Vladimír Šinák: Radikálna zmena systému môže zničiť trh

Ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon o odpadoch. Aké sú vaše najväčšie výhrady k nemu?

Doteraz neprebehla žiadna odborná diskusia k návrhu zákona za spoločnej účasti všetkých zainteresovaných strán. Prebiehajú rôzne dvojstranné rokovania, ale absentuje hľadanie konsenzuálneho riešenia.

V súlade s legislatívnym zámerom schváleným vládou SR a legislatívou EÚ mal byť zákon vypracovaný na princípoch rozšírenej zodpovednosti výrobcu a „znečisťovateľ platí“, ktoré sa však do návrhu zákona dostali vo veľmi zvláštnej „slovenskej“ podobe.

Zákon tiež razantne vstupuje do jestvujúcich zmluvných vzťahov obcí, zberových spoločností a recyklátorov tým, že obmedzuje ich trvanie, ale nerieši principiálne obdobné zmluvy kolektívnych systémov a oprávnených organizácií s obcami.

Princíp „znečisťovateľ platí“ si často každý vysvetľuje inak.

Z pohľadu priemyslu aj občana by malo byť uplatnenie tohto princípu celkom jednoduché. Ak pri mojej činnosti vznikne odpad, som zaň zodpovedný a musím sa o tento odpad postarať v súlade so zákonom.

Návrh zákona je postavený inak?

Z návrhu zákona vyplýva, že znečisťovateľ síce platí, ale výrobca si súčasne musí kupovať aj potvrdenky od iného výrobcu, zberní či výkupní odpadu. Základný problém v súčasnosti platného zákona o odpadoch – teda kupovanie potvrdeniek o plnení limitov, ktorý dnes totálne deformuje podnikateľské prostredie – je v návrhu dotiahnutý do absurdna. Ministerstvo však zatiaľ vysiela pozitívne signály, že v konečnej verzii zákona potvrdenkový obchod napokon nebude.

Čoho sa  týka  rozšírená zodpovednosť výrobcu?

Podľa legislatívy EÚ rozšírená zodpovednosť výrobcov zakladá výrobcovi povinnosť postarať sa o svoj výrobok po dobe životnosti. Nejde pritom o absolútnu zodpovednosť za každý výrobok.  Výrobca a dovozca sa postará iba o taký „výrobok“ – odpad – ktorý nemusí od jeho predchádzajúceho vlastníka kupovať a s ktorým jeho predchádzajúci vlastník naloží podľa vopred určených pravidiel. Vhodí ho do nádoby na separovaný zber, odovzdá na zbernom mieste.

Skúste objasniť podrobnejšie.

Ak má výrobca za svoj výrobok zodpovedať aj po tom, ako sa stane odpadom, musí sa k nemu aj dostať.  Zákon musí jasne vymedziť nielen povinnosti výrobcu, ale aj jeho práva, ktoré mu z rozšírenej zodpovednosti výrobcu patria.

Návrh zákona otázku práv výrobcu vôbec nerieši, zameriava sa výlučne na povinnosti výrobcu, osobitne jeho povinnosť platiť. 

Pre objektívnosť však treba povedať, že výrobca nemusí zaplatiť všetky náklady spojené s likvidáciou jeho výrobku, ale len tzv. objektívne náklady.

Čo sú to za náklady, zatiaľ nevieme, ale už teraz je zrejmé, že na financovaní separovaného odpadu sa bude naďalej podieľať občan prostredníctvom obce.

Takýto model si zatiaľ žiadna krajina EÚ nezvolila, lebo nie je rozšírenou zodpovednosťou výrobcov, ale príspevkovým systémom, ako ho poznáme z dnešného zákona o obaloch.

Ing. Vladimír Šinák vyštudoval Vysokú školu technickú. Pracoval na rôznych postoch v štátnej aj súkromnej sfére. Od roku 1995 podniká, od roku 2005 aj v životnom prostredí.

Aký by mal byť teda systém?

V každom prípade jednoduchý. Občan sa zbaví zodpovednosti za svoj výrobok – odpad, ktorý nepotrebuje.

Tým, že ho vhodí do „smetiaka“ na separovaný odpad. Vhodením odpadu do nádoby na separovaný odpad – samozrejme podľa druhu odpadu, či jeho odovzdaním na zbernom dvore, sa občan dobrovoľne a bezplatne vzdá svojho vlastníckeho vzťahu k výrobku v prospech výrobcu.

V tom momente sa výrobca stal majiteľom, respektíve držiteľom takéhoto odpadu, a postará sa o jeho ďalší osud. Výhodou je, že obyvateľ nemusí za separovaný odpad platiť, pretože za túto službu už zaplatil v cene výrobku.

Môže však obal zahodiť do koša na zmesový komunálny odpad.

Áno. Vtedy však platí dvakrát, pretože držiteľom zmesového komunálneho odpadu je obec a tej musí zaplatiť za jeho „odpratanie“ v poplatku za komunálny odpad. Je to na rozhodnutí občana, čo urobí.

V čom sa toto riešenie odlišuje od návrhu nového zákona o odpadoch?

Vo vládnom návrhu je držiteľom separovaného odpadu – teda toho odpadu, ktorý by mal „vlastniť“ výrobca – obec. Tá si má následne tendrovať organizáciu zodpovednosti výrobcu, ktorá nejakú časť nákladov na likvidáciu uhradí.

Navrhovaný systém je celkom pomýlený, lebo výrobca v ňom má s iným výrobcom súťažiť o odpad, o ktorý by sa mal v normálnom systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov postarať bez spolufinancovania zo strany obce alebo občana.

Nevzniká problém aj s odpadom, ktorý výrobca nechce? Napríklad z malých a ťažko dostupných obcí. Odvoz odpadu odtiaľ je nákladný a málo výnosný.

Návrh zákona opäť ide cestou deformácie podnikateľského prostredia. Separovaný odpad, o ktorý nemá nik záujem, prevezme výrobca, respektíve organizácia zodpovednosti výrobcu (OZV – pozn. red.) a to na základe losovania zo zoznamu výrobcov. Návrh zákona už dopredu predpokladá, že niektorí výrobcovia budú mať výrazne vyššie náklady na zber a separáciu odpadov ako ich konkurencia.

Monopolné systémy – teda také, v ktorých je len jedna organizácia zodpovednosti výrobcu – ten problém nemajú.

V monopolnom riešení tento problém absentuje a  všetci výrobcovia majú navonok rovnaké, ale aj vysoké náklady. Absentuje spoločenská kontrola a hoci všetci sú si pred zákonom rovní, akcionári sú si výrazne rovnejší.

Nesúvisí to iba s cenami a informáciami, ale aj s rozhodovaním o tom, kto bude odpad zbierať, kto recyklovať, koho finančne monopol podporí. S korektným podnikateľským prostredím to nemá nič spoločné.

Ale ako inak určiť, ktorý výrobca je majiteľom vyseparovaného odpadu napríklad z kysuckých lazov?

Tak, že majiteľom všetkého vyseparovaného odpadu z obcí sa stanú všetci výrobcovia prostredníctvom koordinačného centra. V ňom sú zastúpení všetci výrobcovia a všetky organizácie zodpovednosti výrobcov. Finančne sa podieľajú na krytí nákladov podľa svojich trhových podielov. Takto fungujú štandardné systémy založené na konkurencii v iných krajinách.

Takže držiteľom tohto odpadu nebudú organizácie zodpovednosti výrobcu, ale koordinačné centrum?

Áno. Koordinačné centrum musí mať so všetkými obcami zmluvy, v ktorých budú špecifikované podmienky zbierania separovaného odpadu.

Nepripomína koordinačné centrum činnosť Recyklačného fondu? Aj v ňom sú združení zástupcovia výrobcov, no napriek tomu s týmto zriadením nesúhlasí podstatná časť výrobcov. Nedokážu ovplyvniť rozhodovanie fondu, existujú tam podozrenia z rôznych „podivných dohôd“ medzi tými, ktorí vo fonde rozhodujú. Nehrozí podobný osud aj koordinačnému centru? Aj v ňom sa bude rozhodovať o zbernej sieti, o výbere zberovky či o zmluvách s obcami. To je veľa peňazí. Každému to nemusí vyhovovať.

To je čistá demagógia. Obce určite majú záujem o vytvorenie korektných pravidiel a zmlúv s priemyslom a priemysel má určite záujem o optimalizáciu nákladov.

Obciam aj priemyslu je jasné, že v obci nemôže pôsobiť viacero zberových systémov súčasne, ale separovaný zber odpadu v obci môže realizovať výlučne jeden zberový systém. 

Systém, ktorý navrhuje ministerstvo, bude bezpochyby oveľa drahší ako systém s koordinačným centrom.

Tendrovaním alebo losovaním OZV, podľa návrhu ministerstva, sa rozbijú prirodzené oblasti zberu odpadu, obmedzia sa podmienky na dotriedenie odpadu, vytvoria sa podmienky na korupčné správanie a netransparentné nakladanie s odpadom. O „potvrdenkovom biznise“ som už hovoril.

Aby sa koordinačné centrum nevymklo spod verejnej kontroly, je žiaduce, aby podobne ako v Nemecku bolo pod kontrolou Protimonopolného úradu SR a zástupcov obcí (ZMOS).

Vlastníkmi nádob na separovaný odpad sú zväčša obce alebo zberovky. Ako získate nádoby?

Nádoby na separovaný zber sú úplne podružným problémom. Dajú sa kúpiť, prenajať alebo zapožičať. Je to iba na dohovore s obcami a zberovými spoločnosťami.

Okrem toho zákon veľmi správne zakazuje majetkové a personálne prepojenia medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberovými spoločnosťami a recyklátormi, takže aj v tejto oblasti pôjde o štandardný obchodný vzťah.

Nebude potrebné zrušiť doterajšie zmluvy?

Nevidím dôvod na rušenie jestvujúcich zmlúv so zberovými spoločnosťami. Obidve strany ich uzatvorili vo viere, že budú platiť dohodnutú dobu. Rušenie zmlúv vyvolá zbytočné napätie a pokiaľ boli uzatvorené korektne a transparentne, nie je dôvod na ich vypovedanie ani v prípade vytvorenia KC.

Neohraničuje tento systém súťaž organizácií zodpovednosti výrobcu? V čom budú medzi sebou konkurovať a získavať klienta?

V prípade existencie koordinačného centra sa „ozetvéčky“ alebo výrobca stanú vlastníkom alebo držiteľom odpadu až v momente, kedy bol vytriedený na triediacej linke.

V tom momente sa začína aj súťaž medzi výrobcami a OZV. Takto nastavený systém je férový voči všetkým účastníkom trhu, nakoľko zaručuje rovnaký prístup priemyslu k jedinečnému systému zberu a separácie odpadu v každej obci, optimalizuje náklady priemyslu a znižuje riziká monopolizácie na minimum.

Aká by mala byť právna subjektivita koordinačného centra?

Podľa mňa by bolo ideálnym riešením združenie právnických osôb. Vznikom alebo zánikom výrobcu alebo OZV nebude potrebné riešiť problém obchodných podielov, prechodu práv a povinností, dedenia. Súčasne môže byť KC „neziskovou organizáciou“.

Čo bude so zvyškom odpadu z vytriedenia?

Bude potrebné nájsť rozumnú mieru toho, kedy sa o zvyškový odpad postará koordinačné centrum, alebo ho zaplatí občan. Pre centrum nie je problém v určitej miere sa o tento zvyškový odpad postarať, ale je vhodné adekvátne motivovať občana, aby nehádzal do nádoby na separovaný odpad taký, ktorý tam nepatrí.

Dnes ide skôr o politické rozhodnutie, nakoľko množstvo zvyškového odpadu a náklady na jeho likvidáciu úzko súvisia s cenou za skládkovanie odpadu a absenciu zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu.

Obce často prezentujú svoje želanie, aby organizácie zodpovednosti výrobcu investovali do environmentálneho vzdelávania, ktoré by zvýšilo výťažnosť separovaného odpadu.

Koordinačné centrum je tou inštitúciou, ktorá má prirodzený záujem zvyšovať výťažnosť separovaného odpadu. Najmä vtedy, ak dôjde k ďalšiemu sprísneniu limitov na zhodnotenie a recykláciu odpadov v EÚ.

Čo ak sa bude obec naopak brániť tomu, aby ste rozšírili sieť zberných košov v jej obci?

Ministerstvo musí konečne definovať, čo je to separovaný zber. Dlhodobo hovoríme, že musia existovať záväzné normatívy pre separovaný zber, ale aj časové a ekonomické podmienky na ich realizáciu. V opačnom prípade nebude možné splniť záväzky Slovenska voči EÚ.

Organizácie zodpovednosti výrobcu sa v zahraničí dosť odlišujú v názore na to, či majú byť tieto organizácie ziskové, alebo neziskové. K čomu sa prikláňate vy?

Nám je to úplne jedno. Dôležitý pre nás je zmysluplný, transparentný, nediskriminačný a plne funkčný systém.

K návrhu zákona ste pripomienkovali aj inštitút autorizácie OZV.

V navrhovanom zákone je autorizácia OZV nástrojom na obmedzenie trhu a vylúčenie zo súťaže aj takých, ktorí fungujú spoľahlivo mnoho rokov.

Podmienky autorizácie sú nastavené zbytočne komplikovane, protitrhovo a podľa mňa úplne nezmyselne. Myslím si, že navrhovaný zákon zavádza autorizáciu ako účinný administratívny nástroj na vytvorenie monopolného riešenia, nie ako prvok na zlepšenie separovaného zberu.

Nemôže v systéme, ktorý navrhuje ministerstvo, nastať situácia, že OZV nebude chcieť súťažiť o odpad z malej obce, lebo je ďaleko?

Môže. A ak bude povinné zúčastniť sa súťaže, môže dokonca niektorá OZV korumpovať obec, aby si ich vybrala, alebo aj nevybrala. Navrhovaný systém má však ešte mnoho ďalších slabín.

K rizikám rozšírenej zodpovednosti firiem patrí aj to, že niektorá povinná osoba bude nahlasovať menší objem obalov uvedených na trh. Čo s tým?

Toto sa stalo nedávno v Nemecku. Jednoznačne musí konať Inšpekcia životného prostredia. Treba však povedať, že aj samotné OZV sledujú, či niektorý výrobca alebo OZV náhle neznížili objem výrobkov uvedených na trh a v spolupráci s orgánmi kontroly to vedia okamžite overiť a vyriešiť.

V časoch, keď sa ešte neuvažovalo o novom zákone o odpadoch, boli ste už vtedy zástancom koordinačného centra?

Vtedy sme riešili problém, ako zabrániť zdvojovaniu potvrdeniek o zhodnotení. Navrhovali sme systém, podľa ktorého by dokladom preukazujúcim splnenie záväzných limitov bol originál "vážneho" lístka nachádzajúci sa v zberovej spoločnosti. Žiaľ, bez akéhokoľvek výsledku.

Nová legislatíva si vyžiadala nové riešenia. Ak má systém transparentne fungovať a nepoškodzovať ani obce, ani priemysel, silné postavenie koordinačného centra je nevyhnutné.

Má však tie spomínané riziká „podivných dohôd“ medzi členmi centra, ktorí budú mať rozhodovaciu väčšinu.

Každý deň som konfrontovaný novými a novými hlúposťami, ako je táto. Výsledkom toho, že MŽP SR nevytvorilo platformu na spoločnú diskusiu zainteresovaných subjektov k obsahu nového zákona, je neskutočný rozmach rôznych konšpiračných teórií, intrigánstva a ohovárania.

Verejnosti a ministerstvu sa podsúvajú vymyslené témy a scenáre – riziko zákulisných dohôd v KC, vytvorenie nového recyklačného fondu a mnohých ďalších fiktívnych „problémov“, ktoré sa nikde v EÚ ešte nevyskytli.

V KC môžu byť členovia OZV aj individuálni výrobcovia. Na separovanom zbere v obciach sa každý výrobca podieľa úmerne svojmu trhového podielu. Kontrolnú funkciu vykonáva PMÚ SR a obce.

Návrh zákona prináša veľa zásadných zmien. Nebolo by napokon lepšie, keby sa žiadna takáto revolučná zmena neudiala?

Ministerstvo sa rozhodlo pripraviť nový zákon, aj keď súčasný nie je potrebné okamžite meniť. Stačilo len nastaviť zmysluplný a korektný systém, ktorý by bol dobrým základom pre legislatívu platnú v EÚ od roku 2020. Otvorene treba však povedať, že zopár firmám tento nový zákon veľmi vyhovuje. Vytvára pre nich extrémne drahý a málo transparentný systém.

Chápem tiež, že bez nového zákona by sa nevyriešili problémy so separovaným zberom a jeho financovaním v obciach, kde je nevyhnutné nastaviť úplne nový systém a nemožno čakať do roku 2020. Systém auditovania obcí a starostov a preplácanie iba niektorých nákladov však určite nie je dobrý základ pre nový systém v obciach. Je to taký „mačkopes“, zárodok mnohých konfliktov priemyslu a obcí.

Obávam sa, že ak bude nový zákon schválený v tejto podobe, bude mať veľmi negatívne dôsledky na výdavky domácností i priemyslu. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.