Stúpnu aj v roku 2026. Obce čakajú vyššie skládkovacie poplatky, ceny sa ale regionálne líšia

Skládky odpadov sú pre zmesový komunálny odpad na Slovensku stále najčastejšou koncovkou. Mestá a obce každoročne posielajú na skládky státisíce ton nevytriedeného odpadu z domácností. Výnimkou sú len Bratislava, Košice či Prešov, odkiaľ „zmesák“ smeruje na energetické zhodnotenie do spaľovní.

Skládkovanie je tak pre väčšinu slovenských samospráv najväčším nákladom v ich odpadovom hospodárstve. Na pleciach samospráv je síce aj kuchynský odpad z domácností s vysokými nákladmi v prepočte na tonu, ale zmesového komunálneho odpadu sa zbiera rádovo viac. Vo výdavkoch samospráv na odpady preto „zmesák“ tvorí hlavnú položku, ktorá sa nevyhnutne „preklápa“ aj do poplatkov vyrubovaných občanom.

Na druhej strane výdavky spojené s triedeným zberom plastov, papiera či skla financujú firmy cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie zberovým spoločnostiam uhrádzajú náklady na zber odpadu z farebných kontajnerov či vriec.

Ceny za skládkovanie boli horúcou témou naposledy koncom roka 2024, kedy vláda schválila skokový nárast zákonných poplatkov. Týždeň nato ale svoje rozhodnutie zrušila a poplatky dané zákonom zostali v rovnakej výške, ako sa uplatňujú už od roku 2021.

Popri zákonných poplatkoch však do finálnej ceny účtovanej samosprávam vstupujú aj ceny účtované prevádzkovateľmi skládok a dane. A kým poplatky za uloženie odpadov dané zákonom a vládnym nariadením napokon zostali nezmenené, ostatné položky stúpli. A vyššie budú aj v novom roku.

V článku sa dozviete:

• z čoho sa skladá cena, ktorú obce platia za skládkovanie,
• ako sa zmenili ceny za skládkovanie v ostatných rokoch,
• o koľko by malo zdražieť skládkovanie v roku 2026,
• ako vstupujú do hry verejné obstarávania,
• z akých dôvodov ceny v novom roku porastú,
• od čoho závisia ceny za ukladanie odpadu na skládky,
• prečo sa ceny regionálne rôznia.

Zákonné poplatky za skládkovanie vyberá štát

Ostro sledovanou témou sa najmä vlani stali zákonné poplatky za skládkovanie. Vyžaduje ich zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a konkrétne sadzby nastavuje nariadenie vlády č. 330/2018 Z.z.

Tieto poplatky sú nastavené rovnako pre všetky mestá a obce naprieč Slovenskom. Sadzba závisí od toho, akú úroveň vytriedenia komunálneho odpadu daná samospráva vykazuje. Základnou logikou je, že čím lepšie obec triedi, tým nižší poplatok sa na ňu vzťahuje.

Obce, ktoré za predošlý kalendárny rok dokážu vykávať úroveň vytriedenia viac ako 60 %, platia za uloženie každej tony zákonný poplatok 11 eur za tonu. Na druhej strane samosprávy najmenej úspešné v triedení odpadu s úrovňou vytriedenia platia za každú tonu trikrát viac. Spomedzi 30 najľudnatejších miest dosahuje najviac samospráv úroveň vytriedenia medzi 40 až 50 % a platí 18 eur za tonu.

Výnos z týchto poplatkov nekončí u prevádzkovateľov skládok, ale inkasuje ich štátny Environmentálny fond. Každý rok takto Envirofondu pristane na účte okolo 30 miliónov eur.

Envirofond financie následne rozdeľuje na viacero „kôpok,“ pričom z časti výnosov hradí ročné príspevky mestám a obciam, ktoré dosahujú aspoň 31-percentnú úroveň vytriedenia. V aktuálnom roku príspevok získalo 1 634 samospráv. Z ďalšej „kôpky“ vypláca tiež osobitné príspevky za triedenie a zhodnocovanie kuchynského odpadu – v aktuálnom roku pre 405 miest a obcí.

Zvyšovať úroveň vytriedenia sa tak samosprávam vypláca jednak kvôli tomu, že sa môžu „kvalifikovať“ na nižšiu sadzbu zákonného poplatku a zároveň ak dosiahnu aspoň 31 %, získavajú nárok na ročný príspevok. Ďalšou výhodou je, že čím viac odpadu sa podarí vytriediť, tým menej sa v mestách a obciach zbiera „zmesáku,“ ktorého zneškodnenie musia komunálne rozpočty zafinancovať.

V budúcom roku 2026 sa zákonné poplatky za ukladanie odpadu na skládky nezmenia. Návrh na ich zvýšenie sa objavil v sade odporúčaní, ktoré štátu pri aktuálnej konsolidácii verejných financií poslala Konfederácia odborových zväzov SR spolu s návrhom na zvýšenie aj iných environmentálnych daní a poplatkov. Vláda však novú úpravu skládkovacích poplatkov neprijala.

Na druhej strane odborníci upozorňujú, že štát sa zvýšeniu skládkovacích poplatkov v ďalších rokoch nevyhne, ak chce znevýhodniť skládkovanie, aby tak podporil lepšie triedenie a zhodnocovanie odpadov. Nové nastavenie zákonných poplatkov zároveň bude zároveň nevyhnutné pri zavedení povinnej mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) odpadov pred skládkovaním, s ktorou zákon o odpadoch počíta od 1. januára 2027.

Ceny skládok v roku 2025 stúpli

Povinný poplatok odvádzaný do Envirofondu je však iba časťou celkového účtu. Každý prevádzkovateľ skládky si k zákonnému poplatku pripočítava aj vlastnú cenu za samotné uloženie odpadu na danej skládke a napokon aj daň z pridanej hodnoty (DPH).

Základná sadzba DPH, ktorá sa uplatňuje aj na ukladanie odpadu na skládkach, išla v roku 2025 hore z vlaňajších 20 % na 23 %. V rovnakej výške zostane aj v roku 2026.

Dynamickým vývojom však v ostatných rokoch prešli hlavne ceny za samotné ukladanie odpadu vyžadované prevádzkovateľmi jednotlivých skládok. Tieto poplatky sú určené trhovo a ako rozoberáme ďalej v článku, regionálne sa výrazne rôznia, napríklad v závislosti od dostupnosti skládok v danej lokalite.

Podľa odhadu Zväzu odpadového priemyslu SR (ZOP SR) sa priemerná celková cena za uloženie odpadov na skládku medzi rokmi 2010 až 2015 pohybovala v rozmedzí od 20 do 30 eur za tonu bez DPH. V roku 2015 až 2020 to bolo 30 až 50 eur za tonu a vlani v priemere už 50 až 80 eur za tonu.

Ako vyzerá situácia aktuálne v roku 2025? Samosprávy hovoria o cenách, ktoré už prevýšili aj spomínaný interval vyčíslený odpadárskym zväzom v minulom roku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.