyvatelia sa dokonca rozhodli bojovať proti takému spôsobu triedenia petíciou.

V jednom meste na stojisko s polopodzemnými kontajnermi umiestnili perforovanú nádobu na kuchynský odpad.

“Kto vymyslel, že v horúčavách, kedy sa dávajú iné odpady do chladnej zeme, agresívny odpad z kuchyne treba vložiť do perforovanej nádoby, kde sa zmení na tekutý a vyteká von?”

V článku sa ďalej dozviete:

• aké problémy spôsobuje zber kuchynského odpadu v zime;
• aké sú výhody spoločného zberu odpadu z kuchyne a zeleného bioodpadu;
• prečo je propagovaná úspora nákladov v nesúlade s veľkosťou nádob na bioodpad;
• koľko bioodpadu sa naozaj zbiera oproti predpokladom;
• ako realizujú zber kuchynského odpadu v iných krajinách.

Riešenie cez polopodzemné kontajnery

V zimnom období môže tento odpad predstavovať problém aj pre zberové spoločnosti. Hoci ostatný odpad na kontajnerovisku s polopodzemnými nádobami sa nachádza v komforte pod zemou, kuchynský môže nad zemou zamŕzať.

“Ako budú zberové spoločnosti odpad dolovať z nádob? Ľudia voziaci takýto odpad sú obete. V pandemickej dobe musia riešiť takéto problémy,” upozorňuje R. Malček.

Riešením, ktoré Redox pri zbere kuchynského odpadu ponúka, sú polopodzemné kontajnery. Umiestnením citlivého materiálu pod zem sa dá vyhnúť väčšine nepríjemností.

“V lete sa nachádza v chlade, nepodlieha tak rýchlo hnilobe, nezapácha tak výrazne a nie sú hlodavce v nádobách. V zime nezamŕza. Stojisko s nádobami vyzerá aj esteticky.

Týmto by sa mohli zvýšiť množstvá vyzbieraného odpadu obyvateľmi. Myslím si, že k tomuto spôsobu zberu nakoniec aj dôjde.”

Pri spoločnom zbere bioodpadu (kuchyňa + zeleň) je zápach menej výrazný, pretože odpad sa zmiešava. Na druhej strane nevýhodou je väčšie množstvo, s ktorým treba následne nakladať podľa predpisov. Teda drviť, homogenizovať, hygienizovať, čo sa prejavuje na nákladoch.

Hoci mesto môže vyprodukovať 1000 ton zeleného bioodpadu a 50 ton kuchynského, podrviť musí celý objem, rovnako tak zhygienizovať pri 70 stupňoch.

Takýto zber má podľa R. Malčeka význam, ak je kuchynského odpadu väčšie množstvo, teda napríklad pomer kuchyne a zelene je 1:3. Vo väčšine miest je však tento pomer na úrovni 1:10 a takýto materiál je potom náročný na povinné 12 mm drvenie.

Propagovaná úspora nákladov vs. objem nádob

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.