Súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi

V minulosti musela každá osoba, u ktorej vzniklo viac ako 100 kg nebezpečných odpadov ročne, požiadať o súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Tieto súhlasy vydávali obvodné úrady životného prostredia každému, u koho odpad vznikal bez ohľadu na skutočnosť, či daná osoba s odpadom skutočne nakladala alebo nie. Dnes tomu už tak nie je.

Nakladanie s nebezpečným odpadom pred 1. 1. 2013

Vydávanie súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom jeho pôvodcovi sa zakladalo na viacerých definíciách zákona o odpadoch¹. Do 31. 12. 2012 sa za nakladanie s odpadom považoval jeho zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Táto definícia zodpovedá aj súčasne platnej legislatíve, pričom sem teraz patrí aj konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa².

Zmenila sa však definícia zberu. Pod zberom odpadov sa kedysi rozumelo zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy. Keďže pôvodca odpad u seba zhromažďoval, musel mať súhlas.

Ďalším dôležitým faktom je skutočnosť, že súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom sa podľa doterajšej právnej úpravy a názoru správnych úradov uplatňoval na každého držiteľa odpadu, ktorým je aj pôvodca až do momentu odovzdania odpadu osobe, ktorá dané odpady zhodnotí alebo zneškodní. Uvedené nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa dokonca vzťahovalo aj na súkromné osoby.

Požiadavky rámcovej smernice o odpade

Rámcová smernica o odpade³ vyslovene v rámci odôvodnenia konštatovala, že je potrebné rozlišovať medzi zhromažďovaním odpadu u pôvodcu a jeho následným zhromažďovaním alebo zberom.

Konkrétne uvádza: „Je potrebné rozlišovať medzi dočasným uložením odpadu pred jeho zberom, zberom odpadu a skladovaním odpadu pred jeho spracovaním. Zariadenia alebo podniky, pri ktorých činnosti vzniká odpad, by sa nemali považovať za subjekty, ktoré sa podieľajú na nakladaní s odpadom, a nemali by podliehať povoleniu na zhromažďovanie svojho odpadu pred jeho zberom.“⁴

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pôvodca odpadu, u ktorého odpad iba vznikne, ale nijako s ním ďalej nenakladá, nemá byť povinný získavať povolenie na jeho zhromažďovanie, t. j. nakladanie s ním. Ďalej v smernici možno nájsť, že vydávanie povolení sa má vzťahovať len na zariadenia alebo podniky, ktoré majú v úmysle vykonávať spracovanie odpadu⁵, nie na iné osoby.

Keďže smernica mala byť do slovenského právneho poriadku prevzatá najneskôr do decembra 2010, mal sa tento princíp od tohto momentu uplatňovať.

Nakladanie s nebezpečným odpadom po 1. 1. 2013

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.