Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Ľubomír Škriečka: Ľudia sa učia separovať

Mnoho samospráv na Slovensku hľadá cesty, ako motivovať svojich občanov k separovaniu odpadov a znížiť objem zmesového komunálneho odpadu. Obec Chocholná-Velčice za svoj projekt reformy odpadového hospodárstva získala v novembri roku 2013 prestížne ocenenie Zlatý mravec v kategórii Komunálne odpadové hospodárstvo. Zhovárali sme sa so starostom obce Ľubomírom Škriečkom. Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2014/01.

Ľubomír Škriečka: Ľudia sa učia separovať

  • Publicistika |  30.01.2014 |  Radovan Kazda, Ľubomír Augustín

Ako vznikol váš nápad zmeniť dovtedajší manažment odpadového hospodárstva v obci?

Na prelome rokov 2012/13, po viacerých neúspešných pokusoch získať mimorozpočtové finančné prostriedky na skvalitnenie odpadového hospodárstva formou rozšírenia podmienok na triedenie svojho komunálneho odpadu, rozhodla sa obec hľadať rezervy v existujúcom systéme odpadového hospodárstva. Naším cieľom bolo znížiť množstvo skládkovaného odpadu, zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu a stabilizovať základné výdavky na odpadové hospodárstvo.

Prvým krokom k znižovaniu výdavkov býva obvykle hľadanie lacnejšej zvozovej firmy.

Týmto procesom sme prešli dávnejšie aj my: od pôvodných služieb miestneho podnikateľa, ktorý neskôr svoje služby zrušil, cez podnik obecných služieb v neďalekej obci až ku dnešnej spoločnosti Marius Pedersen, ktorá zvíťazila vo verejnej súťaži.

Ako sa vyvíjala produkcia komunálneho odpadu v obci?

Od roku 1996, keď v obci prebehla plynofikácia a s ňou spojený prechod od pevných palív k plynným, prípadne k obnoviteľným zdrojom energie, začal objem vyprodukovaných odpadov pomerne prudko klesať, z približne 340 ton odpadu ročne až ku hranici 190 ton, ktorú si obec udržiavala v rokoch 2001  -  2006.

Potom však začal objem odpadu opäť rásť. Prečo?

V obci sme mali zavedený dobre fungujúci známkový systém. Tento systém bol v podstate kombináciou paušálnej a množstvovej platby, ktorý sa nám osvedčil. V roku 2007 však obec na základe protestu prokurátora musela zrušiť rokmi osvedčený známkový systém platby za komunálne odpady a zaviedla spôsob paušálnej úhrady. Predpokladám, že nárast objemu komunálnych odpadov bol aj reakciou občanov práve na toto rozhodnutie. Výsledkom bol nárast objemu až k 245 tonám zmesového komunálneho odpadu a k 50 tonám objemného odpadu za rok 2012.

To sa zrejme prejavilo aj v nákladoch obce.

Výdavky obce na odpadové hospodárstvo sa z roka na rok zvyšovali. Pri nezmenenej výške miestneho poplatku za komunálne odpady začali náklady obce na odpadové hospodárstvo čoraz viac prevyšovať príjem z miestnych poplatkov. Chýbajúcu časť musela obec financovať z iných príjmov alebo zvýšiť primerane miestne poplatky za komunálne odpady.

Koľko rokov ste využívali známkový systém?

V roku 1996 obec zaviedla miestny poplatok za komunálne odpady s využitím tohto spôsobu platenia za odpady. Postupne obec iba upravovala pomer výšky paušálneho poplatku a ceny známky za vývoz jednej popolnice tak, aby dostatočne motivoval platiteľov k triedeniu, ale nie k likvidácii odpadov nežiaducim spôsobom.

Po zásahu prokuratúry sa už pre rok 2011 poplatok za odpady stanovoval paušálne, podľa počtu poplatníkov v domácnosti. Výška poplatku na jednu osobu bola približne 15 eur.

Tým však obyvatelia stratili finančnú motiváciu znižovať množstvo vlastného odpadu, čo sa prejavilo v náraste jeho množstva.

Odkedy obec separuje odpad?

Približne v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia začala obec uplatňovať spôsoby triedenia viacerých druhov odpadov, najmä plasty, sklo a papier. Vo väčšine prípadov využívala služby rôznych spoločností, ktoré pôsobili v tejto oblasti. Postupne sa však obec začala usilovať o istú formu sebestačnosti pri riešení a najmä realizácii svojho odpadového hospodárstva. Začala riadiť procesy triedenia vlastnými silami a služby spoločností využívala iba tam, kde to bolo nevyhnutné.

Čo to znamenalo reálne?

Postupne sme rozmiestnili približne dvanásť vlastných kontajnerov na sklo. Ich obsah s pomocou mechanizácie z miestneho roľníckeho družstva odvážame priamo do sklárne v Nemšovej.

Pokračujeme v triedení plastov do plastových vriec, ktoré občanom poskytuje obec. Tie potom prinášajú občania do novovytvoreného skladu v areáli obecného úradu, kde dostanú vždy nové prázdne vrece. Plastový odpad si následne odvezie zmluvný odberateľ. Od roku 2013 už vrecia s plastmi aj zberáme po obci. Triedenie papiera zabezpečovala škola. Neskôr začala v obci pôsobiť firma, ktorá od občanov odoberá papier za protihodnotu vo forme papierových výrobkov.

Ďalšie druhy odpadov majú svoj štandardný režim. Kovy majú pozitívnu ekonomickú hodnotu, takže občania a výkupcovia sa o ne väčšinou postarajú sami. Elektroodpad zabezpečujeme prostredníctvom kolektívnej organizácie.

V súčasnosti už prevádzkujete aj zberný dvor.

Pôvodne išlo o stavbu realizovanú v akcii „Z“ ešte za predchádzajúceho režimu, určenú pre štátny podnik Zberné suroviny. Objekt mal byť využívaný ako regionálna zberňa druhotných surovín podľa vtedajších predpisov. Po zmene režimu zostal objekt vo vlastníctve obce, ktorá ho na niekoľko rokov prenajala miestnemu podnikateľovi.

Po jeho vrátení sme spracovali projekt prestavby a prístavby objektov, ktorý mal komplexne riešiť potreby odpadového hospodárstva obce vrátane potrebného technického vybavenia. Tiež mal mať rezervu na poskytovania služieb aj pre priľahlý región.

Opakovane sme podali žiadosť o poskytnutie dotácie z prostriedkov EÚ, ale neúspešne. Takže sme v roku 2010 začali prevádzku zberného dvora v takom stave, v akom sa dvor nachádzal.

Napokon sa nám podarilo získať dotáciu vo výške 60-tisíc eur z Environmentálneho fondu, vďaka čomu sme na zbernom dvore vybudovali aspoň kanalizačný systém a odlučovače nebezpečných látok, tiež kvalitné asfaltové a betónové plochy.

Spracovávate v zbernom dvore aj bioodpad?

Ten sme zatiaľ neriešili, nakoľko predpokladáme, že domácnosti svoj bioodpad likvidujú kompostovaním na vlastných domácich kompostoviskách. Zakúpili sme však drvič konárov a tento bezplatne zapožičiavame občanom.

V roku 2012 ste teda začali podnikať kroky k tomu, aby sa objem odpadov v obci znížil. Aké kroky ste zrealizovali?

Koncom roku 2012 obecné zastupiteľstvo prijalo nové nariadenie, ktorým obec zvýšila základnú sadzbu poplatku za komunálny odpad z 15 na 25 eur za osobu. V porovnaní s okolitými obcami bola nová sadzba poplatku najvyššia, keďže výška poplatku okolitých obcí sa pohybovala na úrovni 20 eur.

V novom nariadení však obec ustanovila pre platiteľov poplatku možnosť jeho zníženia až o 40 percent, ak splnia podmienky stanovené dohodou s obcou o triedenom zbere komunálnych odpadov a domácom kompostovaní biologických odpadov.

Čo je predmetom dohody?

Uzatvorením dohody sa občania zaväzujú pravidelne triediť svoje odpady z domácností podľa zavedeného systému nakladania s odpadmi na území obce. Tiež, že budú svojpomocne spracovávať biologický odpad vznikajúci v domácnosti a na pozemkoch v ich vlastníctve domácim kompostovaním. Ak sa však kontrolou preukáže, že svoje záväzky vyplývajúce z dohody nedodržujú, obec má právo poplatok vyrubiť spätne až do výšky základnej sadzby poplatku.

Takže občania, ktorí triedia, platia de facto „po starom?.

Áno. Výška poplatku sa tým znížila na úroveň 15 eur na osobu, čím sa vyrovnala dovtedajšej výške poplatku. Tá je zároveň najnižšia v porovnaní s aktuálnymi poplatkami okolitých obcí.

Zmenil nový systém aj vykladanie smetných nádob na ulicu?

Áno. Ešte začiatkom minulého roku mala bežne väčšina domácností smetné nádoby permanentne vyložené pred svojou nehnuteľnosťou. Príslušné „vézetenko? tento spôsob umiestnenia nádoby síce nepovoľovalo, ale pre občanov to bolo praktické a obec tento problém neriešila. Vývozca vždy vyviezol všetky nádoby prístupné na verejnom priestranstve a obec za ich vývoz platila príslušný poplatok.

Začiatkom roku boli všetky domácnosti v obci vyzvané, aby svoje nádoby odstránili z verejných priestranstiev a umiestnili ich na svoje pozemky, najlepšie za oplotenie, a vykladali ich iba v čase vývozu, ak majú o vyprázdnenie nádoby záujem.

Používatelia nádob boli tiež vyzvaní, aby svoje smetné nádoby označili viditeľne číslom príslušného domu. Číslovanie tak umožnilo lepšiu identifikáciu platiteľa pri kontrole dodržiavania systému nakladania s odpadmi.

Reakcia väčšiny používateľov smetných nádob bola pozitívna  -  nádoby zmizli z verejných priestranstiev a väčšina je dnes náležite označená. To pomohlo nielen výrazne znížiť náklady na vývoz odpadu, ale skultúrnili sme tým aj verejné priestranstvá v obci.

Ako občania prijímali nové podmienky?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.