Stavebný odpad a odpad z demolácií. Kto verí štatistikám?

Podľa zverejnených štatistických čísiel za rok 2011 z celkového objemu 10,83 milióna ton odpadu bolo 2,98 milióna ton stavebného odpadu a odpadu z demolácií, čo je podiel 25,2 %. Už vtedy sme v Združení na rozvoj recyklácie stavebných materiálov (ZRSM) tvrdili, že naše odhady z praxe sú výrazne vyššie – dokonca 60 – 65 %.

Argumentom boli poznatky z praxe o vôbec nie ojedinelom „bezodpadovom“ zmiznutí stavby z povrchu Slovenska, ako aj rozsiahly, ba rastúci počet čiernych a divokých skládok hyzdiacich životné prostredie.

Odôvodnene sme vtedy tvrdili, že štatisticky udávaný objem týchto odpadov nemôže obsahovať všetok ich reálne vyprodukovaný objem.

Konštatovali sme, že problematike riešenia stavebných odpadov a odpadov z demolácií vzhľadom na ich podiel a environmentálny aj ekonomický význam sa venuje stále málo pozornosti a platná legislatíva ani neobsahuje účinné opatrenia na zlepšenie stavu. Konštatovali sme tiež, že bez zmeny myslenia všetkých kompetentných a zodpovedných výraznú zmenu ani očakávať nemožno.

Za svoje negatívne videnie sme boli kritizovaní. Boli sme presviedčaní, že snaha o dosiahnutie nápravy deklarovaná vo vládnom Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011 – 2015, ako aj v zákone o odpadoch (či už existujúcom zákone č. 223/2001 Z. z., alebo v pripravovanom novom zákone), ako aj v iných oficiálnych dokumentoch prinesie zlepšenie stavu.

Nedôveryhodné štatistiky

Výsledok? Pretože najlepším ukazovateľom vývoja sú čísla, čakali sme na štatistiku za rok 2012. Čakali sme dlho, ale dočkali sme sa. Bola zaujímavá – svojou aktuálnosťou (október 2013), ale hlavne obsahom. Dokázala, že sme sa mýlili! Výrazná zmena nastala aj bez nami spomínanej zmeny myslenia kompetentných a zodpovedných – žiaľ, ešte k horšiemu.

V roku 2012 bolo vraj na Slovensku vyprodukovaných 8,67 milióna ton odpadov, z toho 18,65 %, resp. 1,62 milióna ton tvorí stavebný odpad a odpad z demolácií. Podľa štatistiky produkcia týchto odpadov klesla o 45,82 %! To je presne opačný trend, aký sme mali na mysli pri číslach za rok 2011 a aký považujeme za korektný a nevyhnutný.

To, že čísla vychádzajú zo zodpovedného hospodárenia so stavebným odpadom a odpadom z demolácií, asi sotva niekto uverí. Čísla za rok 2012 len s vyššou intenzitou potvrdzujú platnosť nášho konštatovania o nedostatočnej pozornosti venovanej stavebnému odpadu a odpadu z demolácií a o nevyhnutnosti zmeny myslenia všetkých kompetentných a zodpovedných.

Občania sa aktivizujú

Je vítané, že keď sa nemení myslenie všetkých kompetentných a zodpovedných, mení sa aspoň myslenie občanov. Svedčí o tom rastúci počet podnetov občanov, ktorí sa na naše združenie obracajú s informáciou o existencii a vzniku čiernych skládok alebo informáciou o podivnom konaní kompetentných a zodpovedných v ich obci.

O čom nás informujú? O tom, ako v obci/za obcou vznikla/vzniká skládka, ako sa do jamy po ťažení štrku alebo do lomu vozí odpad, o tom, ako sa breh rieky spevnil  odpadom a podobne. Informujú nás s dôverou, že naše združenie problém vyrieši, lebo úrady to nerobia. Nuž pravdupovediac – združenie samotné to nevyrieši, nakoľko na to nemá kompetencie, ale vyriešiť pomôže alebo ponúkne pomoc kompetentným a zodpovedným. A občanovi aspoň dá pravdivú odpoveď.

Zahmlievanie a výhovorky

Aké „kvalifikované“ argumenty používajú kompetentní a zodpovední pre svoje konanie? Tu sú niektoré:

• ak chcem vyhrať, do súťažnej ceny nemôžem dať náklady na odovzdanie a zhodnotenie stavebného odpadu a odpadu z demolácií!

• vyťažujeme spätnú dopravu pri ťažbe a odvoze prírodného materiálu v lome, či v štrkovisku!

• museli sme vyrovnať terén po ťažbe štrku!

• však to nikomu nevadí, nikto mi doteraz nič nepovedal!

• nikto to po mne v stavebnom konaní (stavebnom povolení ani kolaudácii) nepožadoval!

• aj by som konal z pozície úradníka, ale zatiaľ nemám nové zamestnanie!

• šéf mi konať nedovolil/zakázal!

• veď to pri potoku zarastie!

MŽP ponúkame pomoc

Obrovské množstvá stavebných odpadov a odpadov z demolácií končia na miestach, kam rozhodne nepatria. Takto končiace odpady sa tak nikdy nedostanú do žiadnej štatistiky. Dá sa potom takým štatistikám veriť? Možno niekto uverí, no ja nie. Preto sa naďalej dovolávam zmeny myslenia všetkých kompetentných a zodpovedných ako základnej podmienky zmeny situácie – nielen čo sa týka štatistík.

Ak kompetentní skutočne majú záujem o riešenie stavu, musia prijať podnety a pomocnú ruku tých, čo pomôcť nepochybne vedia a chcú – profesionálov z praxe a ich odborných združení. Je ním aj ZRSM, ktoré ponuku na spoluprácu na zlepšení situácie v stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií už opakovane predložilo a ponúka ju naďalej – pre MŽP aj ZMOS a obce Slovenska.

Súčasťou  zlepšenia  je aj nutnosť riešenia evidencie, informačného systému, kontroly a sankcii ako aj kompetentnosti úradníkov v danej oblasti.

Ing. Ludvik Jančo, predseda združenia
Združenie na rozvoj recyklácie stavebných materiálov
(nadpis a medzititulky – redakcia)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.