Nagy kritizuje zmeny v zákone o envirofonde, MŽP považuje tvrdenia za nekorektné

Bývalý minister životného prostredia József Nagy kritizuje zmeny v Zákone o environmentálnom fonde, ktoré parlament schválil vo štvrtok 20. júna. Podľa Nagya zrušila 10-percentnú povinnú dotáciu z príjmov envirofondu na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží. MŽP obvinenia odmieta.

"Obce do dvetisíc obyvateľov nemajú žiadne iné nástroje na likvidáciu nebezpečnej skládky odpadov, opustených skladov chemikálií či kontaminovaných území, ktoré ohrozujú podzemné vody," poznamenal Nagy v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla tlačová tajomníčka strany Most-Híd Zuzana Bačiak Masaryková.

Takisto sa podľa Nagya nesystémovo posilňujú výdavky smerované do lesníctva, napríklad na škody po lykožrútových kalamitách či do imisiami poškodených lesov. "Mali by sa na to využiť akumulované prostriedky z rôznych pôdohospodárskych fondov alebo dividendy z podniku Štátne lesy," dodal.

Znenie rozhodnutí sa nebude zverejňovať

Exminister Nagy považuje za najväčší politický hriech tohto zákona dva kroky späť, ktoré môžu envirofond znova dostať do nemilosti, až do zrušenia, a to hlavne pre podozrenia z korupcie a klientelizmu. Prvým zlým krokom je rušenie povinnosti zverejňovať rozhodnutia o dotáciách na webovej stránke, čo podľa poslanca bolo síce prácne, no transparentné. "Terajšia novela prikazuje len zverejňovanie zoznamu dotácií," poznamenal József Nagy.

Druhú chybu vidí v nezverejňovaní dotácií pre fyzické osoby, pričom poukázal na to, že počas jeho pôsobenia dokonca dotácie pre fyzické osoby pozastavili, a to z dvoch dôvodov.

“Mali sme nízky rozpočet, tak sa nám zdalo účelnejšie a efektívnejšie dávať dotácie do samosprávy, a to najmä pre obce do dvetisíc obyvateľov, ktoré nemajú nárok na niektoré dotácie z Európskych fondov. Pre fyzické osoby by som dával dotácie len nárokovateľné, podľa poradovníka podaných žiadostí a v rámci nejakého programu s podmienkou splnenia nejakých podmienok, napríklad na zatepľovanie," vysvetlil bývalý minister životného prostredia. Zároveň dodal, že takto by tam nemohol zostať dotazník, neprišlo by k uprednostňovaniu, klientelizmu či ku korupcii. "Na taký program však treba oveľa vyšší rozpočet ako má fond v posledných rokoch,“ doplnil.

Peniaze v envirofonde

Terajší minister rezortu životného prostredia Peter Žiga sa po voľbách na adresu kasy Environmentálneho fondu vyjadril, že je prázdna. No Nagy to odmieta. "V Environmentálnom fonde po mojom odchode ostalo viac ako 100 miliónov eur, a to na účte v Štátnej pokladnici," priblížil. Tiež pripomenul, že z týchto peňazí kabinet Roberta Fica prelial ihneď po nástupe 30 miliónov eur do Poľnohospodárskej platobnej agentúry pre pomoc farmárom. Poslanec Nagy sa chystá podať poslanecký návrh, aby sa znova zaviedla povinnosť zverejňovať rozhodnutia Environmentálneho fondu na webe.

Novelu zákona o environmentálnom fonde schválila 24. apríla vláda na svojom rokovaní. Následne ju vo štvrtok 20. júna odobril aj parlament. Zákon by mal po podpise prezidentom nadobudnúť účinnosť 1. augusta. Návrh zákona okrem iného rozširuje možnosti získania dotácií z fondu. Peniaze z envirofondu budú môcť podľa novely poskytnúť aj na odstraňovanie následkov po banskej činnosti a na likvidáciu starých banských diel, podporu obhospodarovania lesov poškodených imisiami či financovanie environmentálnych projektov pripravených Slovenskou republikou v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Prostriedky z fondu bude možné využiť aj na ochranu lesov pred šírením škodlivých činiteľov z území, v ktorých je vykonanie opatrení obmedzené z dôvodu ochrany prírody a krajiny.

Ďalšia zmena, ktorú novela prináša, sa týka zverejňovania rozhodnutí o poskytnutí dotácie. Tie doteraz zverejňovalo ministerstvo životného prostredia na svojej internetovej stránke a na stránke fondu. Po novom bude na webových sídlach envirorezortu a envirofondu iba zoznam rozhodnutí o poskytnutí podpory, nie konkrétne rozhodnutia o poskytnutí podpory. "Ak má niekto záujem vidieť konkrétne rozhodnutie o poskytnutí podpory, môže požiadať o jeho sprístupnenie," píše sa v dôvodovej správe.

MŽP odmieta Nagyove tvrdenia

Informácie a kritika bývalého ministra životného prostredia Józsefa Nagya súvisiace so Zákonom o Environmentálnom fonde sú nepravdivé a nekorektné. Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano, podpora likvidácie environmentálnych záťaží z prostriedkov envirofondu bude pokračovať. Práve zrušenie podpory bolo jednou z vecí, ktorú poslanec Nagy kritizoval.

"Ustanovenie o podpore odstraňovania environmentálnych záťaží zo zákona nevypadlo, jeho znenie sa len upravilo, aby fond mohol dodržiavať zákon a flexibilnejšie reagovať na požiadavky týkajúce sa odstraňovania environmentálnych záťaží," vysvetlil hovorca. Ide podľa neho predovšetkým o odstránenie protiprávneho stavu, ktorý by nastal v prípade, že predložené žiadosti na dotáciu pri environmentálnych záťažiach by nedosahovali konečnú výšku zodpovedajúcu desiatim percentám z príjmov fondu. "V tom prípade by fond porušoval Zákon o Environmentálnom fonde," doplnil. Nové znenie zákona umožní poskytovať peniaze na odstraňovanie environmentálnych záťaží v potrebnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia. Rovnako treba podľa jeho slov pripomenúť, že na likvidáciu envirozáťaží pôjde z Operačného programu životné prostredie 48 miliónov.

Zverejňovanie bude transparentnejšie, tvrdí ministerstvo

Zverejňovanie zoznamu rozhodnutí o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu, nie jednotlivé rozhodnutia, je podľa hovorcu pozitívnym krokom k informovaniu verejnosti. "V období, keď bol ministrom súčasný poslanec József Nagy, boli rozhodnutia zverejňované mätúco, absolútne neprehľadne a pod číselným označením, z ktorého bolo veľmi zložité vôbec identifikovať podporených žiadateľov," poznamenal Maroš Stano.

Zároveň dodal, že to vyvolávalo množstvo otázok verejnosti a uchádzačov o prostriedky z fondu. Už v súčasnosti zverejňuje envirofond informácie vo väčšom rozsahu a prehľadnejšie oproti minulému volebnému obdobiu. Súčasný návrh počíta so zverejnením zoznamu podporených žiadateľov, kde bude jasne a prehľadne uvedený názov príjemcu dotácie, výška poskytnutej podpory a predmet podpory.

"V prípade záujmu o sprístupnenie konkrétneho rozhodnutia je možné využiť Zákon o slobodnom prístupe k informáciám," uviedol s tým, že nezverejňovať rozhodnutia o poskytnutí podpory pre fyzické osoby ani zoznam rozhodnutí o podpore pre fyzické osoby bolo požiadavkou zo strany Úradu na ochranu osobných údajov v rámci rozporového konania k zákonu.

Minulé vedenie ministerstva životného prostredia zanechalo v Environmentálnom fonde v roku 2012 dlh 12 miliónov eur. Napriek tomu, že fond mal rozpočtovaných pre minulý rok 20 miliónov eur na poskytnutie podpory formou dotácie, pridelil na projekty tesne pred voľbami 32 miliónov eur. "Nová vláda musela neskôr rozpočtovým opatrením a schválením dodatočne tieto peniaze vyplatiť. Podozrenia z ovplyvňovania prideľovania dotácií fondu počas minulého volebného obdobia preverovala aj polícia," uzavrel pre agentúru SITA hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.

Kontext

Novelu zákona o Environmentálnom fonde schválila 24. apríla vláda na svojom rokovaní. Následne ju vo štvrtok 20. júna odobril aj parlament. Zákon by mal po podpise prezidentom nadobudnúť účinnosť 1. augusta. Účelom návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie Environmentálneho fondu a sprehľadniť a zefektívniť postup poskytovania podpory Environmentálnym fondom. Novela podľa rezortu taktiež upravuje vo viacerých ustanoveniach zákona nesprávne právne pojmy, ktoré v praxi spôsobovali rôzne komplikácie pri ich výklade.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.