Podľa riaditeľa spoločnosti DETOX Daniela Studeného je čas začať o tejto tabuizovanej téme nielen hovoriť ale ju aj riešiť.
Spoločnosť DETOX, ktorá patrí do skupiny KOSIT, vidí problém Slovenska najmä v nedostatočných spracovateľských kapacitách. Daniel Studený v rozhovore poukazuje na nedostatky, ktoré tento problém spôsobujú priemyslu na Slovensku.
V septembri zverejnil Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP) Bielu knihu odpadového hospodárstva SR, ktorá priniesla komplexný pohľad na vznik a nakladanie s odpadmi. Dáta z Bielej knihy zároveň ukázali, že aktuálne má Slovensko veľký problém so spracovaním priemyselného odpadu, vrátane spracovania nebezpečných odpadov. Aké skúsenosti má Vaša spoločnosť s priemyselnými odpadmi?
Viac ako 30 rokov sa v spoločnosti DETOX zodpovedne zaoberáme zberom, prepravou a spracovaním priemyselných odpadov, vrátane nebezpečných odpadov. Naše služby poskytujeme pre viac ako dvetisíc priemyselných klientov, od sektora automotiv až po potravinársky priemysel. Okrem toho sa v rámci skupiny KOSIT dlhodobo venujeme nakladaniu s komunálnymi odpadmi a naše služby poskytujeme pre takmer 900 tisíc obyvateľov.
Dnes sa v rámci skupiny zaoberáme rozvojom finálneho spracovania priemyselných odpadov naozaj s vysokou intenzitou.
Realita nám ukázala, že už nestačí iba hľadať voľné kapacity na ich spracovanie, nakoľko nie sú ani v okolitých krajinách, treba nám ich vytvárať.
Samotní pôvodcovia odpadov, najmä tí, ktorí majú svoje centrály vo vyspelých štátoch únie, požadujú namiesto skládkovania odpadov, technológie na spracovanie a hlavne zhodnocovanie odpadov.
Nevyhnutnosť investícií do nových technológií na spracovanie priemyselných odpadov potvrdzujú aj štatistiky. Myslím si, že mi dáte za pravdu, že je vysoko nezodpovedné, aby sme v 21. storočí v Strednej Európe nevedeli, ako nakladáme s tretinou priemyselných odpadov, a viac ako tri milióny ton priemyselných odpadov „upraceme“ s kódom „iné nakladanie“.
A ešte aj pri takto deformovaných štatistikách nám postupne klesá miera zhodnocovania nebezpečných odpadov.
Na Slovensku klesá podiel materiálovej recyklácie nebezpečných odpadov. Prečo?
Ide o pomerne čerstvé dáta, ktoré zachytili začiatok trendu v roku 2019. Zaznamenávame obrátený vývoj nakladania s odpadom.
S nárastom produkcie odpadov postupne klesá miera materiálového a energetického zhodnocovania. V protismere s tým výrazne rastie zneškodňovanie, respektíve predúprava odpadov. Potvrdzuje to aj Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021, ktorá konštatuje pokles materiálového zhodnocovania a zvýšenie miery zneškodňovania nebezpečných odpadov ich skládkovaním.
Priemyselných odpadov pritom vzniká na Slovensku niekoľkonásobne viac, než komunálnych.
Produkcia priemyselných odpadov je na Slovensku na úrovni desiatich miliónov ton odpadov, čo je približne štvornásobne viac, ako produkcia komunálnych odpadov. Napriek tomuto číslu a neustálemu upozorňovaniu kompetentných na zhoršujúci sa stav infraštruktúry spracovania priemyselných odpadov, im bola v minulosti zo strany štátu venovaná minimálna pozornosť.
Najhoršia situácia je ale pri nakladaní s priemyselným nebezpečným odpadom, ktorého ročne vzniká na Slovensku takmer päťstotisíc ton, lenže o štyridsiatich percentách z tohto množstva odpadov nemáme zo štatistík informáciu o tom, ako sa s nimi nakladá.
To znamená, že takmer 180 tisíc ton toxických odpadov sa každý rok „túla“ po Slovensku a predstavuje neriadené riziko pre životné prostredie a zdravie ľudí. Tento stav trvá už niekoľko rokov a trend je bohužiaľ zhoršujúci.
Kde vidíte príčinu tohto stavu?
Štátne orgány dlhodobo ignorujú požiadavky priemyslu na podporu budovania kapacít pre zhodnocovanie priemyselných a nebezpečných odpadov. Nielen finančnú podporu ale hlavne podporu v zjednodušení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý svojím nastavením neúmerne predlžuje akýkoľvek zámer na budovanie zariadenia na spracovanie odpadov resp. ho veľa krát úplne zastaví.
Ťahúň slovenskej ekonomiky, automobilový priemysel, ktorý je zároveň lídrom zodpovedného prístupu k životnému prostrediu, je nútený konať proti ambicióznym environmentálnym politikám svojich materských firiem a odpad skládkovať.
V lepšom prípade ho vyváža na zhodnotenie do zahraničia. Ročne dnes vyvezieme zo Slovenska takmer päťdesiat tisíc ton nebezpečného odpadu čo pri dlhých prepravách zanecháva nezanedbateľnú uhlíkovú stopu a taktiež vytvára vysoké environmentálne riziko potenciálnej havárie.
Infraštruktúra spracovania odpadu dnes vôbec nenapĺňa ani len aktuálne potreby a v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o nejakom potenciáli pre potrebu rastúcej industrializácie krajiny.
Podiel energetického zhodnotenia priemyselných odpadov je na Slovensku len tesne nad štyri percentá, pričom reálny potenciál energeticky zhodnotiteľných odpadov je dvojnásobný.
Na Slovensku však chýbajú kapacity takýchto zariadení, do ktorých by bolo možné presmerovať 500 tis. ton výhrevného odpadu, ktoré dnes končia na skládkach.
Na Slovensku končí v zhodnotení a zneškodnení aj časť zahraničného odpadu. Slovensko je však aj jeho vývozcom.
Objem vyvážaného odpadu je približne desaťkrát menší, než dovážaného. Podľa schválených povolení na vývoz a dovoz odpadu bolo dovezených na Slovensko minulý rok takmer 650 tisíc ton odpadu, vyvezených bolo približne 65 tisíc ton odpadu.
Vo vývoze zo Slovenska dominujú práve nebezpečné odpady, ide o takmer päťdesiat tisíc ton. Z toho viac ako štyridsať percent predstavujú kovové odpady znečistené nebezpečnými látkami a autobatérie, ktoré sa zhodnocujú hlavne v Nemecku a v Rakúsku.
Takmer tridsať percent vyvážaných nebezpečných odpadov sa spracúva termicky v susednej Viedni. Ide o rôzne koncentrované rozpúšťadlá, kaly, obaly znečistené nebezpečnými látkami, teda odpady, pre ktoré nie je na Slovensku zodpovedajúce koncové zariadenie.
Pôvodcovia odpadov tak v rámci svojej environmentálnej politiky môžu veľa krát len vďaka zahraničným kapacitám dodržiavať princíp „zero waste to landfill“.
Čo tento fakt môže znamenať pre slovenské hospodárstvo a špeciálne pre automobilový priemysel, kde je na „shortliste“ ďalšia automobilka pri Košiciach?
Ročná produkcia len nebezpečných odpadov štyroch slovenských automobiliek je okolo trinásťtisíc ton. Je jasné, že pokiaľ chceme zabezpečiť ďalší rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku, tak je nevyhnutné investovať do moderných technológií na nakladanie s priemyselným a nebezpečným odpadom.
Nehovoriac o príchode piatej automobilky, ktorá stavia na najvyšších štandardoch ochrany životného prostredia.
Najhorším scenárom a obrovskou hanbou pre celé Slovensko by bolo, ak by dôvodom na tlmenie výroby alebo v najhoršom prípade aj odchod výroby zo Slovenska bola nedostatočná infraštruktúra odpadového hospodárstva.
Aké budú Vaše kroky v sektore priemyselného odpadu?
Uvedomujeme si dôležitosť tohto segmentu a veríme, že vstup spoločnosti Detox do skupiny KOSIT vytvára ideálnu platformu a potenciál pre rozvoj a budovanie technológií na spracovanie a zhodnocovanie priemyselných odpadov.
V rámci skupiny máme rozpracovaných viacero projektov pre spracovanie priemyselných odpadov a vyzerá, že prvým významným krokom bude projekt spracovania kvapalných priemyselných odpadov v areáli ZEVO Košice.
Projekt prešiel povinným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, následne územným konaním a dnes sme vo fáze vydávania stavebného povolenia. Zariadenie bude mať ročnú kapacitu štyridsať tisíc ton kvapalných odpadov. Táto investícia nám umožní poskytnúť naším klientom kompletný servis „pod jednou strechou“.
Zariadenia na nakladanie s nebezpečným odpadom, ktoré pracujú v „šedej zóne“, nič neriešia, iba prehlbujú problém. Preto v rámci tohto projektu vkladáme dôraz na celkový proces spracovania odpadov, automatizáciu a komplexnosť technologického zariadenia.
Malo by ísť o jedno z najkomplexnejších a najmodernejších zariadení takéhoto typu na Slovensku s investíciou vo výške rádovo niekoľkých miliónov eur.
Neutralizačná stanica spoločnosti DETOX Foto: Archív spoločnosti DETOX
Na Slovensku však nevznikajú iba kvapalné priemyselné odpady. Čo s tými pevnými, čo s odpadmi zo starých environmentálnych záťaží?
Už dnes nemáme ako plniť dohody a podmienky EÚ a pristúpiť k zatváraniu skládok, nehovoriac, že môžeme zabudnúť na ambiciózne ciele SR a EÚ v zmene hierarchie nakladania s odpadmi. Tento problém bude len rásť a ak nespravíme čím skôr potrebné opatrenia, budeme naďalej platiť vysoké pokuty od EÚ za neplnenie týchto podmienok. . Krajina potrebuje nové zariadenia na spracovanie tuhých odpadov, nakladanie s kalmi, plastovým odpadom a rôznymi koncentrovanými odpadmi, sorbentami a podobne.
Všetko sú to vysokovýhrevné odpady, ktoré sú ideálnym palivom pre zariadenie na energetické využitie. Svojím charakterom však tieto odpady nie je možné spracovávať v klasických roštových kotloch, aké prevádzkujeme napr. u nás v ZEVO Košice. Nie je to možné ani z technického ani z legislatívneho hľadiska.
Takéto zariadenie preto už plánujeme budovať v rámci areálu ZEVO Košice, kde takto vytvoríme kompaktný celok na nakladanie s komunálnymi a priemyselnými odpadmi.
Kapacita tohto zariadenia bude dvadsať tisíc ton odpadov ročne. Získaná energia vo forme tepla a elektrickej energie bude dodávaná do verejnej siete.
Palivová základňa sa bude skladať z rôznych priemyselných odpadov, ktoré nie je možné recyklovať, a ktoré na skládkach predstavujú potenciálne environmentálne riziko.
Na východ Slovenska smeruje piata automobilka z výrobou áut v prémiovom segmente. Chceme byť spoľahlivý partner s komplexnou službou a vynaložíme všetky sily na to, aby sa nám podarilo dobudovať čo najväčšiu časť chýbajúcej technologickej infraštruktúry.
Aké budú parametre tohto zariadenia a aké technológie použijete?
Výška investície na úrovni 50 miliónov eur zodpovedá vysokej technologickej úrovni zariadenia. Jeho základom bude rotačná pec z ktorej spaliny vstupujú do druhého stupňa termickej degradácie, tzv. termoreaktoru. V ňom bude prebiehať dohorievanie zvyškového podielu organických látok v spalinách, pri minimálnej teplote 1 100 °C počas dvoch sekúnd.
Proces čistenia spalín bude pozostávať z kombinovaného štvorstupňového čistenia, ktoré zabezpečí splnenie tých najprísnejších emisných noriem. Samozrejmosťou je využitie tepla spalín v parnom kotly na výrobu elektrickej energie a horúcej vody pre systém centrálneho zásobovania teplom mesta Košice. Súčasťou projektu bude samozrejme aj príslušné skladové hospodárstvo zodpovedajúce vlastnostiam odpadu, s ktorými budeme nakladať.
V prípade tohto zariadenia nebudeme zrejme jedinými investormi. Na základe viacerých ponúk zvažujeme vstup renomovaného spoluinvestora napríklad z Rakúska, alebo Švajčiarska, ktorý by sa podieľal nielen na finálnom dizajne, výstavbe, ale aj prevádzke zariadenia.
Spomínali ste, že dnes sa priemyselný odpad zo Slovenska vyváža do zahraničia. Nemôže sa stať, že po vybudovaní vášho zariadenia sa tok obráti a nebezpečný odpad bude smerovať zo zahraničia na Slovensko?
Investičný dlh v oblasti spracovania priemyselných odpadov je na Slovensku taký obrovský, že takáto možnosť je skôr nereálna. Ak sa bavíme o tuhých odpadoch s výhrevnosťou resp. takých, ktoré sa nedajú inak spracovať, potrebuje Slovensko minimálne tri podobné zariadenia s podobnou kapacitou, ako bude to naše.
Navyše aj súčasná legislatíva garantuje, že odpad, ktorý tu vznikne, musí byť prioritne spracovaný v krajine pôvodu. Musia na to byť však vytvorené podmienky a kapacity.
Kde sa nachádzajú podobné zariadenia v Európe?
Za príkladom nemusíme chodiť nikam ďaleko. Stačí sa pozrieť do Viedne, kde okrem štyroch klasických ZEVO na energetické zhodnotenie komunálnych odpadov, ktoré sú situované v blízkosti obytných štvrtí, sa nachádza aj jedno centrálne zariadenie na energetické zhodnotenie priemyselných odpadov.
Už od roku 1980 je v Simmering Heide v prevádzke zariadenie na energetické zhodnotenie nebezpečných odpadov, ktoré pozostáva z rotačnej pece s kapacitou stotisíc ton odpadov, a z troch fluidných kotlov so spoločnou kapacitou 180 tisíc ton kalov ročne.
K tomu všetkému pribudlo v roku 2008 zariadenie na energetické zhodnotenie komunálnych odpadov s kapacitou 250 tisíc ton odpadov. Celý komplex sa nachádza približne jeden a pol kilometra od obytnej štvrte.
Rakúsko môže byť pre nás vzorom nielen pri nakladaní s komunálnym odpadom, ale aj pri nakladaní s priemyselným nebezpečným odpadom.
Kým na Slovensku je miera termického spracovania nebezpečných odpadov len 4 %, v Rakúsku je až 13 %.
Miera skládkovania nebezpečných odpadov je v Rakúsku sedem percent, hlavne odpad s obsahom azbestu. Na Slovensku je to až sedemnásť percent. Opäť však musím zdôrazniť, že slovenské štatistiky deformuje skutočnosť, že u viac ako štyridsať percent vyprodukovaných nebezpečných odpadov netušíme, kde skončia.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.