Bioplasty nie sú zázračným materiálom, tvrdí český výskumník. Musíme ich vedieť spracovať

Mikroplasty predstavujú potenciálne významný problém pre životné prostredie. Európska únia konštatuje, že riziká, ktoré predstavujú mikroplasty a ich prítomnosť v životnom prostredí, pitnej vode a potravinách, sa musia ďalej skúmať.

Sporná je aj otázka vzniku mikroplastov z kompostovateľných obalov. Podľa španielskej štúdie sa v komposte nezistili žiadne zvyšky použitých priemyselných kompostovateľných bioplastov s certifikátom EN 13432 a pri správnom kompostovaní ich používanie neprispieva k zvýšeniu znečistenia mikroplastmi.

V článku sa dozviete:

• aké tri pokusy zrealizovali v ČVUT,
• aké riziká majú veľké výrobky z bioplastov,
• či sú mikroplasty z bioplastov kompletne rozložiteľné,
• aký vplyv majú bioplasty na pôdu.
  

Problém však nastáva v prípade, ak bioplast nie je správne kompostovateľný. V prírode môže spôsobovať významné škody. Téme sme sa venovali aj v denníku Odpady-portal.sk v roku 2019.

Podľa inej štúdie vedcov Univerzity v Bonne výroba bioplastov prináša ďalšie riziká. Bioplasty vyrobené z kukurice či cukrovej trstiny síce pri spracovaní neuvoľňujú do ovzdušia také množstvo CO2 ako klasické plasty, no s nárastom záujmu o ich výrobu sa zvyšuje aj záujem o pozemky na pestovanie plodín.

To napríklad vedie aj k výrubu lesov a vytvoreniu poľnohospodárskej pôdy, čo spôsobuje ďalšie uvoľňovanie oxidu uhličitého do atmosféry, informovali sme v roku 2021.

ČVUT: pozor na riziká bioplastov

Aj podľa nového výskumu, ktorý vykonala Chemická fakulta Vysokého učení technického v Brne (FCH VUT), môžu bioplasty spôsobovať znečistenie životného prostredia, vrátane vzniku mikroplastov.

Podľa doktoranda Jakuba Fojta z FCH VUT bioplasty nie sú zázračným materiálom, ktorý spasí životné prostredie. „Aby došlo k úplnej biodegradácii, je potrebné výrobok z bioplastu rozomlieť na čo najmenšie častice a vložiť do špeciálneho prostredia – napríklad do kompostu, kde teploty stúpajú až k 70 °C. Celé tégliky z bioplastu pohodené do mora či do lesa sa však rozhodne nerozložia v horizonte niekoľkých rokov, pretože tu nie je dostatočne agresívne prostredie. Dôjde tak skôr k rozpadu alebo biofragmentácii,“ tvrdí výskumník Jakub Fojt.

Bioplasty v pôde znižujú úrodu

Jakub Fojt vykonal až tri experimenty. V prvom z nich kontaminoval pôdu bioplastom P3HB degradovaným na mikročastice.

Najskôr spoločne s ďalšími vedcami skúmali vplyv na abiotické vlastnosti pôdy. Existuje totiž hypotéza, že častice bežných mikroplastov môžu spôsobovať vysychanie pôdy. V tomto prípade mikrobioplasty mali na vysychanie pôdy rovnaký vplyv ako štandardné mikroplasty.

V druhom experimente ukázal, že zvýšená koncentrácia mikrobioplastov vedie k väčšiemu nárastu plesní v pôde. „Pri biodegradácii plastov môže dochádzať aj k vyčerpaniu živín – konkrétne dusíka, ktorého je v pôde málo. Veľmi razantne to ovplyvnilo úrodu.

V pôde obsahujúcej najviac bioplastu bola o 80 % nižšia úroda ako v pôde bez kontaminácie,“ opisuje Jakub Fojt.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.