V niektorých regiónoch Veľkej Británie domácnosti separujú odpad –
teda papier, kovy, plasty a sklo – spoločne do jedného
vreca. K oddeleniu jednotlivých komodít dochádza až
na triediacich linkách spracovateľov. Európskej komisii sa to
nepáči a požaduje zákaz používania takéhoto „zmiešaného
zberu“ najneskôr do roku 2015. Odborníci voči tomuto opatreniu
oponujú.
Európska komisia totiž vydala v júni tohto roka usmernenie
k výkladu kľúčových ustanovení rámcovej smernice o odpadoch.
Jednou z krajín, ktorej sa usmernenie bezprostredne dotkne, je
Veľká Británia, kde budú musieť zmeniť spôsob separovania odpadu
z domácností.
V polovici administratívnych regiónov Anglicka, Walesu,
Škótska a Severného Írska totiž lokálne vlády a samosprávy zaviedli a
v súčasnosti stále používajú tzv. zmiešaný systém zberu
recyklovateľných komodít odpadu z domácností (papier, kovy, plasty a
sklo).
V rámci tohto „zmiešaného zberu“ sú všetky
alebo viaceré recyklovateľné komodity v domácnostiach zbierané
spoločne do jedného vreca alebo nádoby, a k separácii do
jednotlivých recyklačných prúdov dochádza až v triediacich
prevádzkach spracovateľov a zhodnocovateľov komunálneho odpadu.
Komisia požaduje zákaz používania takéhoto „zmiešaného zberu“
najneskôr do roku 2015.
Komisia sa odvoláva na rámcovú smernicu o odpadoch. Tá prikazuje
členským krajinám únie prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie
triedenia odpadov priamo pri zdroji.
„V súlade s týmto cieľom a ako prostriedok na uľahčenie
zhodnocovania odpadu alebo zlepšenie jeho potenciálu zhodnocovania by
sa odpad predtým, než sa podrobí činnostiam zhodnocovania, ktorými sa
dosiahne najlepší celkový environmentálny výsledok, mal zbierať
separovane, ak je to technicky, environmentálne a hospodársky
uskutočniteľné“, konštatuje Komisia. V usmernení definuje
požiadavku oddelenej manipulácie, skladovania a prepravy jednotlivých
frakcií odpadu zbieraných separovane. Odpady z domácností musia byť
separované ešte pred ich zberom.
WLGA: náš systém je efektívnejší
Regionálne združenie Walesu (WLGA - Welsh Local Government
Association) však Komisii oponuje viacerými argumentmi. WLGA tvrdí,
že triediace prevádzky vhodné pre „zmiešaný zber“ boli
vybudované v súlade s vtedy platnou európskou odpadovou
legislatívou, pričom náklady na ich vybudovanie boli výrazne vyššie
než na klasický separovaný zber. Ich prebudovanie na systém
separovaného zberu podľa požiadaviek únie by si podľa združenia
vyžiadalo ďalšie finančné prostriedky rádovo v miliónoch eur.
WLGA poukazuje aj na to, že ich systém separovania zberu je
efektívnejší. „Pracovníci triediacich prevádzok
spracovateľov a zhodnocovateľov komunálneho odpadu dokážu z jedného
zdroja (zbernej nádoby/vreca) v rámci zmiešaného zberu správne
vyseparovať vyššie percento druhotných surovín. Z dôvodu, že
domácnosti separujú jednotlivé recyklovateľné komodity nedôsledne,
musia spracovatelia a zhodnocovatelia aj tak jednotlivé recyklačné
prúdy tzv. dotrieďovať“, objasňuje združenie.
Za osobitnú výhodu ich systému považujú komfort pre obyvateľov,
ktorým sa dosahujú lepšie výsledky. Počet samostatných zberných
nádob/vriec pre separovaný zber je totiž veľmi vysoký. Obyvatelia
zároveň musia vedieť, čo do ktorej zbernej nádoby, či vreca odpad
patrí. „Toto všetko spôsobuje diskomfort, ktorý obyvateľov
odrádza od dodržiavania pravidiel schém separovania“,
konštatuje WLA.
Za nezavedenie úniou požadovaného systému teraz hrozia krajine
vysoké sankcie.
Odborníci: zbytočná regulácia
Martin Valentovič z občianskeho združenia Priatelia Zeme –
SPZ sa domnieva, že z hľadiska Slovenska nie je ani tak
dôležité, či bude viacero farebných nádob na jednotlivé zložky
odpadu, alebo len jedna nádoba. Oba systémy sú realizovateľné aj keď
systém jednej nádoby je podľa jeho názoru drahší.
„Komfortnosť systému závisí oveľa viac napríklad od
frekvencie zberu a od donáškovej vzdialenosti. Pokiaľ bude separovaný
zber odvážaný raz za tri mesiace z jedného zberného miesta
v obci, tak je úplne jedno, aký systém nádob je vytvorený“,
pokračuje Valentovič. Poukazuje aj na nevyhnutnosť primeranej miery
osvety nielen medzi deťmi a mládežou, ale hlavne medzi
dospelými. „Pokiaľ sa tejto oblasti osvety na Slovensku nebude
venovať primeraná pozornosť, žiadny systém separovania odpadov z
domácností nebude dosahovať uspokojivé výsledky“ dodáva Martin
Valentovič.
Podľa Michala Sebíňa, riaditeľa oprávnenej organizácie NATUR-PACK,
je najdôležitejšie, aby zhodnotiteľný odpad nekončil na skládkach
odpadov a aby sa maximum odpadu zhodnotilo materiálovo. Cesta,
akou to dosiahnuť, podľa Sebíňa už závisí od existujúcich
technológii, miestnych podmienok a od nákladov na konkrétny
systém zberu odpadov. „Som presvedčený, že triedenie odpadu by
malo byť pre domácnosti čo najjednoduchšie. Ak to súčasné technológie
umožňujú, tak nevidím dôvod, aby sa recyklovateľné odpady zbierali nezbierali do
jedného vreca alebo nádoby“, konštatuje Michal Sebíň.
Roman Vandák z oprávnenej organizácie ENVI-PAK poukazuje na
technické nevýhody spoločného zberu separovaných komodít,
predovšetkým papiera. Zvyšky nečistôt z ostatných komodít,
napríklad plastov a skla), totiž pri spoločnom sústreďovaní
materiálu veľké množstvo papiera znehodnocujú.
Podobný problém sa podľa Vandáka týka i skla. To je vzhľadom
na svoju hmotnosť a vlastnosti pre triediacu linku rizikovou
komoditou, keďže zvyšuje jej opotrebovanosť. V konečnom dôsledku
je tak systém síce pre občan komfortnejší, no výrazne nákladnejší.
Riešenie spočíva podľa Vandáka v spoločnom zbere takzvanej
ľahkej frakcie odpadu, teda plastov, viacvrstvových kombinovaných
materiálov a kovových obalov, ktoré nie sú až tak citlivé na
znehodnotenie.
Rovnako však spochybňuje zmysluplnosť tejto regulácie. „Je
otázne, či je správne, aby v prípade, že krajina plní ciele
stanovené v rámcovej smernici, Európska únia zasahovala svojou
reguláciou až na takúto operatívnu úroveň“, domnieva sa Roman
Vandák.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.