Už tradične sa v Bruseli konala konferencia Packaging Waste
and Sustainability Forum 2015, kde sa stretávajú zástupcovia
Európskej komisie, organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV),
zberové spoločnosti, spracovatelia, mimovládne organizácie,
asociácie či iné inštitúcie z odpadového hospodárstva.
22.ročník sa niesol hlavne v znamení Obehového hospodárstva
(Circular Economy) a rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV).
Seminár k rozšírenej zodpovednosti výrobcu
Na prvom dni, tzv. „EPR Toolkit Seminar“ sa stretli
zástupcovia viacerých organizácií zodpovednosti výrobcov ako aj
výrobcovia sami, kde diskutovali o možnostiach
dosiahnutia harmonizácie pravidiel pre RZV či nastavení
transparentnosti v RZV.
Obehové hospodárstvo
Druhý deň bol zameraný na Obehové hospodárstvo a na
jednotlivé kroky na jeho dosiahnutie. Diskutujúci sa zhodli na
potrebe vytvorenia lepšej, zjednotenej definície RZV, ako aj
vytvorenia jednotnej metódy výpočtu recyklačných cieľov.
Zástupca Coca-Cola Enterprises prezentoval názor vytvorenia
RZV na spravodlivej hospodárskej súťaži s definovanými
právami a zodpovednosťami jednotlivých účastníkov trhu,
spolu so stanovením minimálnych požiadaviek pre OZV.
Zástupca EEB (European Environmental Bureau) vyjadril potrebu
stanovenia si nových cieľov pre recykláciu a presunu k vyšším
častiam odpadovej pyramídy. Za veľmi dôležitý nástroj na
uľahčenie recyklácie považuje eco-design, kde by sa mohlo
využívať pravidlo „čím ľahšie recyklovateľné, tým menší
poplatok“. Taktiež spomenul potrebu zmenšenia rozdielov medzi
jednotlivými členskými štátmi (potreba správnej implementácie
európskych zákonov do národnej legislatívy, podpora separovaného
zberu, nových technológii,...), či napríklad vztiahnutie
recyklačných cieľov na množstvo vyprodukovaného odpadu – čím
viac odpadu, tým vyššie ciele, čím menej odpadu, tým nižšie
ciele.
Zástupca EK, Karl Falkenberg, potvrdil potrebu investícii do
krajín, kde prevláda skládkovanie odpadu, zároveň však poukázal
aj na potrebu prijímania návrhov či opatrení v rámci
ekonomických možností krajín, nie stanovovať si
nedosiahnuteľné ciele.
Realistický prístup podporil aj zástupca CEPI (Confederation of
European Paper Industry). Predstaviteľ FEVE (EU Federation for
Container Glass) zas poukázal na dôležitosť trvácnosti
výrobkov ako aj kvalitnej recyklácie.
Virginia Janssens, EUROPEN, sa venovala problematike návrhu
nového balíčka obehového hospodárstva. Podľa nej je dôležité
si najprv stanoviť „štartovaciu líniu“ a jednotnú
metodiku, až potom si stanovovať ciele. Základné požiadavky
musia byť stanovené na úrovni EÚ, aby sa zabránilo rozdrobeniu
EU trhu. Taktiež je dôležité aj určenie minimálnych
požiadaviek pre RZV. Nie je možné aplikovať „one size fits
all“ riešenie, ale prikloniť sa pri určitých druhoch odpadu aj
napríklad energetickému zhodnoteniu pred recykláciou, v prípade
že samotná recyklácia nie je efektívna.
Pohľad členského štátu prezentoval zástupca Malty, ktorý za
dôležité faktory určil eco-design, spotrebu materiálov, podporu
separovaného zberu a recyklácie. Obehové hospodárstvo by
podľa neho malo vychádzať z miestnych podmienok
jednotlivých štátov.
Zástupcovia z Rumunska (OZV Eco-Rom) a Grécka
(Hellenic Recycling Agency) popísali systém fungovania RZV v ich
krajinách, založený na konkurencii jednotlivých OZV.
Štúdia o rozšírenej zodpovednosti výrobcu
Počas tretieho dňa zástupca Nedvang-u (OZV Holandsko)
odprezentoval ich pohľad na rôzne aplikácie RZV v jednotlivých
členských štátoch. Taktiež zastáva názor, že „one size fits
all“ riešenie nie je možné, nakoľko každá krajina má svoje
špecifiká a iné historické zázemie, minimálne požiadavky
by ale mali byť stanovené na úrovni EÚ.
Mathiew Hestin, zástupca BIO Intelligence Service, predstavil
štúdiu „Development of Guidance on Extended Producer
Responsibility (EPR)“. Štúdia je zameraná na šesť oblastí
(odpady z obalov, elektroodpady, použité batérie
a akumulátory, použité oleje, vozidlá a papier) a na
rôzne aplikácie RZV týchto oblastí v niektorých
členských štátoch. Záverom je predstavených
8 princípov/odporúčaní, ktoré by podľa nich zabezpečili
lepšie fungovanie EU trhu. Odpoveď na otázku, či je lepšie
riešenie RZV prostredníctvom monopolu alebo súťaže medzi OZV,
nevyriešili.
Diskutujúci sa počas konferencie zhodli na potrebe vytvorenia
nových, jasnejších pravidiel a jednotných definícií,
so zameraním sa na miestne podmienky jednotlivých krajín
a podpore recyklovateľnosti výrobkov (eco-design).
V priebehu roku 2015 má Európska Komisia vypracovať nový
návrh balíčka Obehového hospodárstva, ktorý by mal v sebe
zahŕňať aj vyššie uvedené opatrenia. Na najbližšom Packaging
Waste and Sustainability Fóre 2016 si teda možno budeme môcť
porovnať naše terajšie vízie s predstavami a aplikáciou
EK.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.