Plány a realita sa rozchádzajú. Ako funguje zber kuchynského odpadu (ANALÝZA)

Od roku 2021 na Slovensku platí povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu z domácnosti. Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad je všetok potravinový odpad, ktorý vzniká v reštauráciách, stravovacích zariadeniach a kuchyniach v domácnostiach. Prevádzkovateľ reštaurácie, kuchyne alebo stravovacieho zariadenia je povinný zabezpečiť triedený zber tohto odpadu.

Kuchynský bioodpad tvorí v priemere 20 % zmesového komunálneho odpadu. Podľa dokumentu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) z decembra 2020 sa odhadovalo, že zavedením triedeného zberu sa v prvých rokoch bez dodatočných opatrení podarí vytriediť 20 % z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade. Vychádzalo sa z analýz zloženia odpadu spoločností INCIEN a JRK, ktoré uvádzali, že v zmesovom komunálnom odpade z domácností sa nachádza približne 20 % kuchynského bioodpadu (v bytových domoch až 34%).

Na základe skúseností obcí na Slovensku sa predpokladalo, že vplyv zberu kuchynského odpadu bude postupný. V prvom roku sa počítalo s vytriedením približne 15 %, v druhom roku 17,5 % a až 20 % v ďalších rokoch z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade. Tabuľka z dielne IEP vtedy zahŕňala nasledovné množstvá vyzbieraného kuchynského odpadu:

Ak prepočítame hore uvedené percentuálne podiely na priemernú produkciu komunálneho odpadu na obyvateľa podľa krajov, tak nám vychádza ročná produkcia kuchynského odpadu v rozpätí od 75 kg/obyv. pre Prešovský kraj, cez 92 kg/obyv. pre Žilinský kraj až po 128 kg/obyv. pre Trnavský kraj.

Problémom je, ako sa uvádza v dokumente IEP, že kapacity na spracovanie tohto druhu odpadu sú na Slovensku rozmiestnené nerovnomerne. „V Bratislavskom a Prešovskom kraji kapacity chýbajú, v Trenčianskom naopak prevyšujú až 14-násobne. Bratislavský kraj môže využiť kapacity dvoch veľkých bioplynových staníc dostupné v Trenčianskom kraji, keďže kapacity v tomto kraji výrazne prevyšujú množstvo kuchynského bioodpadu. Podobne Prešovský kraj môže využiť kapacity v Banskobystrickom, Košickom alebo Žilinskom kraji.“

Čo o zbere odpadov hovorí štatistika

Čo všetko patrí pod pojem „kuchynské odpady,“ to je na dlhšiu diskusiu. Pre účely tohto textu sa držme toho, že ide o odpad s katalógovým číslom 20 01 08. V rámci EÚ sa ale používajú aj iné odlišné metodiky, napríklad v niektorých krajinách je reštauračný odpad v Katalógu odpadov zaradený do skupiny 16 a nie do 20.

Známe manažérska poučka hovorí, že nemôžete riadiť to, čo neviete monitorovať. A monitorovať znamená neustále sledovať a vyhodnocovať relevantné dáta. Takže aká je situácia dnes, keď už máme od Štatistického úradu SR nejaké údaje za uplynulé obdobie?

Z rozsiahlej databázy o produkcii a nakladaní s odpadom na Slovensku za rok 2022 sme spracovali niekoľko desiatok údajov, aby sme mali lepšiu predstavu, o akých číslach pri kuchynskom odpade hovoríme. Ide pritom o tzv. výberovú štatistiku - nie náhodný výber. Dáta o množstve vyzbieraného odpadu 20 01 08 sme zoradili zostupne a vybrali prvých približne 300 miest a obcí. Naša štatistika tak nepredstavuje priemer za Slovensko, ale výber prvých najlepších.

Do súboru sme zaradili všetky mestá a obce Slovenska kde v roku 2022 vyzbierali viac ako osem ton tohto druhu odpadu. Po ošetrení a vylúčení niektorých extrémnych údajov tak vznikol súbor, ktorý zahŕňa 292 miest a obcí Slovenska s celkovým počtom 2 285 300 obyvateľov, v ktorých sa vyzbieralo 31 267 ton. Z objektívnych príčin sme vylúčili prvé tri najväčšie mestá (Bratislava, Košice, Prešov), kde sme nemali dostatok relevantných údajov a priemerová štatistika by skresľovala výsledky.

Výsledky sa výrazne rôznia

Ako vyplýva z prvého grafu, prvá zaujímavá skutočnosť tejto štatistiky je, že súbor nemá klasické Gaussovo rozdelenie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.