Európske inštitúcie pokračujú vo svojom neúnavnom úsilí o ochranu životného prostredia a zlepšenie zdravia občanov.
Tlačová správa zo dňa 29. januára 2024 z dielne Európskej komisie (ďalej ako „Komisia“) priniesla pozitívnu informáciu o predbežnej politickej dohode medzi Európskym parlamentom (ďalej ako „EP“) a Radou o návrhu Komisie na revíziu smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd.
Návrh ráta s výrazným posilnením ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred škodlivým vypúšťaním komunálnych odpadových vôd. Cieľom návrhu sú čistejšie rieky, jazerá, podzemné vody a moria v celej Európe.
Komisia prijala návrh revidovanej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd ešte 26. októbra 2022. Návrh predstavuje významný krok v snahe o dosiahnutie „nulového znečistenia“ stanoveného v Európskej zelenej dohode1, ktorou je dosiahnuť do roku 2050, aby bolo životné prostredie bez škodlivého znečistenia. Návrh zároveň vychádzal aj z osobitných požiadaviek, ktoré boli vznesené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy2.
Vzhľadom na skutočnosť, že smernica o čistení komunálnych odpadových vôd bola prijatá ešte v roku 19913, nastala po viac ako 30 rokoch potreba na komplexnú revíziu s cieľom zohľadniť nové zdroje znečistenia miest, ktoré sa v súčasnosti stali dominantnejšími (napríklad menšie mestá, decentralizované zariadenia alebo búrkové vody).
Neopomenuteľným faktom je výskyt nových znečisťujúcich látok vrátane mikroplastov alebo mikropolutantov (ako sú lieky alebo kozmetika), ktoré pôvodné znenie smernice neriešilo.
Čo zavedie revízia smernice?
- nové opatrenia, vďaka ktorým sa z komunálnych odpadových vôd odstráni viac živín,
- nové normy na mikropolutanty,
- rozšírenie pôsobnosti smernice na väčší počet oblastí, t. j. aj na menšie aglomerácie s populáciou nad 1 000 obyvateľov,
- postupné smerovanie k energetickej a klimatickej neutralite,
- zlepšenie hospodárenia s dažďovou vodou, vzhľadom na narastajúce silné dažde spôsobené zmenou klímy,
- pokrytie nákladov na ochranu pred znečistením samotnými „znečisťovateľmi“,
- podporu obehového hospodárstva prostredníctvom zlepšenia kvality kalov a vyčistených odpadových vôd, umožňujúcich väčšie opätovné použitie v poľnohospodárstve.
Zníženie množstva chemických a znečisťujúcich látok a monitoring
Revidovaná smernica zavedie povinnosti smerujúce k odstráneniu väčšieho množstva živín a mikropolutantov z komunálnych odpadových vôd, najmä tých, ktoré pochádzajú z toxických liekov a kozmetiky. Zavedie systematické monitorovanie mikroplastov vo vstupoch a výstupoch čističiek komunálnych odpadových vôd, ako aj v kaloch. Dodatočné monitorovanie „navždy chemických látok“, ako napríklad PFAS (perfluóralkylové a polyfluóralkylové látky), zlepší existujúce poznatky o šírení týchto chemikálií prostredníctvom komunálnych odpadových vôd.
Okrem toho sa budú v komunálnych odpadových vodách pravidelne monitorovať kľúčové parametre súvisiace so zdravím vrátane antimikrobiálnej rezistencie alebo vírusy v prípade pandémie (napr. SARS, covid a pod).

Vďaka revidovanej smernici o čistení komunálnych odpadových vôd by sme mali mať čistejšie rieky, jazerá, podzemné vody a moria a zároveň sa zvýši nákladová efektívnosť čistenia odpadových vôd. V záujme čo najlepšieho využitia odpadovej vody sa navrhuje zamerať sa na energetickú neutralitu odvetvia do roku 2040 a zlepšiť kvalitu kalu, aby sa vo väčšej miere umožnilo opätovné využívanie, čím by sa prispelo k zabezpečeniu obehového hospodárstva.
Odvetvie odpadových vôd má značný nevyužitý potenciál výroby energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad z bioplynu. Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby sledovali priemyselné znečistenie pri zdroji s cieľom zvýšiť možnosti opätovného použitia kalov a vyčistených odpadových vôd a tým zabrániť strate zdrojov. Pravidlá zhodnocovania fosforu z kalu podporia jeho používanie na výrobu hnojív, čo bude prínosom pre výrobu potravín.
Ochrana povrchových a podzemných vôd pred novými znečisťujúcimi látkami
Na základe aktuálnych vedeckých dôkazov Komisia navrhuje aktualizovať zoznamy látok znečisťujúcich vodu, ktoré sa majú prísnejšie kontrolovať v povrchových a podzemných vodách.
Do zoznamov sa doplní 25 látok, vychádzajúc zo zdokumentovaných problematických účinkov týchto látok na prírodu a ľudské zdravie. Medzi ne patria:
- látky PFAS, veľká skupina „večných chemikálií“, ktoré sa používajú okrem iného v kuchynskom riade, oblečení a nábytku, hasiacej pene a vo výrobkoch osobnej hygieny;
- celý rad pesticídov a produktov rozkladu pesticídov, ako je glyfozát;
- bisfenol A, zmäkčovadlo a zložka plastových obalov;
- niektoré lieky používané ako lieky proti bolesti a protizápalové lieky, ako aj antibiotiká.
V nadväznosti na rôzne udalosti, akými sú napríklad hromadné úhyny rýb, Komisia navrhuje zaviesť povinné varovania pre oblasť povodia po prúde rieky po incidentoch. V nových pravidlách sa uznávajú kumulatívne alebo kombinované účinky zmesí, čím sa rozširuje súčasné zameranie, ktoré sa zameriava výlučne na jednotlivé látky.
Znečisťovatelia zaplaťte
Revidovanou smernicou by sa mala po prvýkrát uplatniť zásada „znečisťovateľ platí“ v odvetví vodného hospodárstva, a to konkrétnym spôsobom, ktorý zasiahne priemysel ako najmarkantnejšieho znečisťovateľa vodných tokov. Najviac znečisťujúce chemické priemyselné odvetvia, t. j. farmaceutickí a kozmetickí výrobcovia, budú musieť zaplatiť väčšinu nákladov na odstránenie mikropolutantov (známe ako kvartérne ošetrenie).
Keďže 92 % toxických mikropolutantov, ktoré sa našli v odpadových vodách EÚ, pochádza z liekov a kozmetiky, v rámci nového systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (Extended producer responsibility – EPR) sa od výrobcov bude vyžadovať, aby zaplatili náklady na ich odstránenie. Okrem uplatnenia zásady „znečisťovateľ platí“ sa cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov podnieti výskum a inovácie v oblasti výrobkov bez toxických látok, ako aj spravodlivejšie financovanie čistenia odpadových vôd.
Riešenie problémov so silnými dažďami a búrkami
Nové opatrenia zohľadňujú meniace sa klimatické podmienky a stanovujú jasné povinnosti pre členské štáty, aby lepšie riešili prípady silných dažďov. Nedávne udalosti v rôznych členských štátoch, ako sú Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Belgicko, ukázali, že režim zrážok sa drasticky mení nielen v letných časoch, ale aj v zime, a treba prijať naliehavé opatrenia na zabezpečenie prispôsobenia sektora komunálnych odpadových vôd tejto novej realite.
V prípade veľkých miest budú musieť členské štáty systematicky vypracovať tzv. integrované plány riadenia na riešenie búrkových vôd. Menšie mestá by mali tieto integrované plány vypracovať, ak pre nich búrkové vody predstavujú riziko. V týchto plánoch sa musia stanoviť konkrétne riadiace opatrenia s prioritizáciou riešení inšpirovaných prírodou.
Návrh revízie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd upravuje zabezpečenie prístupu k sanitácii vo verejných priestoroch pre dva milióny najzraniteľnejších a marginalizovaných ľudí v EÚ, čo nadväzuje na požiadavky stanovené v nedávno prijatej smernici o pitnej vode4, v ktorej sa vyžaduje prístup k vode pre všetkých.
Návrhom má Komisia v pláne dosiahnuť do roku 2030 výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v Európe, čo odhadom povedie k hrubým ročným prínosom vo výške 42 miliárd EUR až 121 miliárd EUR v roku 2030, pričom náklady by nemali presiahnuť 6 miliárd EUR ročne.
Ďalším krokom by malo byť formálne prijatie revízie smernice Európskym parlamentom a Radou, ktoré budú teraz musieť novú smernicu formálne prijať. Podľa návrhu by revidovaná smernica mala nadobudnúť účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú následne povinné začať pracovať na vykonávaní požiadaviek a zaslať prvé aktualizované národné implementačné programy v roku 2026.
1https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/european-green-deal_en
2https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/conference-on-the-future-of-europe/#nutshell
3https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A31991L0271
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32020L2184
JUDr. Simona Makúchová, advokátka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.