Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Výsledky triedeného zberu v mestách a obciach v roku 2012

Potreba nového moderného zákona o odpadoch je zrejmá takmer všetkým subjektom zainteresovaným v odpadovom hospodárstve. Nutnosť zmeny, nutnosť nového impulzu v oblasti triedeného zberu dokazujú aj výsledky triedeného zberu v 1638 mestách a obciach zapojených do systému ENVI-PAK v roku 2012.

Výsledky triedeného zberu v mestách a obciach v roku 2012

  • Publicistika |  28.11.2013 |  Ing. Roman Vandák, riaditeľ komoditného oddelenia ENVI-PAK

Výsledky triedeného zberu za rok 2012

V porovnaní s rokom 2011 došlo v monitorovaných obciach a mestách (1638 obcí a miest)[1] k nárastu ročného vyprodukovaného komunálneho odpadu na jedného obyvateľa o 10 kg na úroveň takmer 319 kg, Štatistický úrad Slovenskej republiky udáva priemerné množstvo vyprodukovaných komunálnych odpadov na obyvateľa Slovenskej republiky na úrovni 323 kg na obyvateľa a rok[2].

Ak by sme sa na produkciu komunálneho odpadu pozreli z pohľadu regiónov SR (tab.č.1), tak najviac komunálneho odpadu na jedného obyvateľa za rok vyprodukovali v regióne stred (Banskobystrický VÚC) viac ako 340 kg a v regióne západ (Bratislavsky VÚC, Trenčiansky VÚC a Nitriansky VÚC) viac ako 335 kg. Okolo celoslovenského priemeru sa pohybovala produkcia komunálnych odpadov v regióne sever (Žilinský VÚC) a to 310 kg. Najmenej odpadu produkoval región východ (prešovský a košický kraj) len niečo viac ako 266 kg na obyvateľa za rok.

Priemer EÚ podľa údajov EUROSTAT je 503 kg na obyvateľa (údaj je za rok 2011).

 

Tab.č.1: Produkcia komunálneho odpadu regiónov SR podľa údajov ENVI-PAK

Množstvo vytriedených odpadov v prepočte na obyvateľa (vyseparovateľnosť) zostalo na rovnakej úrovni ako v roku 2011 a v roku 2010. Každý obyvateľ SR vytriedil ročne 25,70 kg (zarátavané komodity papier, sklo, plast a nápojové kartóny). Najviac takmer 29 kg/obyvateľ vytriedili obyvatelia regiónu západ, najmenej v regióne východ len niečo viac ako 19 kg (tab. č. 2).

 

Tab.č.2: Priemerná vyseparovateľnosť (množstvo vytriedeného odpadu v prepočte na jedného obyvateľa) v jednotlivých regiónoch SR

 Podľa údajov oprávnenej organizácie ENVI-PAK je z pohľadu nákladov na vytriedenie jednej tony odpadu najoptimálnejšie, keď občania vytriedia ročne 45 kg (viď. tab.č.3) . Vtedy funguje systém triedeného zberu, v pomere cena a množstvo, ideálne. Nižšie množstvo vytriedených odpadov je spojené s vyššou mierou prímesí v triedenom zbere, ktoré zvyšujú náklady na vytriedenie jednej tony odpadu. Naopak, vyššie množstvo vytriedených odpadov si vyžaduje vyššiu zapojenosť obyvateľov do triedeného zberu spojenú predovšetkým so zvýšením kapacity infraštruktúry. Pričom v tomto prípade náklady na prevádzku systému sa zvyšujú omnoho viac, ako množstvá vytriedených odpadov.

 

Tab.č.3: Nákladovosť triedeného zberu podľa vyseparovateľnosti

Pozitívny vývoj bol v roku 2012 zaznamenaný len v efektívnosti využívania nainštalovanej zbernej siete (kontajnery a vrecia). Z každého jedného litra infraštruktúry bolo za rok vytriedených 40,82 g, rok predtým to bolo 36,32 g triedených materiálov, čo predstavuje medziročný nárast o 12 %. Najefektívnejšie je využívaná zberná sieť v regióne západ, viac ako 56 g, naopak, najmenej v regióne východ, menej ako 30 g (tab. č. 4). Tento výsledok svedčí o tom, že lepšie výsledky oproti predchádzajúcemu obdobiu sme dosiahli vo využívaní predovšetkým systému triedeného zberu prostredníctvom vriec.

 

Tab.č.4: Efektivita zbernej siete regiónov SR

Teoretická maximálna efektivita existujúcej infraštruktúry (existujúca sieť by sa využívala maximálne efektívne, tzn. kontajnery a vrecia by boli maximálne naplnené a vyvážané v tom správnom okamihu) je 160,66 g/liter/rok.

Záver

Na základe údajov z miest a obcí možno konštatovať, že pretrváva pomerne nízka úroveň triedeného zberu.

Miera využitia existujúcej infraštruktúry je nízka, ale pozitívom je, že medziročne stúpla o 12 %.

Najzávažnejším je však zistenie, že úroveň triedeného zberu už tretí rok stagnuje, pričom však štatisticky prišlo k celkovému nárastu vyprodukovaného komunálneho odpadu v prepočte na jedného obyvateľa.

Rast životnej úrovne je zvyčajne sprevádzaný aj rastom produkcie komunálnych odpadov (priemer EÚ 503 kg/rok/obyvateľ), na základe čoho možno predpokladať, že množstvo produkovaných odpadov bude naďalej rásť.

Pokiaľ triedený zber v mestách a obciach nedostane nový impulz, tak s istotou môžeme už teraz konštatovať, že v prípade rastu produkovaného komunálneho odpadu nedokážeme splniť strategický cieľ z Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2011-2015 a neznížime množstvo komunálnych odpadov ukladaných na skládky.

[1] Ak nie je v texte uvedený zdroj, tak údaje pochádzajú z databázy oprávnenej organizácie ENVI-PAK

[2] https://www.odpady-portal.sk/Dokument/101815/produkcia-odpadov-v-sr-v-roku-2012.aspx

Ing. Roman Vandák
riaditeľ komoditného oddelenia ENVI-PAK


Diskusia (1)

  1. Tomáš30.11.2013 (21:00)

    Nečudujme sa tomu, že miera separácie nerastie (a si ani neporastie). Občania majú nízke povedomie o separovanom zbere a nemajú ani dôvod separovať, keďže neexistuje finančná motivácia a výška poplatku je rovnako vysoká pre separujúcich aj neseparujúcich (spoliehať sa na ekologické cítenie je zrejme nedostatočné). Osvetová činnosť je pre veľkú časť samospráv neznámy pojem a čakajú, že informácie si občan zistí sám. Rozmiestnenie košov na separovaný zber tiež nie je často optimálne a donáškové vzdialenosti sú dlhé. Videl som už aj chaotické označovanie košov (rôzne farby na rovnakú komoditu) a človek je tvor lenivý, nebude pobehovať po ulici z miesta na miesto a zisťovať kam čo patrí, radšej všetko hodí do najbližšieho koša. Samozrejme problémov je oveľa viac. Posledná novela zákona 17/2004 je len príkladom ako „motivovať“ samosprávy pri odklone od skládkovania.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

Roman Malček: Faun už nie je jediný, koho zastupujeme. Nemci zišli zo slepej cesty vodíka (rozhovor)

Roman Malček: Faun už nie je jediný, koho zastupujeme. Nemci zišli zo slepej cesty vodíka (rozhovor)

Vodíkové vozidlá prakticky už ani nevidno, trh sa vracia k osvedčeným riešeniam, myslí si majiteľ spoločnosti Redox.

X
X
X
X