Priamy účinok smernice o odpade: Rozsah pôsobnosti

Foto: Dreamstime.com   

Dôsledkom zatiaľ neuskutočnenej transpozície je priamy účinok smernice, resp. aspoň tých ustanovení, ktoré sú dostatočne jasné a jednoznačné a ich formulácia je bezpodmienečná, takže členský štát nemá možnosť úvahy. Priamy účinok smernice oprávňuje jednotlivca dovolávať sa svojich práv vyplývajúcich zo smernice voči členskému štátu resp. jeho orgánu. Preto štát resp. jeho orgán nesmie jednotlivcovi tieto práva odoprieť poukázaním na to, že smernica ešte nebola implementovaná do nášho právneho poriadku[i]. V opačnom prípade môže jednotlivcovi vzniknúť nárok na náhradu škody voči Slovenskej republike.

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli spracovať jednotlivé ustanovenia smernice, ktoré nadobudli priamy účinok, a postupne ich zverejňovať v tomto časopise pod názvom „Priamy účinok smernice o odpade“.

Rozsah pôsobnosti smernice o odpade

Smernica o odpade, ako už hovorí jej názov, sa v zásade vzťahuje na všetky druhy odpadov, pričom „účinné a jednotné pravidlá spracovania odpadov by sa s určitými výnimkami mali vzťahovať na hnuteľný majetok, ktorého sa držiteľ zbavuje, chce sa ho zbaviť alebo sa ho musí zbaviť[ii]“.

Látky, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti smernice o odpade, nespadajú do režimu odpadového hospodárstva a preto sa na ne uplatnia osobitné predpisy. To má za následok rôzne režimy ohľadom povoľovania prevádzok, v ktorých sa tieto látky vyrábajú a spracovávajú, ohľadom ich (cezhraničnej) prepravy alebo spôsobu nakladania s nimi.

Smernica o odpade úplne z rozsahu svojej pôsobnosti vyníma[iii]:

1. plynné odpady vypúšťané do ovzdušia

2. pôda (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej pôdy a budov trvalo spojených s pôdou;

3. nekontaminovaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal;

4. rádioaktívny odpad;

5. vyradené výbušniny;

6. fekálne látky, pokiaľ sa na ne nevzťahuje odsek 2 písm. b) smernice o odpade, slama alebo iný prírodný poľnohospodársky alebo lesnícky materiál, ktorý nie je nebezpečný a používa sa v poľnohospodárstve[iv], lesníctve alebo na výrobu energie z takejto biomasy procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí.

„To, či by sa nekontaminovaná vykopaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál, ktorý sa používa na inom mieste ako na mieste, kde sa vykopal, mali považovať za odpad, by sa malo zvážiť v súlade s vymedzením pojmu odpad a ustanoveniami o vedľajších produktoch alebo o stave konca odpadu podľa smernice o odpade[v]“. Tento prístup podporil aj Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozsudkoch[vi].

Ďalej sú z rozsahu pôsobnosti smernice o odpade vyňaté niektoré látky len to tej miery, v akej sa na ne vzťahujú iné predpisy EÚ, čim sa zaručuje dostatočná ochranu zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia. Jedná sa to tieto látky[vii]:

1. odpadové vody;

2. živočíšne vedľajšie produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1774/2002, okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu;

3. telá zvierat, ktoré uhynuli iným spôsobom ako porážkou vrátane zvierat zabitých na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú likvidované v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002;

4. odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, spracovaní a skladovaní nerastných surovín a pri práci v lomoch, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.

Príkladom len čiastočného vyňatia niektorej z látok z pôsobnosti smernice o odpadoch v zmysle vyššie uvedeného môže byť prípad odpadových vôd. Súdny dvor EÚ (vtedy Súdny dvor ES) sa vo veci C-252/07 Thames Water Utilities, rozsudok z dňa 10.05.2007, vyjadril, že v konkrétnom prípade odpadových vôd uniknutých z kanalizácie, Smernica Rady z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd neponúka dostatočnú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a preto je potrebné nakladať s týmito odpadovými vodami v režime odpadového hospodárstva. Súdny dvor v tomto prípade označil uniknuté odpadové vody za odpad.

Z rozsahu pôsobnosti smernice o odpade sú taktiež vyňaté sedimenty využívané na účely vodohospodárstva alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nie sú nebezpečné[viii].

Pri porovnaní úpravy rozsahu pôsobnosti smernice s úpravou v našom zákone o odpadoch[ix] možno konštatovať, že do veľkej miery sa rozsah týchto dvoch právnych aktov prekrýva. Priamy účinok smernice o odpadoch je však jednoznačne potrebné priradiť (a tým rozšíriť výnimky z predmetu úpravy zákona o odpadoch) ustanoveniu vynímajúcemu z pôsobnosti smernice pôdu (nevykopanú kontaminovanú ako aj vykopanú nekontaminovanú použitú na mieste vzniku), ako aj biomasu používanú v poľnohospodárstve, lesníctve a na výrobu energie.

(Text vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, č. 4/2012)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.