Vláda SR schválila Legislatívny zámer zákona o odpadoch.
Viacero dôležitých bodov zámeru však môže mať negatívne dopady na
efektívnosť trhu s odpadmi. Niektoré návrhy nič neriešia, iné
premeškali príležitosť k vytvoreniu kvalitnejších podmienok na
trhu. Zopár návrhov však vzbudzuje nádeje.
Obmedzenie skládkovania
Zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním,
prezentuje rezort ako jeden z hlavných cieľov nového zákona.
Zámer však okrem prevzatia zodpovednosti za separovaný odpad
kolektívnymi organizáciami neprináša takmer žiadne riešenie, akým
spôsobom to zabezpečiť.
Prenesenie zodpovednosti za separovaný zber
na kolektívne organizácie je dobrý krok, ktorý však môže odkloniť od
skládkovania len malú časť komunálnych odpadov. Zvyšok sa bude aj
naďalej dominantne skládkovať. Separácia odpadov priamo u občanov
má totiž svoje hranice. Hranice, ktoré sa manuálnym triedením nedajú
prekonať.
Predchádzanie vzniku odpadov
Ďalším z hlavných cieľov je predchádzanie vzniku odpadov,
ktoré má byť riešené v pripravovanom Programe predchádzania
vzniku odpadov. Zmysluplnosť takéhoto dokumentu vo vzťahu k reálnemu
predchádzaniu vzniku odpadov však môže byť sporná. Reálny prínos bude
takmer žiadny.
Program bude teda len splnenie si povinností voči EÚ.
Na prevenciu vzniku odpadov totiž nemá vplyv štát, či štátom napísaný
dokument. Odpady produkujú občania, či podnikateľské subjekty a ich
nákupy tovarov ovplyvňuje trh, hospodárska situácia štátu a najmä
obyvateľov.

V našich podmienkach nie je ani predpoklad na obmedzovanie
vzniku odpadov, práve naopak, s rastúcou životnou úrovňou je
možné očakávať nárast odpadov. Jednou z mála možností ako
predchádzať vzniku odpadov, je podpora domáceho kompostovania
bioodpadov, čo však nie je principiálne predchádzanie vzniku odpadov,
ide len o odklon odpadov, ktoré sa prestanú evidovať, nakoľko nebudú
vystupovať v oficiálnych číslach samospráv.
Energetické zhodnocovanie
Popri cieli na znižovanie množstiev odpadov zneškodňovaných
skládkovaním, má byť ďalším cieľom zákona podpora energetického
zhodnotenia. Je to správny krok. Otázne však ostáva, ako si to MŽP
predstavuje. Skládkovanie odpadov je v súčasnosti veľmi lacné
a nepomôže tomu ani nesystematické zvýšenie poplatkov za
zneškodňovanie odpadov podľa navrhnutých zmien v zákone č.
17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov na skládkach.
Systémové zmeny
Zámer vlády navrhuje tri zásadné zmeny vo fungovaní odpadového
hospodárstva SR. Prvým je zrušenie Recyklačného fondu. Pre jeho
zachovanie sa v súčasnosti usilujú najmä podporovaní
spracovatelia odpadov a samosprávy.
Snahy spracovateľov o jeho zachovanie sú pochopiteľné. Postoj
samospráv je v podstate taktiež pochopiteľný, no z iného
dôvodu. Samosprávy nechápu zmenu celého systému. V Recyklačnom
fonde vidia organizáciu, ktorá im platí aspoň niečo za ich snahu
separovať odpad. Nechápu, že zmena systému im má zabezpečiť
separovaný zber zadarmo, ktorý by mali financovať kolektívne
organizácie. Ak sa samosprávam vysvetlí podstata zmeny a princíp
separovaného zberu pre obce „grátis“, je možné
predpokladať, že sa na Recyklačný fond rýchlo zabudne, čo by bola
dobrá správa.
Autorizácia kolektívnych organizácií vs. monopol
Autorizácia kolektívnych organizácií je ďalšia zásadná zmena. Aká
je však jeho zmysluplnosť? V súčasnosti sa autorizujú štyri
druhy zhodnocovania resp. spracovávania odpadov. K nim by mali
po novom pribudnúť aj staré vozidlá, či obaly. Prečo však – v
zmysle tohto postupu – len tieto komodity? Prečo nie napríklad
nakladanie s PCB, spaľovanie nebezpečných odpadov, skládkovanie
odpadov, prípadne, ad absurdum, lisovanie druhotných surovín.
Nesprávne nastavenými kritériami pre vznik autorizovanej
kolektívnej organizácie, je možné veľmi jednoducho zabezpečiť
monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Monopolizáciu trhu
môže veľmi jednoducho podporovať aj potrebné relatívne subjektívne
odborné stanovisko komisie zriedenej ministrom životného prostredia.
Takéto kritéria môžu ovplyvniť podnikateľské prostredie, konkurenciu
a zdravú súťaživosť.
Zákaz výkupu kovov
Veľmi podstatnou zmenou, ktorú ministerstvo navrhuje
v legislatívnom zámere, je zákaz výkupu farebných kovov i iných
kovových odpadov od fyzických osôb. Takto striktne to bolo stanovené
v prvom návrhu zámeru, pred medzirezortným pripomienkovým
konaním. Po jeho ukončení MŽP zrejme vypočulo tlak odbornej
verejnosti, podnikateľov, ktorí vykupujú tieto odpady a občanov.
V schválenom znení zámeru totiž MŽP doplnilo za znením tohto
zákazu aj podstatnú časť vety a tá znie: zákaz, resp. sprísnenie
podmienok a kontroly výkupu odpadu z farebných kovov
a iného kovového odpadu od fyzických osôb.

Ministerstvo si teda ponecháva alternatívu súčasného systému
výkupu kovov, po sprísnení ich odberu. Zákaz výkupu kovov nesplní
očakávania, preto zmena v návrhu je pozitívnym krokom.
Zákaz skládkovania obalov
Ministerstvo plánuje striktne zakázať skládkovanie separovaných
zložiek komunálneho odpadu: papier, plasty, sklo a kovy.
Prakticky je to však nepotrebné riešenie. Ak si dá niekto námahu
a vynaloží nemalé finančné prostriedky na zber odpadov, vytvára
to dostatočný predpoklad, že má aj snahu ho vytriediť a čo
najlepšie finančne zužitkovať.
Skládkovanie separovaného zberu sa vykonávalo najviac najmä
v rokoch najväčšej krízy v rokoch 2008-2009. Ak sa tak deje
aj v súčasnosti, je potrebné hľadať problém a riešenie
inde. Štát takto počas obdobia veľmi nízkych cien výkupu druhotných
surovín docieli to, že sa budú musieť vytriedené odpady uskladňovať
vo voľných priestoroch. To môže byť napríklad aj uskladňovanie pod
holým nebom.
Stačí niekoľko mesačné postávanie papiera alebo kartónov na daždi
či snehu a takýto odpad je vhodný akurát tak na skládku odpadov,
nakoľko pre papierne nemá cenu. Má to však stále hodnotu pre
energetické zhodnotenie. Že by sa našlo ďalšie opatrenie na podporu
tohto zhodnocovania?
Podpora držiteľov ISO
V pripravovanom zákone by sa mali podporovať v niektorých
smeroch viac tie spoločnosti, ktoré sú držiteľom ISO certifikátu
14 000 alebo EMAS. Je to dobrá možnosť ako tieto byrokratické
certifikáty konečne zapojiť do praxe aj iným spôsobom, ako pre účasť
vo verejných obstarávaniach.
Čierne skládky
Zámer sa venuje aj opusteným odpadom, teda čiernym skládkam. Rieši
však len platenie, resp. neplatenie poplatku za uloženie odpadov na
skládke odpadov. Principiálne zmeny v riešení tejto
problematiky, ako ani zmeny vo financovaní týchto odpadov však
neprináša. Túto problematiku však bude nevyhnutné vyriešiť.
Navrhovaný Integrovaný systém je v dnešnej dobe nevyhnutný
a je najvyšší čas ho spustiť do prevádzky. Správny krok. Tým je
aj možnosť štátnych úradníkov požiadať o účasť policajného zboru
na ochrane pri vykonávaní štátneho dozoru.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.