Ministerstvo životného prostredia zverejnilo v septembri
usmernenie určené ich úradníkom úradov životného prostredia, ktorým
sa majú riadiť pri rozhodovaní o tom, ktorej prevádzke môžu
udeliť kód činnosti R3 pri spracovaní odpadov z plastov.
Usmernenie však zrejme usmerňuje až príliš. Niektoré už existujúce
technológie určuje ako správne priamo v usmernení. Na druhej
strane, podľa jedného zo spracovateľov plastov, spoločnosti General
Plastic, zverejnené kritériá poškodzujú niektoré moderné prevádzky.
Ministerstvo zmenilo názor, usmernenie chce zmeniť.
Ak spracovateľ odpadových plastov nebude spĺňať ministerstvom
určené podmienky, nemusí opäť získať status prevádzky, ktorá
materiálovo zhodnocuje plasty. To je cieľom usmernenia ministerstva,
ktoré ho vydalo na základe opatrenia č. 52 v Programe
odpadového hospodárstva SR 2011-2015. Pre mnoho podnikateľov by to
mohlo znamenať ohrozenie ich činnosti, nakoľko zhodnocovanie plastov
tvorí podstatnú časť ich príjmov.
Obvodné úrady životného prostredia môžu podľa nového usmernenia
ministerstva udeliť podnikateľovi kód činnosti R3 iba vtedy, ak splní
požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy (STN ISO 15270
– pozn. red.). Materiálové zhodnotenie musí prebiehať buď
mechanickou, surovinovou (chemickou), alebo biologickou (organickou)
recykláciou.
Výstupom zo zhodnocovania odpadov z plastov musí byť podľa
ministerstva výrobok. Za taký sa považuje napríklad granulát, či
syntetická ropa, ale aj stabilizované organické zvyšky, oxid uhličitý
a voda, ktoré vzniknú biologickou recykláciou. Na druhej strane,
energetické zhodnocovanie a spaľovanie už podľa ministerstva
výrobkom nie je. Nie je ním ani aglomerácia plastov, teda
rozkúskovanie alebo granulovanie odpadu z plastu do formy
častíc, ktoré držia spolu v prípade, že v procese aglomerácie
nedochádza v aglomerátore k termickej úprave materiálu
a následnému ochladeniu vodou alebo vzduchom.
Krasnec: Usmernenie nereflektuje situáciu na trhu
S usmernením ministerstva nesúhlasí významný spracovateľ PET
fliaš na Slovensku, spoločnosť General Plastic. Podľa jej
riaditeľa Petra Krasneca presahuje dané usmernenie rámec legislatívy
EÚ a nevychádza (minimálne pri komodite PET) z reálneho
vývoja na trhu. „V súčasnosti sa v komodite PET uprednostňuje
výroba praných vločiek pred regranulátom – najmä z finančných
a energetických dôvodov – preto proces výroby a používania
praných vločiek ide výrazne dopredu oproti výrobe a používaniu
regranulátu“, konštatuje Krasnec.
Toto usmernenie ide podľa neho proti vývoju na trhu a môže
spôsobiť odliv PET materiálu do iných krajín, kde takéto usmernenie
nemajú a kde je proces výroby praných vločiek chápaný ako proces
materiálového zhodnotenia pod kódom R3. „Môže tiež ohroziť
zamestnanosť v spoločnostiach, ktoré PET fľaše na Slovensku
spracovávajú“, objasňuje Peter Krasnec.
Jediná a vhodná technológia z Banskej Bystrice
Spôsoby „správnych“ recyklácií popisuje ministerstvo
v usmernení veľmi podrobne. Na popis povolených technológií
pritom využíva aj obrázkový materiál, prevzatý často bez uvedenia
zdroja. V usmernení ministerstva sa tak nachádzajú obrázky
napríklad z prestížneho britského časopisu Waste
Management World, či nákres linky frakčnej depolymerizácie
spoločnosti Clyvia
Technology GmbH.
To, že niektorí spracovatelia s rozhodovaním úradníkov nebudú
mať v prípade prehodnocovania súhlasu problém, je zjavné už pred
ich rozhodnutím. Rozhodnutie za nich totiž vykonali nadriadení.
Pri
popise správnej technológie surovinovej chemickej recyklácie, ktorá
využíva linku frakčnej depolymerizácie, cituje totiž ministerstvo
technológiu priamo prevzatú zo zverejneného zámeru zariadenia na
úpravu, spracovanie a zhodnocovanie plastov a iných odpadov
od banskobystrickej spoločnosti Elektro Recycling. Zariadenie
prevádzkuje by mala zo zámeru prevádzkovať firma v bývalej cementárni Banská Bystrica. Popis
„vyhovujúcej“ technológie na získanie kódu R3 okopírovalo
ministerstvo zo zámeru doslovne, i s nákresmi.
Ministerstvo: nikoho nepreferujeme
Podľa ministerstva životného prostredia nie je technológia uvedená
v usmernení odporúčaná. „Uvedená je iba ako príklad
surovinovej recyklácie, aby pracovníci obvodných úradov mali
predstavu, z akých častí sa skladá takáto technológia“,
vysvetľuje ministerstvo životného prostredia v stanovisku, ktoré
redakcii zaslal hovorca rezortu Maroš Stano. To isté platí podľa
envirorezortu aj pre technológiu mechanickej recyklácie, kde
ministerstvo uviedlo v usmernení rôzne príklady mlynov,
dopravníkov, odstrediviek, pračiek a sušičiek odpadových
plastov. Ministerstvo pri uvádzaní príkladov v usmernení
vychádzalo z už zavedených a funkčných technológií na
Slovensku.
„Ministerstvo životného prostredia nemôže ovplyvniť
objektivitu v procese rozhodovania úradníkov pri schvaľovaní
technológie surovinovej recyklácie, pretože dotyčná technológia je na
Slovensku už niekoľko rokov schválená a prevádzkovaná viacerými
spracovateľmi. Podľa ministerstvu dostupných informácií aj vyššie
uvedená spoločnosť mala už pred vydaním usmernenia vydaný súhlas na
prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov. To znamená, že
úradníci o vhodnosti prevádzkovania tejto technológie už
rozhodli“, bráni sa ministerstvo.
V samotnom usmernení však ministerstvo uvádza, že je vydané
pre praktické problémy nielen pri vydávaní súhlasov, ale aj pri
predlžovaní platnosti súhlasov.
Zelený rezort tvrdí, že neeviduje problémy s vydávaním
súhlasov na prevádzkovanie zariadení surovinovou recykláciou.
„Usmernenie bolo prioritne pripravované pre množstvo otázok
a žiadosti o konzultáciu zo strany pracovníkov štátnej
správy pri schvaľovaní zariadení na zhodnocovanie odpadov z plastov
materiálovou recykláciou“, konštatuje ministerstvo. Zároveň
dodáva, že toto usmernenie plánuje doplniť.
|
Spresnenie k článku „Kto dostane kód R3 na
plasty, určia úradníci podľa nového usmernenia“
1.11.2012 | V článku „Kto dostane kód R3 na plasty, určia
úradníci podľa nového usmernenia“, ktorý sme zverejnili na
odpady-portal.sk dňa 22.10.2012, ako aj v mesačníku Odpadové
hospodárstvo, sme uviedli, že spoločnosť Elektro Recycling
prevádzkuje spracovateľské zariadenie v Banskej Bystrici.
Táto informácia sa podľa vyjadrenia dotknutej spoločnosti
nezakladá na pravde. Spoločnosť predložila len zámer na
vybudovanie takéhoto zariadenia v Banskej Bystrici.
Za nepresne uvedený údaj sa spoločnosti Elektro Recycling
i čitateľom ospravedlňujeme.
(redakcia)
|
KONTEXT
Na aké opatrenie POH SR 2011-2015 odkazuje MŽP SR?
O.52. pre odpady z obalov a odpady z výrobkov z papiera, skla,
plastov a viacvrstvových kombinovaných materiálov
uprednostňovať materiálové zhodnotenie; za týmto účelom je
potrebné, aby hlavné činnosti R3 boli presnejšie definované, keďže
sa jedná o rôzny rozsah organických materiálov. U odpadov
z plastových obalov a z výrobkov z plastov
musí byť výstupom nie odpad, ale surovina. Výstupnou činnosťou
materiálového zhodnocovania nesmie byť zmenšovanie, triedenie
alebo drvenie odpadu.
Ako MŽP SR upresňuje podmienky pre kód R3?
Príklad: „Sušenie vytriedeného identifikovaného
materiálu. Výsledkom sú drte HDPE, PP, PS, ABS, PET vločky atď.
Nevyhnutný proces pred konečným extrudovaním materiálu, u fólií
aj pred aglomerovaním, pričom požiadavka je, aby výstupný materiál
mal maximálne 3-5% vlhkosť.“
|
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.