Európsku úniu znepokojuje ilegálny vývoz elektroodpadu do krajín tretieho sveta

Dôvody nárastu prepravy odpadu

Príčin tak výrazného nárastu prepravy odpadu v rámci EÚ i mimo nej je podľa EEA viacero. Keď v roku 1993 vznikol v EÚ jednotný trh, priniesol so sebou aj voľný cezhraničný pohyb tovarov, vrátane odpadu. Z pohľadu európskej legislatívy patrí medzi základné dokumenty upravujúce pravidlá prepravy odpadov Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (1989) a Nariadenie EP a Rady (ES) o preprave odpadov (2006).

Podpora obnoviteľných zdrojov energie vyvolala v poslednom období nárast obchodovania s niektorými druhmi odpadov, napríklad s drevným. V uplynulom desaťročí EÚ výrazne sprísnila a zjednotila pravidlá odpadového hospodárstva. To prinútilo krajiny hľadať nové prístupy k riešeniu problematiky odpadov, napríklad v podobe odklonenia podstatnej časti vyprodukovaných odpadov zo skládok do recyklačných zariadení.

So zmenou prístupu k odpadovému hospodárstvu bolo nevyhnutné vybudovať novú infraštruktúru pre nakladanie s odpadmi. Štúdia hovorí aj o tom, že pre regióny a krajiny, ktorým sa infraštruktúru nepodarilo vybudovať, je vývoz odpadu do krajín, ktoré majú dostatočné kapacity a disponujú danými technologickými zariadeniami na zhodnocovanie či zneškodňovanie odpadov, v tomto momente tým najlepším riešením.

Export odpadu z EÚ niekoľkonásobne stúpol

Štúdia ponúka zaujímavé štatistické údaje. Vývoz kovového šrotu (železo, oceľ, meď, hliník a nikel) z krajín EÚ sa v rokoch 1999 až 2011 zdvojnásobil. Vývoz odpadu z drahých kovov sa za toto obdobie strojnásobil. Vývoz odpady z plastov vzrástol za ten istý čas dokonca päťnásobne. Export nebezpečného odpadu z EÚ v rokoch 2000 až 2009 zaznamenal dvojnásobný nárast.

EEA vo svojej správe upozorňuje, že takáto miera nárastu exportu odpadu z EÚ môže potencionálne priniesť environmentálnych, sociálnych a ekonomických príležitostí.

Pozitívne aspekty nárastu vývozu a dovozu odpadu

Závery štúdie hovoria o tom, že ak sa odpad prepravuje cez hranice tam, kde ho je možné zrecyklovať alebo zneškodniť spôsobom, ktorý je v krajine pôvodu odpadu oveľa drahší resp. nedostupný, výsledný efekt môže priniesť nižšie finančné i environmentálne náklady pre sektor odpadového hospodárstva.

Rovnako aj nárast obchodovania s odpadom môže zvýšiť mieru využívania odpadu ako cennej vstupnej suroviny vo výrobnej sfére. Eliminuje sa tým potreba použiť na výrobu zdroje prvotných surovín (virgin resources) a posilňuje sa efektívnosť využívania zdrojov v celej ekonomike.

Rizikové aspekty

Preprava odpadu so sebou prináša určité riziká a náklady. Preprava už sama o sebe má dopad na životné prostredie v podobe energie, ktorá je na jej vykonanie potrebná. Dôležitejšie však je, aby krajina, do ktorej odpad smeruje, bola vedomým príjemcom tohto odpadu. Zároveň musí disponovať náležitými zariadeniami, aby s dovezeným odpadom mohla bezpečne nakladať. Odpad prepravovaný cez hranice ilegálne predstavuje vážne riziká.

Export ostatného (nie nebezpečného) odpadu

Rýchly ekonomický rast niektorých krajín sveta, najmä v Ázii, vytvára enormné požiadavky na dostupnosť materiálových surovín. Nepretržite stúpajúce ceny zdrojov surovín zapríčinili v krajinách EÚ aj mimo nej podstatne zvýšený záujem o recykláciu nie nebezpečných odpadov resp. o ich energetické zhodnocovanie spaľovaním. Prevažná väčšina odpadov z plastu je predmetom vývozu z krajín EÚ a smeruje takmer výhradne do ázijských krajín.

Ilegálny vývoz elektroodpadu

Problémy ilegálneho obchodovania s odpadom každoročne narastajú. Podieľajú sa na tom firmy, obchodníci i výrobcovia, ktorí obchádzajú legislatívu EÚ.

Elektroodpad je za normálnych okolností považovaný za nebezpečný odpad. Vzťahuje sa naň zákaz vývozu z EÚ. Ako taký sa podľa platnej legislatívy únie môže vyvážať len do krajín, ktoré sú členmi združenia OECD.

Podľa zatiaľ nepotvrdených zistení EEA je elektroodpad vyvážaný v rozpore s platným zákazom do krajín Západnej Afriky a Ázie, pričom nie je deklarovaný ako nebezpečný odpad ale ako použitý tovar určený na ďalší predaj.

Iná štúdia z roku 2011 odhaduje, že sa každoročne ilegálne vyvezie do krajín Afriky až 250 tisíc ton elektroodpadu. Cieľovými krajinami sú prevažne Nigéria a Ghana.

Nebezpečný odpad

Vývoz nebezpečného odpadu zaznamenal taktiež nárast. Na rozdiel od ostatného odpadu nebezpečný odpad v prevažnej miere zostavá na území EÚ a jeho preprava smeruje cez hranice najmä do susedných krajín.

Preprava nebezpečného odpadu podlieha ohlasovacej povinnosti. Vývozca musí o preprave nebezpečného odpadu vopred informovať orgány štátnej správy v krajine odoslania, krajine určenia i v krajinách cez ktoré preprava prechádza. Na prepravu nebezpečného odpadu cez hranice štátu musí vývozca získať písomný súhlas.

Nerovnomerne vybudované kapacity na spracovanie nebezpečného odpadu medzi jednotlivými krajinami sú najčastejším dôvodom na prepravu tohto druhu odpadu cez hranice. Rozdielne ceny za zhodnotenie alebo zneškodnenie nebezpečného odpadu v rôznych častiach EÚ sú tiež príčinou nárastu prepravy.

V niektorých špecifických prípadoch je vzdialenosť od zariadenia ležiaceho v susednej krajine menšia než je vzdialenosť do najbližšieho zariadenia určeného na nakladanie s nebezpečnými odpadmi v danej krajine.

Podľa výkonnej riaditeľky EEA Jacqueline McGlade európske krajiny vyvážajú viacej odpadu ako kedykoľvek predtým. Obchodovanie s ostatným (nie nebezpečným) odpadom môže byť podľa nej vnímané pozitívne, len ak sa tento odpad dostane na miesta, kde je ho možné lepšie ďalej zhodnotiť. „Na problematiku cezhraničnej prepravy odpadov sa musíme pozerať komplexnejším pohľadom. Dostupnosť surovinových zdrojov vo svete sa výrazne obmedzila. Európa preto potrebuje v prvom rade radikálne znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu,“ dodáva Jacqueline McGlade.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.