Časť starého nábytku končí aj pri kontajneroch na zmesový komunálny odpad. Správne však nepotrebný nábytok patrí inam.
Na Slovensku ročne vzniká 239 735 ton dreveného a objemného odpadu z komunálnej sféry, z čoho približne 70-tisíc až 134-tisíc ton tvorí odpadový nábytok na báze dreva. V prepočte na obyvateľa to predstavuje 12,9 až 24,7 kg odpadového nábytku ročne.
K takémuto záveru na základe údajov Štatistického úradu SR a Ministerstva životného prostredia SR dospela štúdia, o ktorej hlavných záveroch sme v júni podrobnejšie referovali aj na Odpady-portal.sk. Spracovali ju nábytkárska spoločnosť IKEA a platforma Cyrkl.
Téme sa najnovšie venuje aj aktuálne vydanie podcastu ENVI-cast, v ktorom sa Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, rozprávala s Barborou Kotoun, manažérkou pre trvalú udržateľnosť v IKEA pre Česko, Maďarsko a Slovensko.
Starý nábytok môže byť použiteľný
Ako ukázala štúdia, ročne na Slovensku vznikne približne 134-tisíc ton odpadu z nábytku, čo je podľa B. Kotoun zhruba polovica z objemu nábytku, ktorý sa v krajine predá (254-tisíc ton).
„Frekvencia výmeny nábytku v domácnostiach je teda pomerne vysoká, čo nás značne prekvapilo. Súvisí to aj s výsledkami spotrebiteľského správania. Čo však vieme povedať je, že veľa nakupujeme a rovnako aj veľa vyhadzujeme,“ podotkla.
V spotrebiteľskom dotazníku, ktorý realizovali v rámci spracovávania štúdie, 40% ľudí uviedlo, že nábytok vyhadzujú, pretože si chcú kúpiť nový. To podľa B. Kotoun naznačuje, že vyhodený nábytok by mohol byť v použiteľnom stave.
„Tým primárnym dôvodom teda nie je jeho značné poškodenie, ale to, že zákazník si kupuje nový. Na druhej strane nám to ukázalo, že by to mohla byť príležitosť takýto nábytok využívať a vracať späť do obehu,“ povedala.
Re-use centrá sú alternatívou pre zberné dvory
Centralizovaný systém na zber nábytku, aký existuje pre rôzne triedené zložky komunálneho odpadu z domácností, na Slovensku zavedený nie je. Nepotrebný nábytok tak „po správnosti“ patrí na zberný dvor. Problémom je, že takto sa môže stať odpadom aj taký nábytok, ktorý by ešte mohol poslúžiť v inej domácnosti.
„Oveľa lepšou alternatívou je ponúknuť ho re-use centrám. Na Slovensku ich však veľa nemáme,“ poznamenala v podcaste K. Kretter z OZV ENVI - PAK.
Na druhej strane B. Kotoun s poukazom na výsledky prieskumu upozornila, že bežnou praxou na Slovensku býva darovanie nábytku. „Vieme, že asi 32 % Slovákov nábytok daruje. Keď to porovnáme s dátami z Česka, Maďarska a Slovenska, tak na Slovensku ide o najvýraznejší podiel ľudí, ktorí nábytok skôr darujú, než odnesú na zberný dvor alebo predajú. Takže v tomto je Slovensko pomerne unikátne,“ priblížila. „Zároveň ale 21 % obyvateľov Slovenska sa k starému nábytku správa zodpovedne a odvážajú ho na zberný dvor. Ďalších 16 % ho predáva online.“
Nábytok končí aj pri kontajneroch
Ďalších 8 % respondentov však v spotrebiteľskom dotazníku priznalo, že nepotrebný nábytok dávajú ku kontajnerom alebo priamo do zmesového komunálneho odpadu. „Toto nie je ideálna forma, ale na druhej strane vieme, že sa to deje a je dôležité mať tieto dáta, aby sme s tým niečo vedeli spraviť,“ mieni B. Kotoun.
Motivácia ľudí, ktorí takto nakladajú so starým nábytkom podľa nej často spočíva v tom, že ide o najjednoduchšie riešenie. Čierne kontajnery na zmesový odpad z domácnosti sú spravidla veľmi dobre dostupné, takže vyložiť nepotrebné kreslo, stoličku alebo skriňu k nim sa môže javiť ako najpohodlnejšie riešenie.
„Zároveň to môže súvisieť s nedostatkom informácií, že v okolí funguje zberný dvor alebo re-use centrum. Viac ako polovica ľudí nevie, ako s tým odpadom naložiť inak. Toto však nie sú dôvody typické iba pre Slovensko, podobne je to v rôznych iných európskych regiónoch,“ doplnila B. Kotoun.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.