Nová štúdia Svetovej banky dokumentuje stav odpadového hospodárstva vo svete

Foto: Štúdia World Bank   

Ročné náklady na spracovanie tuhého odpadu predpokladajú nárast z dnešných 205 miliárd USD na 375 miliárd USD, z čoho najdramatickejší nárast sa očakáva v nízkopríjmových krajinách.

Štúdia ponúka konsolidované údaje o vytváraní TKO, zbere, jeho skladbe, ako aj jeho spracovávaní podľa krajín a podľa regiónov. Sám osebe je tento počin úctyhodný, pretože ako sama správa uvádza, spoľahlivé globálne informácie o TKO sú buď nedostupné, alebo nekompletné, nekonzistentné či neoveriteľné.

Správa uvádza, že spracovanie tuhého odpadu je najdôležitejšou službou, ktorú môže mesto poskytnúť. V nízkopríjmových krajinách TKO je pre mestá často najväčšou nákladovou položkou a jedným z najväčších zamestnávateľov. Mesto, ktoré nedokáže efektívne spracovať svoj odpad, je málokedy schopné riadiť komplexnejšie verejné služby ako napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie či verejnú dopravu. Zlepšenie TKO je jednou z najefektívnejších ciest ako posilniť celkové riadenie mesta.

Správa ukázala, že množstvo tuhého komunálneho odpadu najrýchlejšie rastie v Číne (tá predbehla USA ako najväčší svetový producent odpadu už v roku 2004), v ostatných častiach východnej Ázie, časti východnej Európy a na Strednom východe. Miera rastu TKO v týchto oblastiach je podobná s ich mierou urbanizácie a nárastu HDP. Existuje priama spojitosť medzi príjmom na jedného obyvateľa a množstvom odpadu na jedného obyvateľa, ktorý je vyprodukovaný. Vo všeobecnosti platí, že čím viac je krajina urbanizovaná a čím sa populácia stáva bohatšou, tým aj spotreba neorganických materiálov (tzn. plasty, papier, sklo, hliník) rastie, kým časť spadajúca na organické látky klesá.

Autori správy tvrdia, že v mestách je potrebný integrovaný systém spracovania tuhého odpadu, aby bolo spracovanie odpadu vykonávané komplexným spôsobom. Kľúčom k takémuto plánu je diskusia a prísun informácií od všetkých zúčastnených, vrátane občianskych združení a tých, ktorí vystupujú v mene chudobných a znevýhodnených. Kritickými aspektmi akéhokoľvek plánu sú taktiež environmentálna ochrana a verejné zdravotníctvo.

Správa zároveň navrhuje zásady pre zníženie emisií skleníkových plynov, z ktorých veľká časť pochádza z nedostatočného spôsobu spracovania tuhého odpadu. Odhaduje sa, že odpad zo spotrebovaných tovarov tvorí takmer 5% z emisií skleníkových plynov, kým metán zo skládok tvorí až 12% z celkového svetovej produkcie emisií metánu. Správa uvádza niekoľko praktických prístupov, ktoré by mohli byť aplikované vo väčšine miest, vrátane:

• Vzdelávanie verejnosti za účelom informovania ľudí o možnostiach znižovania produkcie odpadu a zvýšenia recyklácie a kompostovania;

• Cenové mechanizmy (napríklad poplatky za produkty) k stimulovaniu spotrebiteľského správania za účelom redukovania produkcie odpadu a nárastu recyklácie;

• Spotrebiteľské poplatky viazané na množstvo zneškodneného odpadu, ako napríklad spotrebitelia, ktorí separujú recyklovateľné materiály platiaci nižší poplatok za zneškodnenia odpadu; a/alebo

• Preferenčné obstarávateľské metódy a ocenenie za účelom stimulovania dopytu po produktoch vyrobených z recyklovaného odpadu.

(Zdroj: ISWA)

Odkazy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.