Prechod od skládkujúcej k recyklačnej spoločnosti. Príklad redukcie skládkovaného odpadu v Holandsku

V Environmentálnom akčnom pláne do roku 2020 je jedným z cieľov aj eliminovanie skládkovania odpadov do 2020. Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov stanovuje zníženie skládkovania biodegradovateľných komunálnych odpadov minimálne na 35% množstva biodegradovateľných komunálnych odpadov vyprodukovaných v 1995.

Staré členské štáty EÚ majú pred tými mladšími náskok a v niektorých prípadoch už aj prekročili stanovené ciele a idú nad rámec európskych smerníc. Ako príklad môžeme použiť Holandsko, kde s redukciou odpadu ukladaného na skládkach odpadov začali už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Zákaz skládkovania a skládková daň

Holandsko patrí medzi tie krajiny, ktoré v súčasnosti skládkujú menej ako 5% všetkého vzniknutého odpadu. Skládkovanie je umožnené len pre tie druhy odpadov, pri ktorých nie je možná recyklácia ani zhodnotenie. Prechod od skládkujúcej spoločnosti sa dosiahol aj vďaka legislatívnym a ekonomickým impulzom, ako napríklad zákaz skládkovania alebo skládková daň.

Prvý zákaz skládkovania začal platiť v 1995 a momentálne sa vzťahuje na 61 kategórii odpadu. Skládková daň bola zavedená v roku 1996 s navyšujúcim sa trendom až do roku 2012, kedy bola zrušená.

Skládková daň bola jedným z hlavných nástrojov, ktoré sa postarali o zníženie skládkovaných množstiev. Výška skládkovej dane sa členila na skládkovú daň za spáliteľné odpady, ktorá bola niekoľkonásobne vyššia ako skládková daň za nespáliteľne odpady. V roku 2011 predstavovala skládková daň za spáliteľné odpady 108 EUR/t a 16 EUR/t pre nespáliteľné odpady.

Diferenciácia bola založená na hustote materiálu. Samotný odklon od skládkovania by sa samozrejme nemohol uskutočniť, ak by neexistovali alternatívy nakladania so vzniknutým odpadom. Obce a samosprávy museli investovať do triedeného zberu, kompostovania a energetického zhodnocovania pred samotným zákazom skládkovania aj skládkovou daňou. Medzi 2001 – 2005 nastal výrazný pokles ukladania spáliteľného odpadu na skládky odpadov, ako dôsledok zvýšenia dane, čo malo ale za následok jeho zvýšený export do Nemecka. Ten ale po roku 2005 rapídne klesol, nakoľko v Nemecku začal platiť v 2005 zákaz skládkovania biologicky rozložiteľných odpadov.

Situácia sa obrátila v roku 2011, kedy sa v Nemecku zaviedol zákaz skládkovania inak využiteľných odpadov, čo vyústilo vo zvýšenom exporte do Holandska, a to sa prejavilo aj v navýšení odpadov ukladaných na skládky odpadov. Tento zákaz začal platiť v 2012 aj v Holandsku, čiže transport už nebol možný, a zrušila sa aj skládková daň. Priebeh znižovania množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov je znázornený na grafe. Holandsko sa teda vydalo cestou, kde zákazom skládkovania (pôvodne aj skládkovou daňou) a dostatočnými recyklačnými kapacitami chcú udržať nízku mieru ukladania odpadov na skládky odpadu.

Graf: Priebeh znižovania množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov v Holandsku
(Werkgroep Afvalregistratie 2013; DWMA, 2013 in Scharff, H., 2014).

Nadbytok kapacít spôsobuje problémy pre prevádzkovateľov

Počet skládok odpadov sa v Holandsku od roku 1991 do 2005 znížil z 80 na 22, v 2013 na 21, a stále Holandsko disponuje nadkapacitou. Uzavretie týchto skládok odpadov však nie je jednoduché z ekonomického ani ekologického hľadiska. Zníženie množstva ukladaného odpadu spôsobilo zníženie príjmov prevádzkovateľov skládok, ktoré im nepokrývajú výdavky, čiže sú každoročne v strate a nie sú schopní financovať rekultiváciu a následný monitoring skládky po jej uzavretí. Dostávajú sa tak do začarovaného kruhu, kde nie je možné skládku ani prevádzkovať ani uzavrieť.

Približne tretina vzniknutého odpadu, ktorý nie je ukladaný na skládkach odpadov, sa spaľuje s energetickým využitím. Zvyšné dve tretiny sa recyklujú. V súčasnosti je v prevádzke viac ako 10 „Waste2Energy“ zariadení, ktorých počet sa ale tiež postupne znižuje, z nadkapacitných dôvodov. Tieto spaľovacie zariadenia využívajú aj okolité krajiny, hlavne Veľká Británia, ale aj Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Švajčiarsko či Taliansko.

Zmena je dlhodobý proces

Aj na príklade Holandska môžeme vidieť, že prechod od skládkujúcej k recyklačnej spoločnosti je zdĺhavý a nie jednoduchý proces, ktorý musí byť podporený aj zákazmi, daňami, poplatkami či stimulmi. Bez týchto ekonomických nástrojov prechod nie je možný, neoddeliteľnou súčasťou je ale aj dostatok alternatívnych spôsobov nakladania s odpadom. Najprijateľnejšou alternatívou je samozrejme samotné predchádzanie vzniku odpadu a až následne environmentálne vhodné spôsoby nakladania s ním.

Nakoľko Európska únia stále sprísňuje environmentálne ciele v oblasti odpadového hospodárstva, je dobré si zobrať príklad z krajín, ktoré už týmto „prerodom“ prešli, aby sme sa poučili z ich víťazstiev aj pádov. Žiaľ mladšie členské štáty to majú v porovnaní s tými staršími sťažené, nakoľko na zmenu im Európska Únia nedáva 20 rokov...

Spracované na základe článku Scharff, H. Landfill reduction experience in The Netherlands, Waste Management (2014) a príspevkov Lichtenbelt, E. a Molier, E. z Konferencie e⁺ 2014 Efektívne nakladanie s komunálnym odpadom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.