NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Poplatky za komunálny odpad v zahraničí

Smernica 2008/98/ES ustanovila hierarchiu nakladania s odpadmi, pričom zohľadňuje predovšetkým environmentálne aspekty tohto nakladania. Prinášame pohľad na ekonomickú stránku nakladania s komunálnymi odpadmi z pohľadu občana či samospráv v rôznych krajinách EU. Základná otázka však ostáva stále nezodpovedaná – sú nákladnejšie systémy aj efektívnejšie ? Prispievajú vyššie platby od občanov k redukcií množstva KO alebo k vyššej úrovni recyklácie?

Poplatky za komunálny odpad v zahraničí

  • Publicistika
  • 04.08.2012
  • Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o.

Ilustračné foto: redakcia   

Systémy platieb za komunálne odpady v EU

Pomerne presný a vyčerpávajúci prehľad o systémoch platieb za komunálne odpady v Európe prinášajú vo svojich nedávnych prácach napr. K. Schlegelmilch alebo tiež doc. J. Slávik. Z ich výskumu vyplýva niekoľko skutočností.

V Nemecku ústava povoľuje obciam vyberať dane alebo poplatky za nakladanie s komunálnym odpadom, ale miestne predpisy sa značne líšia. Vo všeobecnosti platí, že obce vyberajú od domácnosti buď variabilné čiastky podľa veľkosti kontajnera alebo podľa frekvencie zberu, niekedy v kombinácii s paušálnou základnou sadzbou. Tiež sa vyskytujú aj poplatky za odpad na základe počtu členov domácnosti, alebo na základe veľkosti pozemku. Ďalšia časť poplatkov je na základe merania objemu alebo hmotnosti vyprodukovaného odpadu. Napríklad mestá Gorlitz či Zittau na česko-poľsko-nemeckej hranici účtujú základný paušál (podľa počtu osôb domácnosti) a k tomu variabilnú platbu podľa intervalu vývozu nádob (za zbytkový domový odpad a tiež za bioodpad).

Podobne vo Švédsku väčšina obcí vyberá užívateľské poplatky na financovanie hospodárenia s odpadmi už od roku 1960. Tieto poplatky sú zvyčajne založené na objeme odpadu a frekvencií odvozu. Rovnako ako v Nemecku, aj tu sú poplatky za odpad často rozdelené do dvoch častí: pevnej platby za poskytovanie služby a variabilnej časti za skutočné množstva vyprodukovaného odpadu. Poplatky založené len na hmotnosti odpadu používa asi len 5 percent obcí, častejšie sa využíva poplatok podľa veľkosti a počtu kontajnerov.


Čítajte: mesačník Odpadové hospodárstvo, júl 2012


Španielsku sa metódy financovania nakladania s komunálnym odpadom líšia od jedného autonómneho regiónu po druhý. Mesta ako Madrid, Córdoba či Pamplona financujú zber odpadu prostredníctvom dane z nehnuteľností, zatiaľ čo mestá Barcelona a Sevilla integrovali poplatok v závislosti na používaní pitnej vody do dane z nehnuteľnosti. V poslednej dobe rastie počet obcí s modelom jednotkových cien.

V Spojenom kráľovstve sa výdavky na nakladanie s odpadmi hradia z časti miestnej dane a zo všeobecných daní. Daň vyberajú miestne orgány na základe majetkových priznaní. Ide o základný princíp financovania procesu, prostriedky nie sú vyčlenené na konkrétne služby, čo je základná myšlienka ako zaručiť demokraciu až na miestnej úrovni.

Vo Francúzsku určuje vnútroštátny právny predpis spôsob, ako môžu obce vyberať poplatky za odpad. Rozlišuje medzi (1) daňou za odpady, (2) užívateľskými poplatkami na služby súvisiace so zberom komunálneho odpadu, stanovenými zastupiteľstvom obce, (3) platbami za služby v oblasti nakladania s odpadmi z verejného rozpočtu obce. Každá možnosť je využívaná zhruba v jednej tretine obcí, s rastúcou tendenciou stále viac presadzovať priame cenové modely.

V Spojených štátoch bol systém nakladania s odpadmi tradične veľmi decentralizovaný až do tej miery, že každý pôvodca zodpovedal za svoj vlastný odpad, resp. si objednával zber a zneškodnenie vlastného odpadu u odpadovej spoločnosti. Dnes má už väčšina obcí centralizované služby pre nakladanie s odpadmi a spravuje ich prostredníctvom verejne vlastnených spoločností, alebo uzatvára zmluvu so súkromnými spoločnosťami.

Obce využívajú prevažne paušálne poplatky za odpady alebo aj stále platby s variabilnou zložkou poplatku na základe zhromažďovaného množstva odpadu. Väčšina takýchto platobných predpisov v USA je založená na veľkosti nádob, alebo počte jednotlivých vriec.

Paradoxne, súkromné skládkové spoločnosti určujú poplatok za uložený odpad na skládke nie podľa jeho váhy, ale podľa objemu. Rozhodujúce pre výšku poplatku je ložný objem kamiónu, či zvozového vozidla, a nie jeho hmotnosť na váhe. Za zmiešané obaly tak producent zaplatí rozhodne viac, ako napríklad za stavebnú suť.

Zahraničné skúsenosti a ceny za odpad

Pre orientačné porovnanie získaných výsledkov uvádzame niektoré údaje o poplatkoch za komunálne odpadové hospodárstvo v zahraničí. Napr. J. Vyštejnová  uvádza, že priemerný občan Švajčiarska platí ročne za svoje odpady 106 CHF čo je asi 88 €, pričom v tomto poplatku sú zahrnuté všetky náklady za jeho komunálne odpady.

Náklady na komunálne odpadové hospodárstvo vo Fínsku podľa webových stránok www.environment.fi sa v roku 2007 pohybovali od 76 do 156 €/t (vrátane DPH), pričom priemerná cena bola 102 €/t. Poplatok za spracovanie bioodpadu bol v priemere 68 €/t.

Správa o nakladaní s komunálnym odpadom v Írsku z roku 2008 uvádza, že cena za odvoz a zneškodnenie pre 120 L nádobu sa pohybovala od 190 do 440 €/rok. Írsko je však známe relatívne vysokými cenami za komunálny odpad, ktoré vyplývajú jednak z vysokých poplatkov za skládkovanie (130 – 200 €/t) a tiež špecifickým spôsobom zberu a nakladania s KO.

Nakladanie s komunálnym odpadom je výlučne záležitosťou privátnych firiem a vláda ani municipality do neho nezasahujú. Napriek týmto vysokým cenám za skládkovanie bola miera recyklácie len cca 23 % pre domový odpad (H) a 36 % pre komunálny odpad (MSW). Nedávna štúdie SLR Consulting zároveň zistila, že v období rokov 2004 až 2011 došlo k zníženiu ročného poplatku v priemernej domácnosti o 26 %. Ako hlavný dôvod sa uvádza vysoká konkurencia medzi privátnymi odpadovými spoločnosťami.

Mesto Paríž, rovnako ako väčšina ostatných veľkých francúzskych miest, financuje svoje náklady za nakladanie s odpadmi prostredníctvom dane za komunálne odpady (TEOM). Vnútroštátna právna úprava ustanovuje, že výška dane je stanovená na rovnakom základe ako sú majetkové dane z budov, t.j. hodnota budovy sa zníži o polovicu a vynásobí sa koeficientom stanoveným obcou.

V roku 2008 bola v Paríži priemerná produkcia komunálnych odpadov 535 kg/os. Celkové príjmy z dane z odpadu pre mesto Paríž boli v tomto roku 366.3 miliónov €,  celkové náklady za zvoz a spracovanie boli 386.2 miliónov €. Priemerné náklady mesta sú potom 408 €/t. Z tohto vidno, že daň TEOM nepokrýva všetky náklady na odpady a preto aj v Paríži je nutné ďalšie financovanie zo všeobecného rozpočtu mesta.

V Berlíne  je nakladanie s komunálnym odpadom financované z poplatkov založených na objeme kontajnera. Domácnosti si môžu vybrať medzi objemom 60L/63,50 €, 120L/98,60 €, 240L/220,80 € a 1100L/303,80 €. Poplatok predstavuje cenu za kvartál pri týždennom zbere zvyškového odpadu. Ak sa však majitelia rozhodli viac separovať a znížiť frekvenciu vývozu odpadu na dvojtýždňové časové intervaly, potom sú poplatky znížené na polovicu. Platby za  biologicky rozložiteľný odpad sa pohybujú medzi 60L/30,50 €, 120L/31,40 € a 240/35,40 €.  Priemerné náklady mesta sú potom 590 €/t, ročný poplatok za 120 L nádobu pri dvojtýždňovom vývoze je 197,20 €.

Pre porovnanie údaje z USA. Napríklad Penrith City Council prináša cenový výmer z októbra 2011 pre zber komunálneho odpadu od občanov 364 $ (280 €). V tejto cene je zber a odvoz: 52 x 240 L na BRO  + 26 x 240L na recyklovateľné odpady + 52 x 140 L na zvyškový odpad. (Poz. – interval vývozu aj veľkosť nádob sa nám môže zdať priveľký pre rodinu, v USA je ale priemerná produkcia MSW 750-1100 kg/osobu).

Záver

Ako je z uvedeného krátkeho prehľadu vidieť, systémy platieb za komunálne odpady sú v jednotlivých krajinách EU pomerne rozdielne. Aj keď sa zdá, že neexistuje všeobecná univerzálna platnosť, jeden významný poznatok sa však ako červená niť prepletá cez všetky tieto údaje: čím sofistifikovanejší je systém manažmentu odpadového hospodárstva, tým vyššie finančné náklady si vyžaduje.

(Text vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, júl 2012)


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.

Komentár. Zálohy a koronakríza. Keď vábivé nápady rozhodujú

Komentár. Zálohy a koronakríza. Keď vábivé nápady rozhodujú

Taoistickú múdrosť, že víťazstvo je začiatkom prehry, nikdy nezaškodí použiť aj pri rozhodovaní o vážnych krokoch.