Náklady na kuchynský odpad sú až 405 eur na tonu. Mohli by zlacnieť, ak by sa podmienky deregulovali, tvrdia profesionáli z odpadového priemyslu.
Zväz odpadového priemyslu (ZOP) vypracoval po dvoch rokoch opätovnú analýzu úspešnosti zberu a spracovania kuchynského biologického odpadu (KBO).
Aktuálna analýza vychádza zo zberu dát Združenia miest a obci Slovenska a Únie miest Slovenska. Do analyzovaných dát vložilo štatistické údaje 658 obcí s celkovým počtom 2,48 milióna obyvateľov, čo predstavuje 46 % obyvateľov žijúcich na Slovensku.
Dáta produkcie a nákladov komunálnych odpadov na Slovensku potvrdili, že zber kuchynského odpadu rastie. Podľa odpadárov je to vďaka tomu, že v roku 2023 sa museli do systému už naplno zapojiť aj najväčšie slovenské mestá Bratislava, Košice a Prešov. Tie si do konca roka 2022 mohli uplatňovať výnimku z tohto zberu.
Produkcia kuchynského bioodpadu bola v roku 2021 v objeme 35,9-tisíc ton a v roku 2023 už 59,9-tisíc ton. Za dva roky objem tohto odpadu vzrástol o 24-tisíc ton. To je v prepočte nárast z 6,6 kilogramov na obyvateľa na 10,9 kg.
Aj napriek medziročnému nárastu je celková produkcia KBO oproti očakávaniam stále veľmi nízka v pomere k celkovej tvorbe komunálneho odpadu.
Dáta môžu byť skreslené
Podľa autora analýzy ZOP Tomáša Schabjuka údaje o zbere môžu skresľovať reštauračné odpady, ktoré majú rovnaké katalógové číslo ako kuchynské odpady z domácnosti: „Aj preto v súčasnosti nevieme presne definovať, aký objem v rámci vyzbieraného odpadu patrí do kategórie kuchynských odpadov a reštauračných odpadov.“
Každý obyvateľ SR síce podľa analýzy vyzbiera priemerne ročne len 10,9 kg kuchynského odpadu, ale celková produkcia komunálnych odpadov je až na úrovni 449 kg ročne.
Priepastné rozdiely vo vyzbieraných objemoch kuchynského biologického odpadu sú aj podľa veľkosti miest a obcí. Kým malé obce zbierajú výrazne menej KBO, iba približne 6 kg na osobu ročne, mestá nad 50 000 obyvateľov vytriedia až 17 kg na osobu.
Spracovanie kuchynského odpadu je extrémne nákladné
Z analýzy vyplýva, že zber a spracovanie kuchynského odpadu sú mimoriadne finančne nákladné. Kým napríklad zber, preprava a spracovanie zmesového komunálneho odpadu stojí priemerne 172 eur na tonu, náklady na kuchynský odpad sú až 405 eur na tonu, teda viac ako dvojnásobné.
Náklady tak v porovnaní s analýzou spred dvoch rokov vzrástli o viac ko 18 % (342 eur/tonu).
Podľa Jána Chovanca, generálneho riaditeľa ZOP, má na výšku nákladov v odpadovom hospodárstve vplyv zber odpadu, jeho preprava a spracovanie.
„Kuchynský odpad je špecifický tým, že sa zbiera v malých množstvách a relatívne často, v niektorých obciach a mestách aj dvakrát týždenne. Navyše tento odpad je iný aj tým, že zákon upravuje jeho zber špecifickou infraštruktúrou – špeciálne vedierka, košíky a iné osobitné nádoby, ktoré neprepúšťajú zápach a podobne,” vysvetľuje.
Na cenu tlačia špeciálne vrecká aj doprava
Práve používanie biologicky rozložiteľných sáčkov má podľa miest a obcí predražovať zber kuchynského odpadu.
„Niektoré spoločnosti podmieňujú tento zber ich použitím, iné zasa umožňujú zbierať kuchynský odpad aj do bežne dostupných plastových vreciek, pretože ich spracovateľ pri spracovaní dokáže oddeliť od biologického odpadu,“ objasňuje Ján Chovanec.
K výrazným nákladom na KBO počíta aj prepravu k spracovateľovi. Nie všetky regióny na Slovensku majú totiž dostatok kapacít v bioplynových staniciach. Výslednú cenu za zber a spracovanie kuchynského odpadu vo viacerých regiónoch navyšujú podľa analýzy stovky kilometrov trás do bioplyniek.
Zlacnieť by mohli dereguláciou
Zber kuchynského bioodpadu dnes dosahuje len 2,9 % podiel celkových komunálnych odpadov. Napriek tomuto nízkemu percentu tvoria náklady na jeho zvoz a spracovanie v priemere až 11 % z celkových nákladov na komunálne odpady. To je podľa T. Schabjuka mimoriadne vysoké číslo.
Riešením pre zníženie nákladov by podľa odpadového priemyslu mohla byť deregulácia podmienok zberu. Zber kuchynského odpadu by mal reflektovať na regionálne vplyvy a podmienky v tej ktorej samospráve a pravidlá koncového zariadenia, teda kompostárne alebo bioplynovej stanice.
Ďalším možným krokom by mohlo byť určité zjednodušenie a zefektívnenie spracovania tohto druhu odpadu v kompostárňach.
Stiahnite si
Zostáva vám 1% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.