Chýbajú kľúčové dáta o množstvách aj kapacitách, takže pri viacerých investíciách nie je jasné, či vôbec zodpovedajú aj reálnym potrebám.
Slovensko stojí pred náročnou výzvou. Musí zmeniť doterajší lineárny model „výroba-spotreba-odpad“ na systém obehového hospodárstva. Krajina v tomto smere musí reagovať na rastúcu produkciu komunálneho odpadu a na záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy. Podľa dát za posledné roky produkcia odpadu stúpa a efektívne nakladanie s odpadmi je nevyhnutné.
Ministerstvo životného prostredia teraz predstavilo novú Stratégiu odpadového hospodárstva SR do roku 2035, z ktorej má vychádzať štátna politika v oblasti odpadov počas najbližšej dekády. Strategický dokument kombinuje tri doterajšie programy: Plán odpadového hospodárstva, Program predchádzania vzniku odpadu a Program predchádzania vzniku potravinového odpadu.
Envirorezort si od dokumentu s desaťročnou platnosťou sľubuje stabilnejšie, predvídateľnejšie prostredie pre investície a dlhodobé plánovanie v odpadovom sektore. V predošlých článkoch sme sa už venovali plánom MŽP SR ohľadom nových spaľovní a tiež zámerom spojeným so skládkovaním ako aj recyklačným kapacitám.
Najnovšie sme sa pozreli na to, kam presne chce ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) nasmerovať investície, za akých podmienok a aké voči plánu zaznievajú výhrady.
Kritériá pre výber a financovanie projektov
Pri rozhodovaní o investíciách sa envirorezort opiera jednak o odpadovú stratégiu, jednak o metodiku Priorizácia investičných projektov v rezorte MŽP SR (2021/2023).
Metodika je síce staršia než pripravovaná stratégia, no rezort ju využíva ako stále platný hodnotiaci rámec pri určovaní, ktoré projekty majú mať vyššiu a ktoré nižšiu prioritu. Slúži teda ako doplňujúca pomôcka všade tam, kde strategický dokument explicitne neuvádza kritériá financovania.
Najvyššia priorita
Z verejných zdrojov majú byť podporované najmä verejné stratové aktivity, ktoré preukázateľne zvyšujú mieru triedenia, predchádzania vzniku odpadu alebo recyklácie. Patria sem:
- zavádzanie množstvového zberu a systémov „door-to-door“,
- centrá opätovného použitia, triedený zber BRO, kampane a vzdelávanie,
- infraštruktúra pre nebezpečný odpad z domácností mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV),
- zdravotnícke odpady a uzatváranie skládok v rámci infringementu.
Tieto priority zodpovedajú aj návrhom stratégie, podľa ktorej má podpora smerovať do vzdelávania, budovania zberných dvorov, sietí darovania potravín, znižovania potravinového odpadu či rozširovania triedeného zberu.
Zostáva vám 63% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.