NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Predstavili komplexnú analýzu odpadového hospodárstva. Chýbajú spracovateľské kapacity, varuje

Zväz odpadového priemyslu predstavil Bielu knihu odpadového hospodárstva SR. Pripravili sme cestovnú mapu pre politikov, hovorí jej spoluautor.

odpadové hospodárstvo

Foto: Depositphotos

Slovensko má po 34 rokoch najkomplexnejšiu analýzu stavu nakladania s odpadom pod názvom Biela kniha odpadového hospodárstva SR.

Na 280 stranách odborníci na spracovanie odpadu, a zároveň členovia Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), analyzovali všetky toky odpadov, ktoré na Slovenku vznikajú. Porovnali s nimi všetky existujúce spracovateľské kapacity, pričom tieto korelácie priniesli veľa znepokojujúcich záverov.

Odvetvie funguje samospádom

Zväz odpadového priemyslu na základe záverov Bielej knihy upozorňuje, že odpadové hospodárstvo na Slovensku nie je v dobrej kondícii, je riadené nekoncepčne a bez dlhodobých analýz. Podľa generálneho riaditeľa ZOP Jána Chovanca mala Biela kniha OH vzniknúť pod gesciou štátu pred desiatkami rokov.

„Aj to je dôvod, prečo odvetvie spracovania odpadu dnes funguje bez koordinácie a samospádom. Darilo sa nám to zakrývať vďaka skládkam. Na nich končil aj vytriedený odpad určený na recykláciu. Tlakom EÚ táto kamufláž postupne mizne, keďže Slovensko sa zaviazalo zredukovať skládky na maximálne 10 % komunálneho odpadu do roku 2035,“ upozorňuje J. Chovanec.

Ján Chovanec | Foto: ZOP

„Dáta z Bielej knihy ukázali, že objem skládkovaných odpadov, ktoré by sa dali využiť, nedokážeme úplne presunúť do zariadení na recykláciu, alebo do zariadení na spoluspaľovanie tzv. tuhého alternatívneho paliva z odpadu (TAP). Biela kniha po prvýkrát v ére samostatnosti krajiny okrem zmapovania produkcie odpadov, zmapovala všetky spracovateľské zariadenia a ich kapacity. Takisto sme sa zamerali na dlhodobú predpoveď vývoja odpadového hospodárstva v SR až do referenčného roku 2035, kde presne definujeme čo treba urobiť, aby spracovanie odpadu na Slovensku fungovalo na úrovni vyspelých európskych štátov,“ zdôrazňuje šéf ZOP.

Odpadu pribúda, kapacity nepostačia

V roku 2021 bolo uložených na skládky odpadov celkovo až 2 580 477 ton odpadov. Pri zachovaní množstva vyprodukovaného odpadu z roku 2021 budú kapacity skládok postačovať na tri roky, teda približne do konca roku 2026. Za predpokladu, že sa tieto skládky nebudú ďalej nerozširovať. Okrem komunálnych odpadov je na týchto skládkach zneškodňované významné množstvo priemyselných odpadov, ale aj isté množstvo odpadov zo zariadení na úpravu odpadov, ktoré nie sú koncovými zariadeniami.

Podľa Bielej knihy by sa odhadom dalo z celkového objemu odpadu na skládkach odkloniť na materiálové zhodnotenie cca 460-tisíc ton. Na toto množstvo má Slovensko dostatočné recyklačné kapacity. Z tohto objemu by sa približne 200-tisíc ton odpadu ročne dalo vytvoriť tzv. tuhé alternatívne palivo (TAP) do cementární. O 200-tisíc ton by sme tak zároveň mohli zredukovať import tohto druhu odpadu zo zahraničia, ktorý sa ako jediný na Slovensko dováža.

Aj za predpokladu redukcie takmer 500-tisíc ton odpadu ročne, naďalej zostáva v bilancii cca 700 - 800-tisíc ton ostatných odpadov, pre ktoré neexistujú alternatívne spôsoby nakladania. Tým, že nemáme vybudovanú dostatočnú sieť moderných zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), budeme zrejme podľa Tibora Menyharta, člena prezídia ZOP, nútení hľadať riešenie aj v zahraničí, čo je úplne tá najhoršia alternatíva.

„EÚ nie je cestovaniu odpadu vôbec naklonená, navyše Poliaci, Česi a Maďari síce na rozdiel od Slovenska veľmi intenzívne budujú svoju technologickú infraštruktúru, ale počítajú iba s domácim odpadom. Voziť slovenský odpad do zahraničia je neželaná závislosť, na ktorú doplatili napríklad Slovinci. Desaťročia si budovali imidž zero waste krajiny, v skutočnosti svoj odpad vozili do rakúskych zariadení,“ hovorí T. Menyhart.

Biela kniha upozorňuje na fakt, že v roku 2035 vznikne na Slovensku 1,25 miliónov ton nerecyklovateľných (prevažne komunálnych) odpadov ročne, ktoré sa nebudú môcť skládkovať. Ak spočítame kapacity obidvoch ZEVO po ich plánovanom rozšírení (360-tisíc ton odpadov), kapacity plánovaných liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) a voľné TAP kapacity cementárni (200 tis. ton ročne), tak v roku 2035 budú na Slovensku aj naďalej chýbať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu na úrovni cca 550 - 600-tisíc ton ročne.

Slovensko má dnes podľa poskytnutých dát povolené dostatočné recyklačné kapacity na tieto druhy odpadov: biologicky rozložiteľný odpad (vrátane kuchynského odpadu), plasty, drevo, papier a lepenka, sklo. Aktuálne recyklujeme komunálny odpad na úrovni 49 % (v roku 2021).

Podľa prognózy by sa malo množstvo komunálneho odpadu zvyšovať každý rok o 1 %. Malo by sa jednať hlavne o recyklovateľný odpad. Jeho presunom do recyklačných zariadení by sme sa dostali v cieľovom roku 2035 na požadovaných 65 %, čo je cieľ stanovený pre SR Európskou úniou. Znamená to, že v roku 2035 by sme mali recyklovať 2 mil. ton z približne 3,1 mil. ton komunálnych odpadov ročne.

Na nebezpečný odpad chýbajú technológie

Za asi najkritickejší prúd odpadu, ktorý nemáme minimálne štatisticky pod kontrolou, môžeme označiť nebezpečný odpad. Kapacít na zneškodňovanie nebezpečných odpadov ubúda (kapacity skládok) a zariadení na konečné zhodnocovanie nebezpečných odpadov na Slovensku nepribúda. Až jedna tretina odpadu ide v režime „iný spôsob nakladania“, na základe ktorého nevieme presne identifikovať, kde odpad nakoniec skončil. Podobná situácia je aj pri celom priemyselnom odpade, kde to číslo tvorí až cca 3 mil. ton odpadov ročne.

To, že trend v spracovaní priemyselných, resp. nebezpečných, odpadov začína dosahovať svoju kritickú hranicu nepotvrdzuje len Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021, ktorá hovorí o poklese materiálového zhodnocovania a zvýšení podielu zneškodňovania nebezpečných odpadov ich skládkovaním, ale aj vývoj v spracovaní nebezpečných odpadov z automobilového priemyslu.

S nárastom produkcie odpadov z automotive nám materiálové a energetické zhodnocovanie postupne klesá a predúprava a zneškodnenie nám výrazne narastá.

Štát o niektorých zariadeniach ani nevie

Spoluautor Bielej knihy a člen prezídia ZOP Peter Gallovič upozorňuje, že tak pri recyklovateľnom, ale aj nerecyklovateľnom, odpade musíme vychádzať z dát a z dlhodobých predikcií. Dôvodom je najmä ťažkopádna povoľovacia legislatíva, vďaka ktorej každá technologická stavba trvá roky. Biela kniha je podľa neho prvým predpokladom k tomu, aby štát už prestal ad hoc hasiť akútne problémy a začal koncepčne myslieť.

„Snažili sme sa čo najjednoduchším spôsobom dať politikom návod ako na to, preto je súčasťou Bielej knihy tzv. cestová mapa odpadového hospodárstva SR do roku 2035. Presne vymedzuje, čo treba v nasledujúcich rokoch urobiť. Ako znížiť tvorbu odpadu a aké zariadenia je nutné vybudovať. K tomu však potrebujeme na úrovni štátu vytvoriť jednotný systém evidencie takýchto zariadení a takisto konečne sprevádzkovať informačný systém evidencie odpadov,“ vysvetľuje P. Gallovič.

„Už samotný fakt, že štát nemá prehľad o tom, v akom objeme sa spracúva napríklad nebezpečný odpad, je alarmujúci. Už pri získavaní vstupných podkladov do Bielej knihy sme zistili mnoho nepresností v poskytnutých informáciách. Napr. v údajoch, ktoré boli poskytnuté viacerými orgánmi verejnej správy často chýbali informácie o existencií zariadení, ktoré reálne existujú,“ uzatvára P. Gallovič.

Stiahnite si:


Zväz odpadového priemyslu je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Mäkké plasty sú problém. Recyklovať sa ich nedarí ani v Spojenom kráľovstve

Mäkké plasty sú problém. Recyklovať sa ich nedarí ani v Spojenom kráľovstve

Veľký obchodný reťazec spustil projekt, ktorým chce dokázať, že ich vyzbierané mäkké plasty skončia v recyklácii.

Naprší a stúpne hmotnosť. Predražiť odpady môže aj dážď, otvorené kontajnery sú problém

Naprší a stúpne hmotnosť. Predražiť odpady môže aj dážď, otvorené kontajnery sú problém

Základnou prevenciou je zatvárať kontajnery. K dispozícii sú však aj ďalšie riešenia.

Zníži Slovensko mieru skládkovania pod 10 % a od čoho to závisí?

Zníži Slovensko mieru skládkovania pod 10 % a od čoho to závisí?

Zhodnocovanie nerecyklovateľného odpadu môže znížiť ceny energií aj šetriť životné prostredie.