Ubudlo zmesového odpadu, pribudlo bioodpadu. Aké odpady vlani produkovala Bratislava

V minulom roku na území hlavného mesta vzniklo približne 200-tisíc ton komunálnych a drobných stavebných odpadov. Vyplýva to z ročného výkazu, ktorý Bratislava poskytla Štatistickému úradu.

Ide o všetky odpady, ktoré sa v meste počas vlaňajška vyzbierali prostredníctvom zberných nádob, ale údaj zahŕňa napríklad aj odpady, ktoré od obyvateľov prijali zberné dvory v Bratislave, odpady z čistenia ulíc či z údržby verejnej zelene.

V článku sa dozviete:

• aká bola skladba odpadov v Bratislave v minulom roku,
• ako sa s týmito odpadmi nakladalo,
• ktorých odpadov bolo oproti roku 2022 viac,
• ktorých odpadov medziročne ubudlo.

Čo ukazuje štatistika za rok 2023

Zmesový odpad tvoril polovicu

Takmer 50 % z celkového množstva odpadov, ktoré Bratislava deklaruje v najnovšom výkaze, tvorí zmesový komunálny odpad (ZKO). Vlani sa ho vyprodukovalo 95-tisíc ton.

Sú to najmä nevytriedené odpady z domácností, ktoré obyvatelia vhadzujú do kontajnerov na zmesový odpad. Údaj ale zahŕňa aj ZKO z iných zdrojov, napríklad z reštaurácií, obchodov, škôl či ubytovacích zariadení.

Menšia časť ZKO (4 700 ton) vo výkaze figuruje s kódom nakladania D1, čo znamená, že skončil na skládkach. Väčšina zmesového odpadu (90 500 ton) však pod kódom R1 smerovala do zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré prevádzkuje mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).

Papier, plasty a sklo v tisícoch ton

S veľkým odstupom v štatistike nasleduje biologicky rozložiteľný odpad (BRO), ktorý pochádza napríklad zo záhrad a verejnej zelene. V minulom roku ho v Bratislave vzniklo 22-tisíc ton.

Takmer všetok BRO pod kódom R3 prešiel kompostovaním. Menšie množstvá tohto odpadu smerovali na úpravu alebo energetické zhodnotenie.

Ročný výkaz ďalej hovorí o papieri a lepenke, za minulý rok v množstve 15 500 ton. Koncovkou pre väčšinu týchto odpadov bolo materiálové zhodnotenie, teda recyklácia s kódom R3.

Ďalšou veľkou položkou (11 500 ton) v bratislavskej štatistike je objemný odpad, ktorý sa zbiera napríklad prostredníctvom zberných dvorov. Väčšina objemného odpadu smerovala do ZEVO (R1), menšia časť na skládky (D1).

S malým odstupom v skladbe odpadov nasleduje železo a oceľ (11-tisíc ton). V tomto prípade je pri forme nakladania uvedený iba zber (kód V) pred tým, ako materiál smeroval na recykláciu.

V množstve necelých deväťtisíc ton v štatistike ďalej figuruje sklo, ktoré ďalej putovalo na materiálové zhodnotenie (kód R5) alebo na úpravu pred recykláciou (kód R12).

V podobnom množstve sa vyzbieral tiež biologický rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého bolo 8 500 ton. Bratislava sa tak zaradila na čelo celoslovenského rebríčka (výsledky najväčších miest v tomto odpadovom prúde sme podrobnejšie rozobrali tu.).

Na úrovni necelých osemtisíc ton ďalej nasleduje odpad z čistenia ulíc, plastov bolo šesťtisíc ton a drobného stavebného odpadu necelých tritisícton.

Všetkých ostatných odpadov sa vlani v Bratislave vyzbieralo takmer šesťtisíc ton. Boli to, napríklad, kovové obaly, viacvrstvové kombinované materiály (VKM) na báze lepenky, šatstvo, jedlé tuky a oleje, elektroodpad, batérie a akumulátory či rôzne kovy.

Čo ukazuje medziročné porovnanie

V prípade zmesového komunálneho odpadu je dlhodobým trendom jeho pokles. Ako zachytáva nasledujúci graf, nevytriedeného odpadu je v Bratislave z roka na rok menej.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.