Roman Achimský: Spaľovanie potrebuje lepšie podmienky

Našou snahou bolo reštrukturalizovať firmu. Zatiaľ čo Richard Sulík neskôr odišiel do politiky, ja som v OLO ostal ako poverený riadením firmy. Po voľbách som bol obchodno-investičným riaditeľom, neskôr členom a podpredsedom predstavenstva.

OLO pôsobí ako hlavný dodávateľ služieb odvozu a likvidácie odpadov v hlavnom meste. V okolitých obciach však už pôsobia iné spoločnosti, čo je vzhľadom na veľkosť firmy kalibru OLO dosť zvláštne.

Doterajšie nerozširovanie činnosti OLO v oblasti nakladania s komunálnym odpadom aj do okolia Bratislavy má svoje dôvody. Prevádzkujeme spaľovňu odpadu, ktorá bola postavená už v roku 1978 ako „spoločenská objednávka“ mesta. Keďže spaľovanie je drahšie ako skládkovanie, vedia si ostatné obce tieto služby zabezpečiť lacnejším skládkovaním.

Obce však môžete presvedčiť o výhodách energetického zhodnocovania, viacero príkladov i na Slovensku svedčí o záujme obcí o síce drahšie, ale ekologickejšie nakladanie s odpadmi.

Doterajšia prax ukazuje, že akákoľvek enviromentálne priaznivejšia aktivita končí na otázke ceny, ktorá má rozhodujúci význam. Zvýšiť poplatok za komunálne odpady by sa určite nestretlo s pozitívnym ohlasom. Šancu vidím skôr v legislatívnom upravení cien za skládkovanie na úroveň krajín s rozvinutým odpadovým hospodárstvom, kde sú ceny skládkovania porovnateľné so spaľovaním. Okrem toho momentálna kapacita spaľovne 135 tisíc ton ročne vychádza z potrieb hlavného mesta. V prípade jej zvýšenia by to znamenalo nemalú investíciu, ktorú dnes nie je možné bez zaistenia dostatočného množstva komunálneho odpadu ekonomicky zdôvodniť.  Preto sa skládkovaniu na Slovensku dobre darí.

Spravidla to funguje tak, že zberová spoločnosť, ktorá v nejakej lokalite prevádzkuje skládku odpadov, vie v tejto lokalite vytvoriť aj najlepšie cenové podmienky pre zber a likvidáciu komunálnych odpadov. Tento trh je už historicky vybudovaný a ak sa niečo mení, je to skôr zmena majetkových pomerov spoločnosti ako vstup úplne nového subjektu na odpadový trh. Najmä vo väčších mestách je to veľmi nepravdepodobné. Firmy fúzujú, predávajú sa alebo sa menia podiely medzi jednotlivými vlastníkmi, no ich základ vychádza z dlhodobej histórie spoločnosti, ktorá najčastejšie vzišla z pôvodných technických služieb.

Vy skládku nemáte. Je to problém z hľadiska schopnosti firmy konkurovať na trhu?

Mimo Bratislavy áno. Preto sa venujeme najmä komunálnemu odpadu so zameraním na spaľovanie netriedeného odpadu a zber a spracovanie separovaných zložiek odpadu.

Neplánujete vybudovať vlastnú skládku?

Odkedy Bratislava postavila spaľovňu, bola jej filozofia jasná. Bratislava ako mesto ležiace na Žitnom ostrove jednoducho nedisponuje vhodným miestom na vybudovanie skládky. Okrem toho sa legislatíva uberá iným smerom a nie je z dlhodobého hľadiska zaujímavé o takejto investícii uvažovať. Obyvatelia hlavného mesta majú výhodu v tom, že už niekoľko rokov využívajú spaľovňu odpadu, ktorá je síce ekonomicky náročnejšia, no už dnes je zahrnutá v poplatku za komunálny odpad. Ostatné obce sa budú musieť vysporiadať s navyšovaním poplatkov vyvolaným očakávanými legislatívnymi zmenami. O ekologickom hľadisku ani nehovoriac.

V spaľovni teda končí všetok komunálny odpad z Bratislavy.

Predovšetkým zmesový komunálny odpad. V spaľovni končí aj objemný spáliteľný odpad, ktorý predtým podrvíme na menšie kusy. Stúpa podiel separovane zbieraných zložiek komunálneho odpadu, ako sú plasty, papier a sklo. Plasty končia v dotrieďovacom závode spoločnosti OLO vo Vlčom hrdle, kde sa rozdelia na jednotlivé druhy podľa dopytu konečných spracovateľov (PET podľa farieb, fólie...) a pripravia sa do prepravnej formy. Papier končí tiež v dotrieďovacom závode vo Vlčom hrdle, časť ktorého prevádzkuje spoločnosť RECOPAP (dcéra .A.S.A. a Smurfit Kappa Recycling – pozn. red.). Sklo pred odvozom konečnému spracovateľovi triedime v prevádzke na Ivánskej ceste.

Stopercentným akcionárom OLO je mesto. To poskytuje magistrátu možnosť vyhnúť sa verejnému obstarávaniu týchto služieb. Natíska sa otázka, či to nezvyšuje to riziko neefektívnosti hospodárenia, keďže o poskytovanie služieb nemusí OLO cenovo súťažiť s konkurenciou.

Pre mesto má takéto vlastníctvo výhodu v tom, že má pod kontrolou výdavky firmy a tým. Spoločnosť nie je prioritne zameraná na tvorbu zisku, vie poskytnúť požadovanú službu výhodnejšie ako keby si ju objednalo externe. Všeobecná nevýhoda samosprávnych firiem spočíva najmä v tom, že po každom volebnom období sa zvykne meniť zloženie štatutárnych orgánov. Prichádzajú úplne noví ľudia bez skúsenosti v tejto oblasti a ťažko sa pri takto nastavenom systéme udržuje tempo a najmä kontinuita. Každé zásadné rozhodnutie trvá oveľa dlhšie. Viac času musíme tráviť riešením interných vzťahov a kontrolných mechanizmov.

Čím väčšie mesto, tým väčšia anonymita. Nie je jednoduché udržať disciplínu pôvodcov odpadu v rámci zvoleného systému zberu.

Druhým dôležitým faktorom je prejazdnosť mesta. Tým, že je mesto v centrálnych zónach veľmi zhustené, vzniká tam veľký manipulačný problém pre zvozovú techniku. Neustále sa to zhoršuje ďalším zahusťovaním zástavby. Nie sú vytvorené ľahko dostupné stojiská, zberné nádoby sú často umiestnené v ťažko prístupných miestach, napríklad v úzkych vchodoch alebo priechodoch. To v centrách moderných miest nevidíte, priestor na kontajnery tam býva vyhradený na ľahko obslužných miestach blízko hlavných komunikácii, takže odpad možno zbierať aj väčšími vozidlami. Čím menšie zberné vozidlá, tým väčšie náklady na logistiku zvozu a aj dlhší celkový čas na vyprázdnenie nádob.

Z VZN a z rozpočtu Bratislavy vyplýva, že mesto vyberá základnú sadzbu poplatku v maximálnej výške a príjem z poplatku za komunálne odpady prevyšuje sumu, ktorá je určená Vašej spoločnosti na nakladanie s komunálnym odpadom. Dá sa očakávať, že mesto má v tejto kapitole vyrovnaný rozpočet a nemusí dotovať odpadové služby z iných príjmov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.