S príchodom nového roku 2011 sme odborníkom, manažérom a ďalším
expertom pôsobiacim v odpadovom hospodárstve SR položili otázku,
aké zmeny si želajú v legislatíve odpadového hospodárstva a na trhu s
odpadmi v SR v tomto roku. Respondenti si želajú najmä zmeny v
oblasti biologicky rozložiteľných odpadov, skvalitnenie
transparentných trhových podmienok, zrušenie ochranárskych regulácií
a činnosti Recyklačného fondu.
Otázka: Aké zmeny si želáte v odpadovej legislatíve a na trhu s
odpadmi v SR v roku 2011? Aké zmeny by mala vláda uskutočniť?
Christian Abl, konateľ, ecorec
Slovensko s.r.o.
V roku 2011 očakávame, že vláda pristúpi
k úprave poplatkov za skládkovanie, a tým stimuluje ďalší
rast zhodnocovania odpadov. Takisto by mal byť skoncipovaný nový POH
(aj na úrovni krajov) reflektujúci záväzky SR. Veríme, že vláda
stihne do konca roku 2011 ukončiť implementáciu rámcovej smernice
o odpadoch.
Ľubomír
Augustín, konateľ, Tanzer
Consulting, s.r.o.
V legislatíve si želám zmeny, ktoré
odstránia všetky slovenské špecifiká (ochranárske opatrenia,
postavenie Recyklačného fondu), vytvoria podmienky pre maximálne
zhodnocovanie odpadu, vrátane energetického zhodnocovania a zavedú
pravidlá na postupný útlm skládkovania. Trh si predstavujem ako
transparentné prostredie s prehľadnými materiálovými
a finančnými tokmi, v ktorom sa dodržiava hospodárska
súťaž. Od vlády očakávam, že bude motorom pre prípravu kvalitnej
legislatívy, koncepčných materiálov a že dokáže odborne riadiť
výkon štátnej správy a štátneho dozoru v oblasti odpadového
hospodárstva.
Oskar Čermák, Katedra zdravotného a environmentálneho
inžinierstva, Stavebná fakulta STU
Požiadavka biologického
spracovania odpadu si vyžadovala už dávno (tak ako to bolo napr. pri
zapracovaní stavebného odpadu) zapracovať do zákona aj požiadavky na
spracovanie tejto zložky odpadu. EU požaduje, že "členské štáty
by mali prijať primerané opatrenia na podporu kompostovania, či už na
mieste vzniku alebo komunitné kompostovanie a tiež zabezpečiť,
aby kompostovanie na mieste vzniku odpadu plne spĺňali požiadavky
Článku 4 v platnom znení Nariadenia 75/442/EEC". Ak tiež
vychádzam z "Pripomienok k návrhu ekonomických
nástrojov pre nakladanie s BRKO", z ktorých vyberám:
-
vytvoriť sieť zberových miest pre odpad zo záhrad so službami,
-
zvážiť možnosť separovaného zberu iba odpadu zo záhrad s vylúčením
kuchynského odpadu s predpokladom získania kvalitného kompostu,
ktorý by mal uplatnenie na trhu,
- pred zavedením stimulačných
nástrojov na zlepšenie nakladania s BRKO pripraviť kvalitné právne
predpisy vrátane zabezpečenia dôslednej kontroly ich plnenia,
potom
je samozrejmé, že je potrebné urýchlené spracovanie týchto predpisov
aj vzhľadom k tomu, že v poslednom období sa navrhujú zberné miesta
s kompostovaním aj kuchynského odpadu.
Radovan Kazda, konateľ,
Property
& Environment s.r.o. (vydavateľstvo Odpady-Portal.sk)
Za
najdôležitejšie považujem zrušenie socialistickej ekonomiky v trhovom
hospodárstve. Predovšetkým by mali byť zrušené regulácie pod
pláštikom "ochrany slovenského trhu spracovateľov", ktoré
znemožňujú povinným osobám zhodnocovať odpad v zahraničí. Vláda
by mala vytvoriť na odpadovom trhu trhové prostredie, tak, aby mohli
byť obmedzené dotácie. Rozhodnutie vlády dotovať účastníkov trhu
s odpadmi bolo nezmyselné, ignorovalo základné ekonomické
princípy trhového hospodárstva, ktoré dokážu spoľahlivo
a efektívnejšie zabezpečiť krytie výdavkov v odpadovom
hospodárstve. Žiaľ, dotácie nemožno kvôli existencii štrukturálnych
fondov úplne zrušiť, ale ak už vlády majú možnosť rozhodnúť o použití
prostriedkov, potom je veľmi dôležité, aby okamžite zrušili transfery
súkromným subjektom, ktoré výrazne deformujú trh s odpadmi. Za
dôležité považujem i to, aby vláda nepodľahla "zelenému
mámeniu", teda útokom environmentálnych aktivistov na peňaženky
občanov. Na tieto opatrenia nemáme dostatočne výkonnú ekonomiku, je
to zbedačovanie ľudí. Ide najmä o snahy aktivistov naďalej
zachovať a posilniť činnosť Recyklačného fondu, presadiť
zálohovanie PET fliaš, či brániť výstavbe zariadení na energetické
zhodnocovanie odpadov.
Jozef Kozák, výkonný riaditeľ, SEWA
a.s.
Za dve kľúčové zmeny považujem vytvorenie podmienok pre
možnosť zhodnocovania odpadu v zahraničí a zmysluplné
prehodnotenie účinkovanie Recyklačného fondu.
Miloslav Kuba, výkonný riaditeľ VEPOS-SKALICA
s.r.o.
Nepredpokladám, že sa zmeny v legislatíve
odpadového hospodárstva podarí uskutočniť v roku 2011, pretože
oblasť odpadového hospodárstva si vyžaduje radikálne zmeny vo
viacerých oblastiach. Ja predovšetkým očakávam zmenu a vytvorenie
takých nástrojov doplnkového financovania systému nakladania
s odpadmi, ktorý bude transparentný, zosúladený s podmienkami
a právom Európskej únie, podporí separovaný zber a vytvorí
podmienky pre zhodnotenie odpadov u nás i v zahraničí.
Zmeniť pravidlá medzinárodnej prepravy odpadov alebo iné legislatívne
predpisy, ktoré bránia vývozu odpadov na spracovanie do zahraničia,
hoci toto je ekonomicky výhodnejšie.
V oblasti separovaného
zberu očakávam zrozumiteľné pravidlá a povinnosti pre obce
i občanov. U biologicko rozložiteľných odpadov takisto je
potrebné stanoviť možnosti nakladania s ním a ich finančnú
podporu.
Anna Makatúrová,
technická riaditeľka KOSIT, a.s.
Potešilo by nás lepšie
definovanie parametrov paliva vyrobeného z odpadu, reálne
uplatnenie hierarchie nakladania s odpadom vo vzťahu
k spaľovniam s energeickým využitím, kvalitnejšie
medzirezortné prepojenia zákonov v oblasti životného prostredia
a energetiky a definovanie dlhodobej stratégie odpadového
hospodárstva v POH. Stačí nám kvalitná aplikácia
environmentálneho práva Európskej únie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.