Rastú emisie z odpadu. Trendy na Slovensku a v EÚ idú opačným smerom, ukázala analýza

Tvorba odpadu vo väčšine krajín EÚ stúpa a výnimkou nie je ani Slovensko. Na druhej strane len osem krajín v únii zaznamenalo nárast emisií z odpadu. Slovensko patrí k nim.

Podľa analýzy, ktorú dnes (17. mája) zverejnila agentúra agentúra GreenTalk, za to môže najmä skládkovanie. Autor materiálu, Ján Janošovský, pritom poukazuje na najaktuálnejšie dáta Eurostatu.

Na materiál, ktorý mapuje vývoj tvorby a spracovania odpadu v štátoch EÚ v rokoch 2010 až 2020, sme sa pozreli bližšie.

V článku sa dozviete:

• koľko emisií pochádza z odpadu,
• ako sa na tvorbe emisií podieľajú skládky odpadov,
• v čom sa líšia trendy na Slovensku a vo zvyšku EÚ,
• aké stratégie sa osvedčili pri znižovaní emisií v odpadovom hospodárstve,
• prečo pri spaľovaní odpadu vzniká menej emisií ako pri jeho skládkovaní.

Celú analýzu si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku.

Na Slovensku pribudlo odpadu aj emisií

Celková produkcia odpadu od roku 2010 rástla vo väčšine krajín EÚ27. Na Slovensku stúpla o takmer 17 % na 7,8 mil. ton. Do tohto údaju je pritom započítaný nielen komunálny odpad, ale aj priemyselný odpad, chemický a zdravotnícky odpad, odpad živočíšneho a rastlinného pôvodu a ostatné druhy odpadov s výnimkou veľkého minerálneho odpadu, ktorý vzniká pri stavbách a demoláciách.

Spomedzi krajín V4 klesla tvorba odpadu len v Maďarsku, a to o takmer 12 %. V absolútnych číslach si najhoršie z V4 viedla Česká republika, kde v porovnaní s rokom 2010 stúpla produkcia odpadu o 3,1 mil. ton. Na Slovensku to bolo o 1,1 mil. ton a v Rakúsku o menej než 0,4 mil. ton. Spolu krajiny EÚ27 vyprodukovali o 16,5 mil. ton odpadu viac.

„Podľa regiónu sa líši spôsob spracovania odpadu a tým aj vznikajúca uhlíková stopa, ktorá je výsledkom rozkladných procesov najmä uhlíkatých zložiek odpadu,“ konštatuje analýza.

V roku 2020 vzniklo v EÚ celkovo 112 mil. ton odpadových emisií, čo bolo o takmer 18 % menej ako v roku 2010. „Spôsob nakladania s odpadom totiž výrazne prehovára do štruktúry a množstva vypúšťaných skleníkových plynov. Najväčší podiel na odpadových emisiách, vyše 70 %, má likvidácia tuhého odpadu skládkovaním,“ píše sa v materiáli. Menšiu časť environmentálnej záťaže tvorili odpadové vody (< 20 %), biologické spracovanie (< 6 %) a spaľovanie (< 4 %).

V prípade Slovenska je situácia s odpadovými emisiami menej priaznivá. „V roku 2020 sme pri spracovaní odpadu vyprodukovali 1,68 mil. ton skleníkových plynov. Oproti roku 2010 (1,57 mil. ton) tak ide o sedempercentný nárast,“ uvádza J. Janošovský s tým, že v tomto ohľade je Slovensko piatou najhoršou krajinou EÚ 27 a patríme medzi osem krajín, ktoré v sledovanom období zaznamenali v produkcii emisií nárast. Vyšší percentuálny nárast mali len Írsko (+70 %), Malta (+42 %), Česká republika (+15 %) a Cyprus (+14 %). 

Menej skládkovania znamená menej emisií

V množstve emitovaných skleníkových plynov dominuje skládkovanie, a to z dôvodu vysokého obsahu metánu. Ten má 25-násobne výraznejší skleníkový efekt ako oxid uhličitý. „V skládkovom plyne má práve metán najväčšie zastúpenie spomedzi sledovaných skleníkových plynov, ktorými sú oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka. Naopak, pri spaľovaní a energetickom využívaní odpadu sa zamedzuje uvoľňovaniu metánu do ovzdušia a vzniká prednostne oxid uhličitý,“ vysvetľuje autor analýzy.

Ako vyplýva z analýzy, krajiny, ktoré skládkujú menej ako 10 % vygenerovaného odpadu, sa dlhodobo zaraďujú k najmenším producentom odpadových emisií na tonu spracovaného odpadu. Patria sem napríklad Dánsko s podielom skládkovania 1,2 %, Holandsko (1,8 %), Rakúsko (7,5 %) či Nemecko (8,1 %). J. Janošovský poukazuje, že ide o krajiny s vysokou mierou recyklácie a kapacitou zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).

„Všetky tieto krajiny vyprodukovali v roku 2020 na tonu spracovaného odpadu menej ako 160 kg odpadových emisií vyjadrených cez ekvivalent oxidu uhličitého. Naopak, krajiny s podielom skládkovania nad 20 %, generujú na tonu odpadu aj viac než dvojnásobné množstvo odpadových emisií,“ píše sa v analýze. Nelichotivými lídrami v intenzite skládkovania sú pritom Malta (59,1 %; 399 kg CO2ekv/t), Rumunsko (47,7 %; 342 kg CO2ekv/t) a Cyprus (45,4 %; 759 kg CO2ekv/t).

O výslednej environmentálnej záťaži pri vyššej miere skládkovania pritom rozhoduje najmä zastúpenie komunálneho odpadu a úroveň triedenia.

Čomu čelí Slovensko?

Z dát Eurostatu podľa analýzy vyplýva, že k znižovaniu environmentálnej záťaže spracovania odpadu prispieva eliminácia skládkovania. Príklady Dánska, Holandska, Nemecka či Rakúsko podľa J. Janošovského dokazujú, že skládkovanie sa dá eliminovať vďaka kombinácii vysokej miery recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu, ktorého výsledkom je výroba elektrickej energie a tepla.

„Dokumentuje to aj trend v použitých metódach spracovania odpadu na Slovensku. Od roku 2010 u nás vzrástla recyklácia o 115 % a energetické zhodnotenie odpadu o necelých 123 %. Kým v roku 2010 sme na tonu spracovaného odpadu vyprodukovali takmer 300 kg CO2ekv odpadových emisií, o 10 rokov neskôr to bolo o vyše 21 % menej, a to 233 kg CO2ekv,“ uvádza sa v analýze.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.