Nemecké zelené extrémy

Ilustračné foto: Dreamstime.com   

Nemci podporujú ochranu životného prostredia a majú špecifický vzťah k prírode. Majú radi zvieratá i rastliny, modré nebo a oceán. Chcú, aby ich deti vyrastali v neporušenom životnom prostredí a taktiež sa snažia ísť príkladom druhým. Keď je čas zachrániť svet, Nemci sú pripravení urobiť pre to čo možno najviac. Sú presvedčení, že ochranárske úsilie nevyjde navnivoč práve vďaka nim.

Nemecko zvyklo svojim susedom vyhlasovať vojnu. Dnes im vysvetľujeme, ako by sa mali vzdať svojej nukleárnej sily. Stratili sme titul najväčšieho svetového exportéra a sme iba na treťom mieste svetového futbalového rebríčka, no nikto sa s nami nemôže pretekať, pokiaľ ide o recyklovanie nášho odpadu. Kyslé dažde a úbytok lesov nám otvorili oči pred deštrukčnou silou civilizácie už od skorého veku, hoci – paradoxne – nemecké lesy sú v protiklade s predpokladmi zachované.

Našim najnovším cieľom je minimalizovať našu ekologickú stopu. Štvrtky sú zeleninové dni a staromódne, ručné práčky sú znova v móde. Webové stránky ponúkajú environmentálne rady pre rôzne príležitosti, počnúc kozmetikou založenou na fázach mesiaca a končiac vibrátormi vyrobenými z plastu bez toxických chemických zmäkčovadiel. Máme urny vyrobené z kukuričnej slamy a truhly z lepenky a tak sa môžeme pobrať na našu poslednú púť environmentálne korektným spôsobom – posledný dobrý skutok predtým, ako sa všetko zmení na kompost.

Keď niečo slúži životnému prostrediu, potreba odôvodniť to zrazu mizne. Zelený obal odstraňuje akúkoľvek polemiku. A politické strany sa zhodujú v tom, že spoločnosť nedokáže nikdy urobiť dosť pre životné prostredie. Žiadny moderný politik nechce, aby bol obvinený z podozrenia, že mu chýba environmentálne povedomie.

Výsledok je ignorovaný

Keďže environmentálna politika presadzuje vznešené ciele, politici, ktorí sa špecializujú na životné prostredie, majú morálnu prevahu nad tými, ktorí sa zaoberajú otázkami ako vládne výdavky, domáca bezpečnosť a podiel príspevkov na penzie. Pozitívna aura nemeckého Ministerstva životného prostredia je taká silná, že dokázala dokonca i technokrata, akým je bývalý minister životného prostredia Jűrgen Trittin, ukázať v dobrom svetle. Súčasný minister životného prostredia Norbert Röttgen, chladnokrvný stratég, ktorý sa iba pred pár rokmi chcel stať vedúcim riaditeľom Spolku nemeckého priemyslu, sa teraz ukazuje ako environmentálny svätec, ktorý na stretnutia s premiérkou chodí na svojom bicykli.

V legislatívnom procese politici presadzujú environmentálne kauzy s byrokratickou dôslednosťou. Nie je náhodou, že nemecké ministerstvo životného prostredia vzniklo zo sekcie ministerstva vnútra. A keďže ochrana životného prostredia obyčajne zahŕňa bremená, alebo prinajmenšom ťažkosti, a to pre ekonomiku ako i spotrebiteľov, prísne plánovanie, kontrola a vynucovanie sú nevyhnutné, spolu s políciou a regulačnou legislatívou, ktorá poskytje potrebné náastroje k vykonávaniu politiky.

Na konci však nie je ani tak podstatné, či kroky na ochranu životného prostredia dosiahnu želaný výsledok. Poplatok za plechovky nielenže eliminovali plechovky z trhu, no boli zároveň „bozkom smrti“ pre environmentálne progresívnu vratnú fľašu. Nestrachujme sa však, systém ostane ako je.

Navzdory predpokladom spotreba elektrickej energie stúpa v lete. A čo na tom? Budeme aďalej prestavovať hodiny, keď sa zmenia ročné obdobia, najprv ich posúvať o hodinu dopredu a potom zase o hodinu späť.

Kupujeme organické potraviny, tankujeme E10 do nádrží a prechádzame na zelenú elektrinu. Naše strechy sú pokryté solárnymi panelmi a naše steny pokryté izoláciou. Vďaka tomu máme zo seba dobrý pocit. Jedinou otázkou však je: Čo s tým má spoločné životné prostredie? Pozrime sa na naše systémy zaoberajúce sa odpadmi, vodou, svetlom a izoláciou.

(Koniec 1. časti)
Zdroj: Der Spiegel

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.