Umelá inteligencia môže pomôcť aj pri triedení a recyklácii odpadu. Získavajú vďaka nej dáta

Podľa Svetovej banky sa v roku 2020 vyprodukovalo približne 2,24 miliardy ton pevného odpadu. Predpokladá sa, že toto číslo sa do roku 2050 pravdepodobne zvýši o ďalších 73 % na 3,88 miliárd ton.

Z hľadiska nakladania s odpadom sú obzvlášť problematické plasty. Od spustenia veľkovýroby materiálu v 50. rokoch do roku 2015 sa vyprodukovalo viac ako 8,3 miliárd ton plastového odpadu. S týmito zisteniami prišiel ešte v roku 2017 tím vedcov z univerzít v Georgii a Kalifornii.

Pri riešení problému s plastovým odpadom by v budúcnosti mohla pomôcť umelá inteligencia. Tá sa už využíva v rôznych odvetviach, v priemysle, zdravotníctve, marketingu, doprave a rôznych iných službách. Najnovšie vedci zistili, že môže byť nápomocná aj pri triedení odpadu. Informuje o tom BBC.

Zaznamenávajú miliardy kusov odpadu

Mikela Druckman založila britskú technologickú spoločnosť Greyparrot, ktorá využíva umelú inteligenciu na rozpoznávanie odpadu. To by mohlo pomôcť navýšiť a automatizáciu odpadového hospodárstva. Systém jej spoločnosti analyzuje odpad v rámci zariadenia na jeho spracovanie a recykláciu.

„Za jediný deň vám jedným zariadením prejdú doslova hory odpadu a nikdy sa to nezastaví,“ tvrdí. Jej spoločnosť umiestňuje kamery nad dopravné pásy približne 50 odpadových a recyklačných stredísk v Európe, pričom využíva na analýzu odpaduumelú inteligenciu. Tá v priebehu rokov prešla veľkým technologickým vývojom. Kedysi mala problém s pokrčeným či špinavým odpadom, dnes si s takýmito výzvami už dokáže poradiť.

Systém sleduje 32 miliárd odpadových objektov ročne, vďaka čomu firma vytvorila obrovskú digitálnu mapu odpadu. Tieto informácie môžu využiť odpadoví manažéri na zefektívnenie prevádzky, avšak ich využitie je ďaleko širšie.

„Umožňuje regulačným orgánom oveľa lepšie pochopiť, čo sa deje s materiálom, aké materiály sú problematické, a tiež to môže ovplyvniť dizajn obalov,“ vysvetľuje Mikela Druckman.

„Hovoríme o zmene klímy a odpadovom hospodárstve ako o samostatných veciach, ale v skutočnosti sú vzájomne prepojené, pretože nevieme, ako zhodnotiť vyhodené zdroje. Ak by sme mali prísnejšie pravidlá, ktoré menia spôsob, akým konzumujeme a ako navrhujeme obaly, veľa vecí by to ovplyvnilo,“ konštatuje.

Dúfa, že veľké značky a ďalší výrobcovia začnú používať údaje generované firmami ako Greyparrot, čo im umožní navrhovať viac opakovane využiteľných produktov.

Sledujú, kde končia fľaše

Troy Swope prevádzkuje spoločnosť, ktorá je zameraná na navrhovanie ekologickejších obalov. Jeho firma Footprint spolupracovala so supermarketmi a so spoločnosťou navrhujúcou žiletky Gillette. Snažil sa o to, aby spoločnosť prestala vyrábať plastové obaly na žiletky a zamerala sa radšej na ich výrobu z rastlinných vlákien, ktoré sú rozložiteľné.

V blogovom príspevku na webovej stránke Footprint napísal, že spotrebitelia sa riadia „mýtom o recyklácii“. Prirovnal to k plastovej nádobke na šalát, ktorá bola označená ako „pripravená na recykláciu“. Ďalej odkazoval na minuloročnú štúdiu dobrovoľníkov, podľa ktorej je pravdepodobnosť recyklácie takejto misky veľmi malá.

„Je menej pravdepodobné, že ich vyradený jednorazový plast skončí niekde inde, len nie na skládke,“ uviedol Swope. „Jediným východiskom z plastovej krízy je v prvom rade skončiť so závislosťou na plastoch.“ Ďalej je podľa neho najlepším riešením problému nájsť alternatívy k plastom, napríklad papier.

Veľkým problémom je pritom podľa neho aj greenwashing. „Všimli sme si množstvo tvrdení o ekologických alebo zelených obaloch, ktoré v skutočnosti nie sú ľahko rozložiteľné, navyše spotrebiteľa môžu zmiasť,“ myslí si Druckman.

Aby si maloobchodníci boli istí, že použité plastové fľaše sa v skutočnosti recyklujú a v akom počte, britská softvérová spoločnosť Polytag, priekopník v oblasti recyklačných technológii, ich pokrýva UV štítkom, ktorý ľudské oko nevidí. Akonáhle fľaše dorazia do určených recyklačných závodov, zariadenie na recykláciu odpadu tieto štítky načíta, pričom počet fliaš sa nahrá do cloudovej aplikácie, ku ktorej majú zákazníci prístup. „Môžu presne vidieť, koľko fliaš sa recykluje,“ hovorí projektová manažérka spoločnosti Polytag Rosa Knox-Bradley.

Vláda Spojeného kráľovstva a administratívy vo Walese a Severnom Írsku má v roku 2025 spustiť systém zálohovania plastových fliaš. V obchodoch a na iných verejných priestranstvách majú byť umiestnené automaty, podobne ako na Slovensku, kde môžu ľudia odkladať použité plastové fľaše a kovové plechovky od nápojov a dostať za ne peniaze – približne 20 pencí (23 eurocentov) za jednu položku. Plánovanému zálohovaniu v Spojenom kráľovstve sme sa podrobnejšie venovali aj na Odpady-portal.sk.

Témou je aj plytvanie kritickými surovinami

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.