Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Ľubomír Šooš: Naše výsledky chcú najmä v zahraničí

Odpady sú surovina, ktorú by mohol slovenský priemysel využívať viac, tvrdí dekan Strojníckej fakulty STU, profesor Ľubomír Šooš. Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2013/06.

Ľubomír Šooš: Naše výsledky chcú najmä v zahraničí

  • Publicistika |  01.07.2013 |  Radovan Kazda, Ľubomír Augustín

Na vašom pracovisku sa problematike využitia odpadov venujete už dlhodobo. Ktorými materiálmi sa zaoberáte najviac?

Spracovávame viacero veľkých projektov, ktoré sa týkajú vývoja v oblasti odpadov. Máme niekoľko patentov na pelety, briketovacie linky, „naše? lisy pracujú v celej Európe. Riešili sme tiež viacero projektov na báze recyklovaného odpadu  ?  či už dreva, fytomasy, plastov alebo kalov. V krátkom čase by sme chceli zlegalizovať „Národné výskumné centrum zhodnocovania odpadov“.

Nedávno zasiahla časť Slovenska veľká povodňová vlna. Je známe, že sa venujete aj vývoju protipovodňových zábran na báze odpadu.

Pri nich je zdrojovým materiálom odpadový polyetylén. De facto je to skladačka vyrobená z odpadu. Mobilná protipovodňová zábrana, ktorá je inštalovaná napríklad popri Dunaji v súčasnosti, je na báze hliníka. Takýto systém je vhodný pre miesta, kde hrozia opakované záplavy. 

Jeho problémom však je, že musí mať betónové základy a pripravené otvory na montáž stĺpov. Nevýhodou je, že hliníkové platne sú často rozkrádané. Takýto problém mali napríklad v Česku.

Náš systém umožňuje to, že je mobilný doslova a do písmena, pretože je samokotviaci. Využívame fyzikálny princíp, na základe ktorého voda sama pritlačí oporu o zem. Je určený v prvom rade pre miesta, kde nie sú predpokladané pravidelné záplavy.  Systém je možné využiť aj na mobilné bazény, silážne jamy či snehové zábrany.

Je zdrojovým materiálom plast zo zmesového odpadu?

Tieto materiály sa neosvedčili. Aj na Slovensku bol podporený jeden projekt (firmy Castor & Pollux  ? pozn. red.), ktorý predpokladal zhodnocovanie netriedeného zmesového plastu z odpadu. Ukázalo sa, že takýto plast nevyhovuje materiálovým požiadavkám. My v súčasnosti pracujeme s homogénnym priemyselným plastovým odpadom. Prevažujúce množstvo odpadu pochádza zo spoločností CHEMOSVIT ENVIRONCHEM. Časťou odpadu sú aj triedené plasty z automobilov.

Myslíte si, že by vláda mala podporiť odbyt pre tento domáci výrobok?

Bezpochyby by pomohlo, keby mala vláda, v spolupráci s vodohospodármi a so ZMOS-om, komplexnejšiu predstavu o protipovodňovej ochrane.

Vhodné by bolo napríklad vytvoriť sieť operačných skladov po celom Slovensku, kde by boli tieto mobilné zariadenia pripravené na použitie v prípade výskytu povodne, tak, aby ich preprava na miesto použitia bola čo najkratšia a najrýchlejšia. Výroba takýchto zábran by vytvorila pracovnú príležitosť pre slovenský podnik, ktorý by na tom mohol postaviť svoj výrobný program na niekoľko rokov.

Čím si vysvetľujete, že vaše výstupy z vývoja nenachádzajú na trhu dostatočné uplatnenie?

Máme mnoho patentov, ktoré odkúpili od nás v okolitých krajinách. Niektoré technológie sú dokonca vyrábané v zahraničí a opäť sa dovážajú a predávajú aj na Slovensku.

Slovenskí investori sú veľmi opatrní, nechcú ísť do rizika. Od nás očakávajú, že im poskytneme záruku návratnosti investície, zabezpečený predaj. To je škoda. V biznise platí, že úspešný je ten, kto na trh príde ako prvý, alebo ten, kto sa nebojí prísť s niečím novým. Musí pritom znášať určitú mieru rizika.

Možno potrebujú vidieť zrealizovaný nápad.

Práca nás vývojárov sa končí pri výrobe funkčného modelu  ?  ten by mal zodpovedať všetky dôležité otázky. Zostrojenie prototypu je už de facto prípravná fáza pred samotnou výrobou, pretože to je už stav, keď sa navrhnutý funkčný model modifikuje podľa zvolenej technológie výroby daného výrobcu.

Ktoré z takýchto modelov sa vám podarilo predať?

Pred pár rokmi sme začali vyvíjať lis na takzvané guľové pelety. Na Slovensku sa nápad nestretol s odozvou, ale v súčasnosti už nemecká firma patent odkúpila a má postavený prototyp.

Mnohokrát sa však stáva, že vývoj nedostatočne reflektuje reálne náklady. V prípade odpadov môže byť aj problém s prístupom k zdrojom alebo ich nestabilnou cenou. Nie je príčinou nezáujmu investora často práve „odtrhnutosť? vývoja na akademickej pôde od reality?

My vieme predložiť záujemcovi kalkuláciu nákladov na funkčný model. Do zostrojenia prototypu alebo následne už do sériovej výroby však vstupujú ďalší odborníci. Napríklad  ekonómovia, ktorí môžu navrhnúť, že niektorá časť výrobku sa bude nakupovať, vyrábať v kooperácii, alebo technológovia, ktorí určia, či sa dá časť stroja alebo celý stroj vyrobiť alternatívnym spôsobom voči tomu, ktorý navrhujeme my. Ich úlohou je hľadať lacnejšie, ale kvalitatívne zodpovedajúce riešenia.

V Európskej únii je trendom podporovať vývoj masovými dotáciami zo štrukturálnych fondov. Nedeformujú „trh vývoja? tým, že podporujú aj vývoj vyslovene nerentabilných riešení?

Štrukturálne fondy sú v mnohých prípadoch „diablove peniaze“. Hovorím to úplne otvorene. Fondy deformujú nielen trh, ale aj hodnoty medzi výskumníkmi,  učiteľmi. Nie je výnimkou, že mladý výskumník získa peniaze z fondov, vďaka ktorým môže mať príjem až dvetisíc eur mesačne, čo je viac ako plat vysokoškolského profesora. Mladý výskumník však nezodpovedá za vyriešenie celého projektu, publikačné výstupy z projektu, za chod ústavu a podobne, využíva len benefity.

Nie je tajomstvom, že z výziev z operačného programu životné prostredie pre odpadové hospodárstvo sa často nakupujú zariadenia, ktoré potom nik nepoužíva. Platí to aj vo výskume?

Často sa kupujú aj zariadenia či prístroje, ktoré sa využívajú veľmi neefektívne.

Ako potom postaviť kritériá pre projekty?

Hlavným kritériom by mala byť trvalá udržateľnosť projektu.

Práve toto kritérium je často vyčítané aj niektorým projektom, ktoré získali dotáciu z Recyklačného fondu. Vy pôsobíte už niekoľko rokov v dozornej rade fondu. Môžete to ovplyvniť?

Vždy som kládol a kladiem tvrdý dôraz na to, aby projekt podporený fondom vykazoval trvalú udržateľnosť. To znamená, aby projekt fungoval i po vyčerpaní celej dotácie z RF, či ukončení zmluvy medzi žiadateľom a poskytovateľom.

Európska únia tlačí na to, aby sa zakupovali iba tzv. BAT technológie (z angl. best available solutions  ?  najlepšie možné riešenia  ?  pozn. red.). Nie je to zbytočné?

Skôr ma trápi, že tieto technológie si vieme vyvinúť aj na Slovensku, pritom ich nakupujeme zo zahraničia. Napríklad nedávno sme riešili stav, že sa mala kupovať linka na plasty, ktorá pochádza z Indie. Pýtam sa, kto dá potvrdenie, že ide o BAT technológiu? Iné technológie zase kupujeme z Nemecka, hoci ich poznáme, máme zvládnutý vývoj a mohli by sme ich vyrábať aj na Slovensku.

Viacerí odborníci vravia, že systém zhodnocovania odpadov i napriek dotáciám do spracovateľských kapacít nefunguje. Dokazujú to aj slabé ukazovatele na európskej úrovni.

Systém nefunguje tak, ako by mal. Napríklad v pneumatikách máme vybudovanú spracovateľskú kapacitu, pritom sa producenti tohto odpadu a spracovatelia starých vozidiel sťažujú, že musia pneumatiky odovzdávať na spracovanie za vysokú cenu. Systém teda máme, ale nefunguje tak, ako by sme chceli.

Významná časť dotácií z Recyklačného fondu išla aj na vybudovanie spracovateľských kapacít v sektore vozidiel. Najväčšia časť na zakúpenie linky na tzv. šrédrovanie.  Dotovaná firma sa však dostala do ekonomických problémov. Prečo?

Tento spôsob zhodnocovania starých vozidiel  -  teda najprv vozidlo podrviť a potom separovať  -  sa pre Slovensko ukazuje ekonomicky neefektívny, lebo tzv. pošrédrové separačné linky sú pri nízkych počtoch spracovaných vozidiel vysoko nákladové a málo efektívne. Problém je aj so samotnými výstupmi. Odberateľ ocele potrebuje mať garanciu kvality dodaného materiálu. Pokiaľ zošrotovaný automobil obsahuje plasty alebo iné nežiadúce prvky, cena šrotu podstatne klesá.

Vo viacerých sektoroch odpadov sú už spracovateľské kapacity na Slovensku vybudované. Ako ďalej?

Treba rozvíjať aj vybudované kapacity. Pracovať s odpadmi tak, aby ich zhodnotenie bolo čo najväčšie a najefektívnejšie. Mení sa zloženie zhodnocovaných odpadov. Napríklad pri automobiloch sa stále viac využívajú ľahké, vysokopevné kompozity, ktorých zhodnocovanie je stále zložitejšie.     

Ako vidíte budúcnosť Recyklačného fondu?

Chybou je, že hlavnou úlohou RF  je „len“ dotácia nákupu nových technológii a dotácia separovaného zberu komunálneho odpadu. RF nenesie zodpovednosť za plnenie limitov úpravy a zhodnotenia jednotlivých komodít voči EÚ, túto povinnosť má štát. 

K čomu by sa mohli použiť prostriedky, ktoré sú viazané na účte fondu?

Okrem rozvoja vybudovaných kapacít považujem za kľúčové vybudovať jednotný integrovaný informačný systém o odpadoch.

Vláda pripravuje nový zákon o odpadoch. Ktoré časti odpadovej legislatívy považujete za najkomplikovanejšie?

Otázku riešenia separovaného zberu a zhodnocovania odpadu z priemyslu považujem za vyriešenú. Problémom je komunálny odpad. Priemyselné zväzy sa zaviazali, že vyseparovaný odpad prevezmú bezodplatne z každej obce. Problém je s veľkoobjemovým odpadom, s takzvaným lukratívnym odpadom a s bioodpadom.

Ako to riešiť?

Nech platí občan za zmesový komunálny odpad – tam je zhoda. V bioodpade je potrebné doriešiť technológie následného spracovania, pretože kompostovanie ekonomicky nefunguje.

Napriek tomu sa do budovania kompostární na Slovensku preinvestovalo mnoho miliónov eur zo štrukturálnych fondov.

A vo veľa prípadoch celkom zbytočne. Kompostovanie často nie je riešením a nemôžeme kompostovať všetko a v nekontrolovanom pomere. Ak má byť výsledný produkt obchodovateľný, musí spĺňať prísne štandardy. Tie sa potom vo viacerých prípadoch nedarí dosiahnuť.

A čo bioplynové stanice? Tie môžu spracovávať odpad.

Čím ich budeme plniť? Už teraz nie je dostatok materiálu. Energetické zhodnocovanie je dobrá cesta na využitie bioodpadu, ale bioplynové stanice je potrebné nepretržite dotovať cenou, inak neprežijú.

Kontroverzným návrhom ministerstva v legislatívnom zámere zákona o odpadoch je zákaz výkupu odpadu z kovov od fyzických osôb. Vy pôsobíte aj v komisii, ktorá pripravuje nový zákon. Súhlasíte s týmto návrhom?

Áno, jednoznačne, zákaz priameho výkupu šrotu od občanov je jediná cesta. Súčasne treba pritvrdiť na výkup kovošrotu – tvrdé sankcie, prípadne zrušenie licencie. V rámci jedného medzinárodného projektu zameraného na reuse (znovu použitie  ?  pozn. red.) spolupracujeme aj s mestom Palárikovo, kde praktizujú motivačné kritériá na nakladanie s kovovým odpadom na podobnom princípe, aký navrhuje ministerstvo. Funguje to.

Je to však súkromné vlastníctvo, s ktorým si ľudia zvykli obchodovať.

Treba zmeniť myslenie ľudí.

Na konferencii o biomase a bioplyne pred dvomi mesiacmi ste uviedli, že na Slovensku sa pripravujú dva nové projekty spaľovní odpadov, ktoré by mali byť čoskoro zverejnené. Zatiaľ sa nič neudialo. Ktoré projekty to majú byť?

Nie som expertom na spaľovanie odpadu. Nemám kompetenciu vyjadrovať sa o tom.


Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. je dekanom Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Bol a je riešiteľom viacerých medzinárodných a národných výskumných projektov, pôsobí vo viacerých komisiách MŽP SR. Je tiež členom dozornej rady Recyklačného fondu. V súčasnosti pôsobí aj v pracovnej komisii pre prípravu nového zákona o odpadoch. Je ženatý a má 3 detí.

Značky
Rozhovory

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.