Ministerstvo je skostnatený organizmus, hovorí po skúsenostiach s ISOH-om bývalý poradca

V januárovom podcaste spoločnosti Odpadový hospodár s.r.o. s názvom Odpadový podcast sa zhováral jej riaditeľ Tomáš Schabjuk s riaditeľom spoločnosti Sensoneo Martinom Basilom. Rozhovor s Tomášom Schabjukom z roku 2021 si môžete prečítať tu.

Martin Basila pôsobil dva roky ako poradca bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja pre informačný systém odpadového hospodárstva.

Spoločnosť Sensoneo, ktorú založil, ponúka hardvér a softvér pre samosprávy a firmy v desiatkach krajín. Aktuálne je významným segmentom služieb v Sensoneo poskytovanie softvéru pre systémy zálohovania nápojových obalov v rôznych krajinách sveta.

V článku sa dozviete:

• prečo nepovažuje M. Basila povinný množstvový zber za správne riešenie,
• aké problémy sprevádza budovanie informačného systému odpadového hospodárstva,
• prečo obrovská zákazka na veľké riešenie nemala nádej na úspech,
• čo chýbalo v príprave projektu ISOH,
• ako by malo ministerstvo podľa M. Basilu pokračovať v budovaní systému,
• ako hodnotí svoje pôsobenie na MŽP SR,
• čo oceňuje na prvých mesiacoch pôsobenia nového vedenia ministerstva.

Množstvový zber je nočná mora

Predchádzajúce vedenie ministerstva uvažovalo o zavedení povinného množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu.

Martin Basila sa v rozhovore s Tomášom Schabjukom prikláňa k dobrovoľnosti množstvového zberu, nakoľko mestá sú už dostatočne skúsené a rozumné, aby si vedeli sami prispôsobiť vlastné riešenie. Viac by sa však malo podľa neho sústrediť na to, aby mali samosprávy určené ciele, čo majú splniť.

Veľmi skepticky vníma využívanie váh na vozidlách.

„Množstvový zber je pre mňa trochu nočná mora. My sme investovali státisíce eur do riešenia, ktoré by využilo váhy, ale ide o veľmi nepresné a nekvalitné riešenie.” Veľkú chybovosť dát spôsobuje bočný vietor, alebo naklonenie vozidla, alebo aj jeho amortizácia. Náklady prevušujú výnosy.

„Vážiaci systém si vyžaduje investíciu vo výške 15 až 20 tisíc eur na každé auto, pričom každú váhu treba často certifikovať.”

Efektívny systém majú podľa Basilu nastavený napríklad v Trenčíne, kde sa platí za veľkosť nádoby a frekvenciu.

„Váženie odpadov na vozidle je slepá cesta,” konštatuje.

ISOH zlyhával od začiatku

Martin Basila bol poradcom bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja pre informačný systém odpadového hospodárstva.

Stal sa ním vďaka rozhovoru s ministrom po konferencii o odpadovom hospodárstve, na ktorej boli prezentované čiastkové výsledky budovania ISOH-u.

Informačný systém sa po dlhoročných odkladoch a zastavenej súťaži začal budovať od začiatku roku 2018. V obstarávaní vtedy vyhrala skupina dvoch dodávateľov z bratislavskej Galvaniho ulice: Tempest, a.s. a Softip, a.s. Vybudovanie informačného systému malo stáť 15,3 milióna eur.

Martin Basila vníma súčasný stav veľmi kriticky.

„Sme v takom stave, že na ministerstve, a to bolo aj v čase, kedy som tam prišiel, neexistuje nikto, kto ten systém chce. Nie je “vlastník” systému, nie je tam nikto, kto bol na ministerstve vtedy, keď sa to zadávalo. Nikto, kto to objednal.”

Na ministerstve podľa neho nie je nikto, kto by vedel skontrolovať funkčnosť odovzdaného diela.

„Na ministerstve nevedeli nájsť nikoho, kto by vedel zrealizovať akceptačné testy, teda akceptovať nejakú časť diela. Chyba bola už v tom, že na začiatku nebola urobená feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti, pozn. red.).”

V prvých rokoch budovania projektu zodpovedal na ministerstve za projekt Ivan Kapitáň, ktorý však neskôr z ministerstva odišiel.

Na ministerstve podľa neho všetci od projektu bočia. V súčasnosti je síce projekt riadne odovzdaný podľa zadania a približne polovica z neho aj funguje, no pretrváva problém s integráciou dát na okresné úrady cez ministerstvo vnútra. Fungujú procesy registrácie, ale nie súhlasov.

Problém má podľa Martina Basilu aj politický rozmer, nakoľko v čase, kedy prichádzalo na ministerstvo vedenie s ministrom Jánom Budajom, čelilo pochybnostiam nad spôsobom a obsahom obstrávania.

Pripomeňme, že Budajovo ministerstvo prehralo v roku 2022 súd s dodávateľom projektu za neuhradenie faktúr vo výške 2,4 milióna eur. Posledné etapy ISOH-u pritom ministerstvo oficiálne prevzalo od dodávateľov už v auguste 2020.

Martin Basila na konferencii Odpadové hospodárstvo 2020 | Foto: Odpady-portal.sk

Nefunguje elektronická evidencia odpadov

Kľúčovou časťou ISOH-u je podľa Martina Basilu elektronická evidencia odpadov, vďaka ktorej sa dajú sledovať toky odpadov. K tomu však musí byť aktualizovaná vyhláška č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

„Túto vyhlášku pomáhali dodávatelia ministerstvu pripraviť už v roku 2018, aby vedeli, čo majú naprogramovať,” objasňuje Basila.

Pripomeňme, že do legislatívneho procesu sa dostala až na konci roku 2022 a vyhodnotenie pripomienok bolo ukončené o ďalších desať mesiacov neskôr, v septembri 2023.

„Je neuveriteľné, že to nevedia dokončiť. Zodpovednosť za vyhlášku si prehadzovali medzi legislatívou a odpadovým odborom, bol to pingpong. Úradníci s nami cvičili. Môžete sa hodiť o zem, aj tak s tým nepohnete.”

Podľa M. Basilu je v súčasnosti použiteľná časť ISOH-u, ktorá sa venuje registráciám, ale nie je použiteľná pre elektronickú evidenciu odpadu, najmä pre chýbajúcu novú vyhlášku. Jej znenie by však bolo treba prispôsobiť, lebo od roku 2018 sa mnohé požiadavky zmenili.

„Dnes už je odovzdaný systém starý. Časť je dnes už nepoužiteľná, lebo nie je v súlade s aktuálnou legislatívou,” tvrdí Basila.

Časť ISOH-u treba zahodiť

Podľa M. Basilu treba nefungujúcu evidenčnú časť ISOH-u postaviť nanovo, teda považovať ju za utopenú investíciu.

„Neviem si predstaviť, že do odovzdanej časti príde firma, ktorá povie, že to prerobí. Je to príliš komplexný systém. Myslím, si, že by v ňom na fungovanie stačila štvrtina vecí z toho, čo bolo v zadaní. Možno preto, aby sa do neho predalo veľa IT komponentov. Navyše ten softvér, ktorý sa začal vyvíjať v roku 2018, je už za morálnym zenitom.”

V denníku Odpady-portal.sk sa téme ISOH-u venujeme pravidelne. Miroslav Jakuš zo spoločnosti INISOFT, ktorá je tvorcom a správcom českého systému a pôsobí aj na Slovensku, viackrát upozorňoval v rozhovoroch pre denník na to, že slovenský ISOH je zbytočne veľmi komplikovaný a ťažko realizovateľný.

Martin Basila navrhuje, aby sa na zvyšnej časti začali objednávať práce po malých častiach. 

„Nemalo by sa to robiť v takom veľkom rámci, neobjednávať takú veľkú kravinu. To je nedodateľné. Treba to robil po moduloch, podľa priorít,” hovorí. Implementácia každého modulu by pre programátorov nemala trvať dlhšie ako rok.

Celý projekt až do jeho spustenia by trval dlhšie, Basila odhaduje až na tri roky, lebo najprv treba urobiť analýzu toho, čo sa bude v module realizovať, potom práce obstarať, po ich dodaní testovať systém v praxi a nechať čas firmám, aby sa naň pripravili.

Dodávatelia boli v ťažkej pozícii

Basila obhajuje dodávateľov projektu v tom, že sa nachádzali v ťažkej pozícii, lebo pracovali pre štát.

„V tej situácii sa neustále menili úradníci a zadania. Štátny tajomník Smatana strčil na rok hlavu do piesku, nezvolal ani riadiaci výbor. Dodávateľ nemohol držať tím pre zdržania ministerstva, keď sa rok nikto neozve,” argumentuje.

„V takejto situácii ak niekto robí so štátom, tak by si mal navýšiť cenu projektu štvornásobne, lebo s ním budú všetci cvičiť.”

Martin Basila preto odporúča, aby spustené časti projektu bežali a spravovala ich nejaká firma ako podporu systému, lebo tá časť systému už produkuje kvalitné dáta. 

Ostatné časti by sa mali začať budovať na zelenej lúke. Frekvencia vykazovania by sa mala znížiť.

Boli to stratené roky

Martin Basila považuje dva roky, ktoré pri projekte strávil, za stratené. „Nazval by som to vysokou školou mizérie,” hovorí.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.