Šéf SEWA Jozef Kozák poukázal na prísne ciele EÚ, ktoré musia výrobcovia a dovozcovia elektroniky pri zbere a recyklácii plniť. Podľa jeho slov sa im to darí aj nad rámec legislatívy.
Zber elektroodpadu na Slovensku funguje, krajina patrí medzi premiantov v plnení cieľov EÚ. Napomáha tomu aj rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV), ktorá presúva zodpovednosť za environmentálne vplyvy produktov a ich obalov z obcí na výrobcov a dovozcov. Na konferencii Odpady a životné prostredie 2025, ktorá sa konala v novembri v Bratislave, to uviedol výkonný riaditeľ OZV SEWA Jozef Kozák.
Rast zberu vyradeného elektroodpadu ukázali aj dáta Eurostatu z konca októbra tohto roka. Od roku 2016 sa zber elektroodopadu na Slovensku viac ako zdvojnásobil, vďaka čomu krajina podľa správ ministerstva životného prostredia už v predstihu plní kľúčové recyklačné ciele.
V tejto súvislosti Kozák pripomenul, že v rámci RZV sú stanovené pomerné prísne ciele. Výrobcovia a dovozcovia elektroniky totiž musia vyzbierať 65 % z toho, čo sa uvedenie na trh. „Plníme ciele aj limity zhodnotenia recyklácie a plníme ich viac ako nám prikazuje legislatíva, európska aj slovenská,“ prízvukoval šéf SEWA.
SEWA pôsobí ako organizácia zodpovednosti výrobcov elektrozariadení. Za tri štvrťroky 2025 sa jej podarilo zabezpečiť zber a recykláciu viac ako 18 000 ton elektroopdadu. Súčasťou vyzbieraného elektroodpadu bolo aj 244 ton fotovoltických panelov.
Foto: @john_cameron, Unsplash
Trhové prostredie = primerané ceny
To, že na Slovensku je RZV pretransformovaná do trhového prostredia má podľa Kozáka svoje výhody. „Jednou z nich sú nové iniciatívy, ktoré takýto trh produkuje. My napríklad realizujeme bezplatný odvoz starých elektrospotrebičov, ktorý je súčasťou pracovnej terapie ľudí bez domova pilotného v rámci projektu „Pomôž odpadom“. Vo viacerých krajských miestach sa realizujú dobrovoľné iniciatívy. Z ulíc možno poznáte červené kontajnery od OZV Asekol. Často sú tie iniciatívy nad rámec legislatívy,“ uviedol na konferencii. Pripomenul, že hoci sektor elektrozariadení bojuje so svojimi problémami, no práve vďaka trhovému prostrediu je schopný im čeliť.
Trhové prostredie tiež podľa Kozáka prináša primerané ceny. Ako príklad uviedol recyklačný fond, do ktorého v minulosti výrobcovia museli odvádzať za každý kilogram elektrozariadení takmer 2 eurá. „Keď sme si vtedy kupovali chladničku, zaplatili sme recyklačný poplatok v sume 120 eur. Dnes, vďaka trhovému prostrediu, je recyklačný poplatok na úrovni 12 eur, teda desaťkrát menej,“ uviedol Kozák.
Do systému RZV by však mohla výrazne zasiahnuť novela zákona o Environmentálnom fonde, ktorá je v programe aktuálnej schôdze Národnej rady SR. Plánované zmeny môžu podľa odborníkov rozbiť fungujúce systémy zberu, triedenia a likvidácie odpadu na Slovensku. Po novom by totiž mala zodpovednosť za boj s odpadom prejsť práve na Envirofond, kým doteraz za túto oblasť zodpovedali výrobcovia a dovozcovia tovarov a materiálov, z ktorých odpad vzniká.
Proti zoštátneniu RZV sa ozvali domáce aj európske organizácie, ktoré pôsobia v obalovom priemysle a obchode. Svoje výhrady k návrhu zákona, ktorý prešiel vládou bez predošlého pripomienkového konania a v parlamente sa o ňom má rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, vyjadrilo už viacero organizácií a združení: Protimonopolný úrad, zahraničné obchodné komory, Republiková únia zamestnávateľov, profesijné združenia ZOP, APOH, SPAK-EKO, ako aj organizácie zodpovednosti výrobcov. Spoločné vyhlásenie začiatkom novembra vydala aj organizácia EUROPEN spolu s ďalšími 46 organizáciami pôsobiacimi v obalovom priemysle.
Nový zákon má umožniť Environmentálnemu fondu pôsobiť ako OZV v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odborníci upozornili, že navrhovaná novela by mohla znížiť efektívnosť slovenského systému RZV a ohrozila by dosahovanie cieľov recyklácie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.