Netreba vymýšľať žiadne nové stratégie, stačí sa len inšpirovať príkladmi krajín, v ktorých je skládkovanie odpadov na minime, píše Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit, a. s.
Nedávne analýzy od CEWEP a ZOP o zariadeniach na energetické využitie odpadov (ZEVO) a mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadov v strednej Európe nám nastavili zrkadlo. Na rozdiel od našich susedov je rozvoj nových slovenských kapacít ZEVO na spracovanie nerecyklovateľného odpadu stále iba na papieri.
Zato MBÚ linky, ktoré vo svojej podstate iba predlžujú našu závislosť na skládkovaní, vyrástli ako huby po daždi.
Nie úplne dobrovoľne, ale najmä pod hrozbou pokút po 1. januári 2025, kedy mal byť proces úpravy odpadu pred skládkovaním povinný. Poslanecká iniciatíva jeho štart posunula až na rok 2027. Ale banky, ktoré poskytli mestám, obciam, alebo súkromných prevádzkovateľom MBÚ liniek úvery, splatnosť úrokov neposúvajú.
Rozdiel medzi investíciami do MBÚ liniek a ZEVO je v tom, že MBÚ je dočasné riešenie, ktoré trh logicky nebude potrebovať zánikom skládok odpadov. Presne o desať rokov, v roku 2035, musí SR v zmysle prijatých cieľov na úrovni EÚ zredukovať skládkovanie komunálnych odpadov na maximálne 10 percent. Dnes je to vyše 39 percent.
Lucia Šprinc | Foto: KOSIT
Rozdiel, ktorý je takmer 30 percent odpadov, sa však bude musieť spracovať inak, ako v MBÚ linkách, ktorých dominantným výstupom sú opäť len odpady končiace na skládkach. Môžeme žiť v nádeji, že z komunálneho odpadu sa bude dať naďalej (po roku 2035) vyrábať tuhé alternatívne palivo (TAP) nízkej kvality pre cementárne a pre dnes neexistujúce ZEVO zariadenia.
Kto aspoň trochu rozumie odpadovému biznisu, tak vie, že to tak nebude. Cementárne budú uprednostňovať vysoko výhrevnú TAP-ku vyrobenú z priemyselného odpadu. Či bude mať slovenský alebo taliansky pôvod, to trh nezaujíma. Cena rozhoduje, pretože má vplyv na výslednú cenu 25 kg vreca cementu a schopnosť konkurovať.
Takto nejako by mal uvažovať aj primátor alebo starosta ako dobrý hospodár. Keďže sme v oblasti odpadov prespali investičný boom, voľba primátorov a starostov je na deväťdesiatich percentách Slovenska zúžená na skládkovanie odpadu.
Jedinou aktuálnou voľbou môže byť iba to, či obce a mestá dobrovoľne presmerujú odpad do MBÚ a poplatky od obyvateľov začnú zvyšovať postupne už dnes, alebo im nachystajú novoročný cenový šok v roku 2027.
Víťazmi tejto odpadovej mizérie sú a budú obyvatelia Bratislavy a Košíc, ktorí majú svoje ZEVO. Aj v ich prípade ceny porastú kvôli inflácii, drahším palivám, investíciám, vyšším nákladom na ľudskú prácu. V porovnaní so skládkami a MBÚ bude ZEVO vždy znesiteľnejší, logickejší a dlhodobo udržateľnejší spôsob spracovania odpadu.
Príprava tuhého alternatívneho paliva | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk
Slovensko si zvolilo ťažkú cestu budovania odpadovej infraštruktúry. Ako keby sme sa silou-mocou chceli učiť na vlastných chybách, nie na tých cudzích.
Pritom stačilo sledovať vývoj v Poľsku, ktoré s MBÚ linkami začalo oveľa skôr. Ako sa píše v analýze Zväzu odpadového priemyslu: „V Poľsku v súčasnosti funguje 196 zariadení MBÚ, ktoré sú zodpovedné za spracovanie značnej časti zmesového komunálneho odpadu. Poľsko začalo výraznejšie investovať do zariadení MBÚ hneď po vstupe do Európskej únie v roku 2004 a postupne zaviedlo prísnejšie regulácie týkajúce sa nakladania s odpadmi. Povinnosť mechanicko-biologického spracovania odpadu bola oficiálne zavedená zákonom o nakladaní s odpadmi v roku 2011, kritériá na biologickú úpravu odpadu boli stanovené vyhláškou v roku 2012, v 2018 bola zavedená povinnosť pravidelného monitorovania emisií a kvality vzduchu v okolí MBU zariadení a v roku 2023 sa posilnili požiadavky na recykláciu a obmedzila možnosti skládkovania odpadu.“
Na rozdiel od Poľska, Slovensko už mohlo na vybudovanie MBÚ liniek použiť eurofondy len vo veľmi obmedzenom množstve. To znamená, že prevádzkovatelia museli použiť na ich stavbu vlastné peniaze alebo bankové úvery.
V Poľsku sa však v spojitosti s MBÚ linkami vyskytli viaceré problémy so zápachom pri spracovaní biologického odpadu v lokalitách, ktoré susedia s ľudskými obydliami. Tie si vyžiadali ďalšie dodatočné miliónové investície do drahých biofiltrov a hermetizácií boxov na biologickú stabilizáciu. Tieto investície budú čakať aj Slovensko, keďže väčšina MBÚ liniek je vybudovaná v tesnej blízkosti obcí. Inak život miestnych obyvateľov môže poriadne skomplikovať zápach. Vďaka Poľsku už dnes vieme, že naratív MBÚ ako vstupnej brány do obehového hospodárstva je veľmi naivný.
Pridaná hodnota MBÚ liniek vo forme získania recyklovateľného odpadu je zúfalých 4-6 percent. Zato až šesťdesiat percent z liniek putuje opäť na skládky. Názory profesionálov z brandže o nezmyselnosti MBÚ zostal pred niekoľkými rokmi nevypočutý. Argument, že nás k tomu tlačila EÚ, však dnes vyznieva smiešne.
V Česku posunuli povinnosť upravovať odpad pred skládkovaním až na rok 2030. Dovtedy sa im však pravdepodobne podarí sprevádzkovať celkovo osem ZEVO (štyri už fungujú a ďalšie štyri sú v rôznych fázach prípravy). Česi si za tento nekompromisný postoj zaslúžia potlesk, rovnako aj za systematické plánovanie. Rovnako aj Poľsko, ktoré síce začalo inak, ale cieľ a jeho napĺňanie má s Českou republikou veľmi podobný.
V Poľsku klesol počet skládok od roku 2010 zo 633 na 254 v roku 2023. Poliaci ich postupne nahrádzajú novými ZEVO. Tie sú bez diskusie najvýznamnejšou investíciou v odpadovom hospodárstve pre odklon odpadu zo skládok. V prvej vlne, v priebehu rokov 2015-2018, Poliaci vybudovali osem nových ZEVO. Ich kapacita pre energetické zhodnocovanie odpadov je na úrovni 1,2 miliónov ton odpadu ročne. Na ich vybudovanie získali z fondov EÚ 40 až 60 percent nenávratných prostriedkov.
Čo je však najpodstatnejšia informácia: Gate Fee (poplatok za spracovanie odpadu na jeho príjme do zariadenia - pozn. edit.) v poľských ZEVO za spracovanie zmesového komunálneho odpadu sa pohybuje v rozsahu od 60 do 164 eur za tonu. Tento „spread“ závisí od mnohých faktorov. Tým zásadným je miera spolufinancovania výstavby ZEVO z európskych peňazí.
Z pohľadu prevádzkových nákladov je potom jedným z dôležitých faktorov napríklad cena tepla, resp. do akej miery je ZEVO integrované do systému centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Ideálnym prípadom je, pokiaľ ZEVO dokáže maximalizovať dodávky tepla do CZT.
Budovanie odpadovej infraštruktúry musí ísť environmentálne zodpovednou cestou, ale bez zbytočnej ideológie. Pokiaľ sa má odklon odpadov zo skládok na vyššie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva preniesť z ideologickej roviny aj do reality, tak jedinou zmysluplnou cestou je výrazné zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov.
V tomto prípade netreba vymýšľať žiadne nové stratégie, stačí sa len inšpirovať príkladmi krajín kde je skládkovanie odpadov na minime.
Následne trh sám rozhodne, ktoré z riešení pre nerecyklovateľný odpad je ekonomicky udržateľný pre mestá a obce. Či to bude prevádzka MBÚ, ktorá bude musieť znášať náklady na skládkovanie a energetické zhodnotenie odpadov vznikajúcich po úprave, alebo energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO s benefitom výroby tepla a elektrickej energie.
Lucia Šprinc
riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti Kosit, a. s.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.