Hlásenia posielané dvojmo. Zbytočný náklad

Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním. Hlásenie o objeme výroby, dovozu, vývozu a reexportu. Dve tlačivá, ktoré musia mnohí podnikatelia na Slovensku každý štvrťrok vypĺňať a podávať. Keďže administratívnej záťaže nie je nikdy dosť, musia z rozhodnutia zákonodarcov tie isté tlačivá podávať dvojmo, na dve adresy. Obvodným úradom životného prostredia a Recyklačnému fondu.

Takýchto firiem a živnostníkov je len v informačnom systéme pre evidenciu obalov zapísaných viac ako deväť tisíc. Druhé z tlačív sa týka aj tisícok výrobcov a dovozcov ďalších komodít, ako sú oleje, pneumatiky, elektrozariadenia, batérie či akumulátory.

Mnohé firmy svoje podávanie hlásení outsourcujú. Podávajú ich za ne špecializované firmy alebo živnostníci, oprávnené, či kolektívne organizácie. Náklad pre firmy tým však nemizne, iba povinnosti presunú na plecia týchto subjektov.

Riešenie je, nik sa nehrnie

O zbytočnosti podvojného zasielania sa hovorí už roky. Súhlasí s tým aj dnes už bývalý riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia MŽP SR Vladimír Blažíček. Ten v rozhovore pre mesačník Odpadové hospodárstvo minulý mesiac uviedol, že náklady na vybudovanie elektronického systému hlásení odhadujú na ministerstve na 2,5-3 milióny eur. Podozrivo vysoká suma, ak uvážime, že Slovensko má počet obyvateľov veľkosti jedného amerického veľkomesta. Navyše ide o pomerne jednoduchý formulár. Na obzore tak číha ďalšie predražené obstarávanie, ktorého výsledkom bude nefunkčná aplikácia. Ako to už chodí, neskôr sa zistí, že oveľa lepšia sa dá kúpiť za pár tisíc eur od susedov.

Prispieť k znižovaniu miery administratívnej záťaže podnikateľov je aj záujmom aj redakcie mesačníka Odpadové hospodárstvo. Nechceme však stavať na sypkej pôde, preto sme sa rozhodli uskutočniť prieskum, aby sme zistili reálne názory podnikateľov. Niekoľko stoviek podnikateľských subjektov sme sa spýtali, aké administratívne náklady im toto „podvojné výkazníctvo“ spôsobuje.

Zaujímalo nás však aj to, aké riešenie navrhujú. V tretej otázke sme sa ich spýtali, či by podporili návrh na zrušenie Recyklačného fondu, ktoré vláda navrhla v nedávno stiahnutom návrhu zákona o odpadoch. O potrebe evidencie odpadov pre úrady totiž niet pochybností, nakoľko Európska komisia razí politiku povinného recyklovania rôznych druhov odpadov. Nájsť však prípad inej krajiny, v ktorej by podnikatelia podávali hlásenia ešte aj pre nejaký fond, to by mohol byť problém.

Čtajte: Hlásenia, hlásenia. Nevyhnutnosť, alebo „dej blbci funkci a vymyslí lejstro“?

Nehovoriac o tom, že hlásenia obsahujú lukratívne i citlivé informácie, ktorými tak disponuje neštátny, teda de facto súkromný fond. Kto sa k nim dostane, získa neférovú komparatívnu výhodu na trhu. Zakladateľom fondu v zákone to však zjavne neprekážalo.

Nedôvera firiem

Prieskum priniesol okrem odpovedí na otázky aj jednu dôležitú informáciu. Slovenskí podnikatelia majú obavu vystupovať verejne. Možno je to tým, že nechcú na seba upozorňovať, lebo nemajú záujem čeliť náhlej a určite „náhodnej“ kontrole. S tým sme však trochu počítali, preto sme respondentom ponúkli možnosť odpovedať anonymne. I napriek tomu však z niekoľkých stoviek oslovených firiem odpovedalo iba štyridsaťpäť.

Náklady sú, ale neznáme

Naša snaha zistiť, aké náklady vznikajú firmám v súvislosti s ohlasovaním údajov, bola málo úspešná. Odpovedali zväčša len malé firmy. Viaceré poslali údaje o celkových výdavkoch pre Recyklačný fond, iné nevedeli náklady odhadnúť. Relevantne použiteľných bolo iba 27 údajov. Náklady sa pohybovali od 5 do 500 eur ročne (pri tých, ktorí uviedli hodiny práce, sme uvažovali o priemernej mzde 5 eur na hodinu), v mediáne vychádzali náklady okolo 75 eur ročne. V otázke sme sa veľmi nepohli.

Výsledná suma v mediáne však vyzerá celkom realisticky. Skúsme ju preto rozvíjať ďalej. Ak by počet subjektov, ktoré podávajú hlásenia, bolo napríklad 15 tisíc, tak ročné náklady na hlásenia by činili viac ako 1,1 milióna eur. Pri elektronickom podávaní hlásení by tak návratnosť štátnej investície mohla byť veľmi rýchla.

Riešenie? Zrušte fond, dominuje

Zaujímavé výsledky priniesla druhá otázka, teda aké riešenie podnikatelia navrhujú. Keďže evidencia odpadov je kvôli povinnostiam voči Európskej komisii nevyhnutnosťou, zamerali sme sa na záťaž vo vzťahu k Recyklačnému fondu.

Na otázku „Aké opatrenie by ste navrhli na zníženie Vašej administratívnej záťaže vo vzťahu k Recyklačnému fondu? (napríklad: zrušenie Recyklačného fondu, alebo zasielanie výkazov v nižšej periodicite, alebo zlúčenie povinnosti hlásení o vzniku odpadu s hláseniami pre obvodné úrady, alebo zavedenie elektronického zasielania hlásení a pod.)“ poslalo konkrétnu odpoveď 34 firiem. Viaceré z nich navrhovali hneď niekoľko riešení.

Výsledok? Jedna firma navrhuje zrušiť výkazníctvo celkovo. Nápad je to dobrý, ale najprv by zrejme museli padnúť vžité ilúzie o tom, že pohyb tovarov po krajine musí organizovať bruselský (alebo slovenský) úradník.

Ďalšia spoločnosť navrhuje zrušiť povinnosť zasielať hlásenia na obvodné úrady. Sústreďovať by sa mali priamo v centrále. „Načo potrebuje obvodný úrad v Bratislave poznať, koľko obalov sme importovali, keď v nich tovar rozvážame po celej republike a obaly skončia napríklad v Prešove, alebo v Košiciach?“, pýta sa zástupca firmy. Na dve veci, odpovedal by možno stredoškolák.

Dve spoločnosti navrhujú, aby hlásenia za nich podávali oprávnené organizácie. Dôvodom sa dá rozumieť. Pre mnoho firiem je ekonomicky efektívnejšie outsourcovať všetky služby, ktoré nie sú ich jadrovým biznisom. Pre oprávnené organizácie je to súvisiaca činnosť. Nielen pre ne tak vysielajú signál, že existuje ďalší dopyt po tejto službe.

Päť respondentov navrhuje zrušiť povinnosť hlásení pre malé množstvá odpadu. Išlo najmä o malé firmy. Niektoré uviedli i to, že samotné hlásenia ich stoja viac ako ich povinnosti platiť do fondu.

Šesť dopytovaných firiem navrhuje zaviesť už zmieňované elektronické zasielanie hlásení.

Sedem firiem považuje za dobré riešenie znížiť frekvenciu hlásení na jednu, alebo dve ročne. Oba návrhy sú cestou, ktorá zároveň zníži náklady i vo vzťahu k výkazníctvu pre orgány štátnej správy.

Víťazný návrh nie je až takým prekvapením. Až sedemnásť podnikateľských subjektov sa nazdáva, že najlepším riešením pre zníženie administratívy voči Recyklačnému fondu je zrušiť – nielen administratívu voči fondu, ale fond ako taký. Napokon, aj nové komoditné programy fondu naznačujú, že aktivity fondu sa v ostatnom čase sústreďujú na hľadanie dôvodov svojej ďalšej existencie, napríklad zavedením prevádzkových dotácií predimenzovaných kapacít, ktoré jeho prispením vznikli.

Väčšina za zrušenie fondu

Odpovede na tretiu otázku sa s reakciami na druhú otázku často zlievali. Zo 41 odpovedí na túto otázku jednoznačne podporilo návrh na zrušenie Recyklačného fondu 31 respondentov. Siedmi sa vyjadrili neurčito – zväčša hľadaním alternatívneho riešenia. Traja s návrhom zrušiť fond nesúhlasia. Jeden z nich dodáva, že je poberateľom dotácií z fondu. „Návrh by sme nepodporili. Naša firma účelne využíva prostriedky z fondu na zakúpenie zhodnocovacích zariadení na recykláciu odpadov“, konštatuje.

O tom, že ide o horúcu tému, však svedčia najmä reakcie tých, ktorí sú za zrušenie fondu. Medzi dôvodmi zaznieva najmä zbytočná administratívna záťaž, neefektívne využívanie prostriedkov, skrytá daňová záťaž, ale aj pejoratívne označenia systému, v ktorom sú zahrnuté povinnosti k Recyklačnému fondu, ako výpalníckeho, či parazitného.

V odpovediach zaznelo mnoho zaujímavých informácií a podnetov, ku ktorým sa ešte vrátime. Jeden z nich znel: „Hlásenia na Recyklačný fond asi nikto ani nekontroluje. Pošleme nejaké hlásenie na obvodný úrad a nikto nám nepošle spätnú väzbu, že to obdržal. To znamená, že môžeme poslať v obálke prázdny papier a pri kontrole to nikto nezistí“, odpovedal jeden zo „sťažovateľov“ v reakcii.

A čo fond?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.