Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Na veľtrhu IFAT 2026 v Mníchove patrili medzi výrazné témy aj technológie, ktoré majú posunúť automatizáciu triedenia odpadu na novú úroveň. 

Kým ešte pred niekoľkými rokmi boli robotické systémy v odpadárstve skôr doplnkom klasických optických triedičov, dnes sa čoraz viac posúvajú do pozície zariadení, ktoré majú znižovať potrebu manuálneho dotrieďovania, zvyšovať čistotu výstupných surovín a zároveň pomáhať prevádzkam znižovať náklady.

V článku sa dozviete: 

• prečo už niektoré triediace linky dokážu fungovať s minimom „pikérov“,
• ako robot rozpozná aj vizuálne rovnaké obaly z rôznych materiálov,
• čo všetko dnes AI sleduje okrem samotného odpadu,
• ako chcú firmy znižovať odstávky a držať linky v prevádzke čo najdlhšie,
• čo bude stačiť robotovi povedať alebo napísať, aby zmenil spôsob triedenia.

Na výstavisku prezentovali spoločnosti VÚMZ SK a EDICO SK spoločné riešenie robotického dotrieďovania odpadu založené na kombinácii umelej inteligencie, hyperspektrálnej analýzy a robotiky. Firmy hovoria o systéme, ktorý má v triediacich linkách postupne nahrádzať pracovníkov na pozíciách manuálneho dotrieďovania odpadu.

„Robot je schopný dotriediť to, čo nezachytí optika. Pracuje precíznejšie a na širších spektrách videnia,“ vysvetľuje CEO a riaditeľ VÚMZ SK Róbert Procházka.

Podľa neho práve kombinácia optických triedičov a robotických pracovísk umožňuje dosahovať čistotu vytriedených materiálov na úrovni približne 98 percent a zároveň minimalizovať množstvo „strateného materiálu“, ktorý by inak skončil vo výmete. zmesovom toku.

„Každé technologické zariadenie má svoje limity a my sa ich snažíme eliminovať, aby sme získali z odpadu čo najviac,“ otvára tému.

Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Robot ako náhrada „pikérov“

Automatizácia v odpadárstve pritom nesmeruje len k vyšším čistotám vytriedenia, ale aj k znižovaniu počtu pracovníkov na linkách. Najmä pozície takzvaných „pikérov“, ktorí ručne dotrieďujú materiál v kabínach, patria podľa firiem medzi najťažšie obsaditeľné.

„Dnes už ľudia nie sú len drahí, ale sú aj ťažko zohnateľní. Veľakrát sa preto klientovi oplatí zainvestovať do robota,“ hovorí obchodný riaditeľ VÚMZ SK Milan Slašťan.

Robotické systémy sú podľa neho určené najmä na dočisťovanie výstupných prúdov po optickom triedení alebo na zachytávanie zvyškových materiálov, ktoré unikli predchádzajúcim stupňom triedenia.

Samotné optické zariadenia podľa neho bežne dosahujú čistoty okolo 95 percent. Ak však recyklátor požaduje ešte vyššiu kvalitu výstupnej suroviny, nastupuje buď manuálne dotrieďovanie, alebo robot.

„Na bežnej triediacej linke si môžeme predstaviť pozície, kde pracovníkov obsadzujeme na miesta, kde odpad dotrieďujú a dočisťujú na 95 alebo 97 percent. A to je presne miesto, kde sa dá robot uplatniť,“ dopĺňa výkonný riaditeľ EDICO SK a autor robotického systému Speedwolf Robert Sičák.

Pilotný projekt firmy mali možnosť nasadiť v spoločnosti Marius Pedersen v Hlohovci, kde systém dva roky dolaďovali v reálnej prevádzke.

Rozhovor s R. Sičákom na IFAT 2026, v pozadí robotický systém Speedwolf | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Optika nestačí, rozhoduje aj „molekula“

Jednou z hlavných tém prezentovaného riešenia bola schopnosť rozpoznávať materiály, ktoré sú vizuálne prakticky identické, no z pohľadu recyklácie ide o rozdielne plasty.

Kým klasické AI systémy pracujú najmä na princípe obrazovej analýzy, slovenské riešenie kombinuje umelú inteligenciu so spektrálnou analýzou materiálu. 

„Najprv detekujeme molekulu spektrálnym analyzátorom a až potom ide AI na doklasifikovanie. Najskôr teda zisťujeme, z čoho je výrobok fyzicky vyrobený, a až potom určujeme, či ide o fľašu, téglik alebo tácku,“ vysvetľuje Sičák. Ako príklad uvádza kečupové fľaše alebo jogurtové tégliky, ktoré môžu byť vyrobené z rôznych druhov plastov, no vizuálne vyzerajú takmer rovnako. „Typický biely jogurtový téglik nerozozná žiadna klasická umelá inteligencia len podľa vzhľadu,“ tvrdí.

Systém pracuje aj s hyperspektrálnym triedením. Robot tak nedokáže identifikovať nielen tvar alebo vizuálny objekt, ale aj samotný typ materiálu. Systém má v databáze viac ako 60 miliónov fotografií rôznych druhov odpadu, na základe ktorých AI jednotlivé objekty porovnáva a klasifikuje. Robot tak vie povedať nielen to, ako predmet vyzerá, ale aj z akého materiálu je vyrobený. 

Prevádzkovatelia chcú menej pracovníkov

Spoločnosti hovoria otvorene aj o ekonomickom rozmere automatizácie. Prevádzkovatelia triediacich liniek podľa nich čoraz častejšie požadujú riešenia s čo najnižším počtom pracovníkov. „Veľakrát to býva už priamo v tendroch ako hodnotiaci parameter,“ hovorí M.Slašťan.

Úplne bez ľudí sa triediace linky zatiaľ nezaobídu. Potrební zostávajú operátori riadenia linky, pracovníci na vstupoch a výstupoch spracovávaného odpadu či údržbári. „Odporúčame nenahrádzať pozície s vyššou pridanou hodnotou pre prevádzku. To sú najmä ľudia zabezpečujúci riadenie linky, elektroúdržbu alebo mechaniku,“ vysvetľuje R.Procházka.

Práve údržba a servis patria podľa spoločností medzi rozhodujúce faktory spoľahlivosti celej technológie. Linky preto vybavujú rozsiahlymi kamerovými systémami, vzdialeným monitoringom a online diagnostikou. „Každé zariadenie je pod kamerou. Operátor vidí, čo sa deje, a ak vznikne problém, vie linku okamžite odstaviť,“ opisuje M.Slašťan.

Servisné tímy zároveň zbierajú dáta o prevádzke jednotlivých zariadení a veľkú časť problémov riešia na diaľku. Firmy tvrdia, že v rámci Slovenska a Česka reagujú pri poruchách štandardne do 24 hodín.

Milan Slašťan | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

AI má predvídať poruchy aj požiare

Umelá inteligencia sa postupne presúva aj do samotného riadenia prevádzky triediacich liniek. Cieľom už nie je len rozpoznávanie odpadu, ale aj optimalizácia výkonu či prediktívna údržba. „Zbierame dáta a vieme predikovať, kedy sa môže linka odstaviť alebo kde vzniká problém,“ hovorí R.Procházka. Systém dokáže sledovať mnohé dôležité parametre, napr. prehrievanie motorov, znečistenie senzorov alebo rizikové zmeny v materiálových tokoch .

Osobitnú pozornosť firmy venujú batériám v komunálnom odpade. Tie patria medzi najväčšie riziká moderných triediacich liniek, keďže pri poškodení môžu spôsobiť požiar. „Riešime, ako analyzovať, že sa v plastovom odpade nachádzajú baterky. Ak vieme predikovať riziko, vieme eliminovať aj možnosť vzniku požiaru alebo iné poškodenie,“ tvrdí R.Procházka.

AI má zároveň optimalizovať chod celej technológie tak, aby sa minimalizovali odstávky a zvyšovala tým prevádzková disponibilita liniek. „V odpadárstve dnes linky reálne stoja možno 15 až 20 percent času, počas ktorého by mohli pracovať. Časť odstávok tvorí okrem poruchy samotnej aj čistenie. Snažíme obe veličiny eliminovať a posunúť bližšie k takmer nepretržitej prevádzke,“ dodáva.

Robert Procházka | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Robot na hlasový pokyn

Vývojári zároveň pracujú na ďalšom zjednodušení ovládania robotických systémov. a pripravujú model, ktorým bude možné zadávať úlohy verbálne alebo textovým pokynom. „Pracujeme na modeloch, kde robotovi poviete alebo napíšete, čo dnes chcete triediť,“ približuje R. Sičák. 

Firmy zároveň upozorňujú, že tlak na vyššie miery vytriedenia rastie aj v zahraničí. Ako príklad firmy uvádzajú pripravovaný projekt v českom Třinci, kde majú robotické systémy pomôcť maximalizovať podiel vytriedeného odpadu. „V Česku majú dotácie naviazané na množstvo vytriedeného odpadu. Štandardnými technológiami triedenia nevedeli dosiahnuť požadovanú úroveň, preto sme do linky zaradili robotov na dotrieďovanie,“ opisuje Slašťan.

Robotické systémy sa tak postupne posúvajú z experimentálnych projektov do štandardnej výbavy moderných triediacich liniek. Hlavným dôvodom už pritom nie je len technologická atraktivita, ale najmä ekonomika prevádzky, tlak na vyššie čistoty materiálov a nedostatok pracovníkov v odpadárstve.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.