Stavebné odpady. Krok vpred, dva kroky späť?

Nový zákon o odpadoch, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára budúceho roku, zmenil aj niektoré ustanovenia týkajúce sa stavebného odpadu. Nebolo ich veľa. Hoci stavebné a demolačné odpady patria k objemovo najväčšiemu množstvu odpadov, slovenská legislatíva na impulzy k zvýšeniu ich zhodnocovania tak trochu „zabúda“.

Podľa v súčasnosti platného zákona o odpadoch je držiteľ stavebných odpadov a odpadov z demolácií povinný triediť ich podľa druhov a zabezpečiť ich materiálové zhodnotenie. Neplatí to však v prípade, ak celkové množstvo z uskutočňovania stavebných a demolačných prác na jednej stavbe alebo súbore stavieb, ktoré spolu bezprostredne súvisia, je menšie ako 200 ton za rok. Zhodnocovať sa nemusí ani vtedy, ak v dostupnosti 50 km po komunikáciách od miesta uskutočňovania stavebných a demolačných prác nie je prevádzkované zariadenie na materiálové zhodnocovanie týchto odpadov.

Zákon sa osobitne venuje „cestárom“, teda tým, ktorí vykonávajú výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácie. Tí sú povinní stavebné odpady vznikajúce pri tejto činnosti a odpady z demolácií materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Nový zákona – zmena k lepšiemu?

Nový zákon o odpadoch ponecháva povinnosť „cestárov“, aby stavebné odpady, ako aj odpady z demolácií materiálovo zhodnotili pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Pôvodcom stavebného odpadu a odpadu z demolácií z iných sektorov stavebníctva však udeľuje nový zákon iba povinnosť plniť povinnosti podľa § 14. Teda „zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva“.

Zdanlivo ide o sprísnenie regulácie, no otázkou ostáva, do akej miery sa budú „stavbári“ riadiť touto hierarchiou.

Recyklátori sú skeptickí

Mnohí prevádzkovatelia zariadení na zhodnocovanie stavebných odpadov vnímajú nový zákon o odpadoch kriticky.

Alexander Volšík, konateľ novozámockej spoločnosti PROSPECT, spol. s r.o., navrhuje prevziať niektorý z osvedčených modelov v zahraničí. „Napríklad systém v Rakúsku funguje. Je založený na tom, že ten, kto produkuje stavebný odpad, sa neodváži ho vysypať na čiernu skládku, lebo sa vystavuje riziku vysokých pokút. Navyše je tam oveľa nižšia miera korupcie, takže sa to nedá tak ľahko obísť,“ objasňuje.

V Rakúsku podľa neho ten, kto vysype tento odpad na skládke, ktorá ho nerecykluje, zaplatí oveľa viac než na skládke, ktorá odpad recykluje. Rozdiel v tržbách potom hradí prevádzkovateľovi skládky štát. Alexander Volšík tiež upozorňuje na potrebu osvety formou médií, ktorá by vysvetľovala ľuďom potrebu zhodnocovania odpadu.

Podľa spracovateľa stavebného odpadu Rudolfa Kloknera nie sú potrebné výrazné zmeny v legislatíve voči súčasnému zákonu o odpadoch, za dôležitejšie považuje dôsledné dodržiavanie zákonov. Upozorňuje na to, že stavebné úrady nedozerajú na dodržiavanie podmienok, ktoré vydá vo svojom vyjadrení príslušný úrad životného prostredia. Tak argumentujú úrady na jeho otázku, prečo stavebný odpad nekončí na miestach zberu a zhodnocovania stavebného odpadu.

„Prečo podnety podané úradom ŽP a SIŽP končia bez vinníka a bez sankcií a odstránenie týchto skládok spočíva ich rozhrnutím a presypaním zeminou?“ pýta sa Klokner. Za jednu z možností odstraňovania nelegálnych skládok, ktorá sa nevyužíva dostatočne, považuje aplikáciu TrashOut.

Adriana Marčeková, konateľka spoločnosti ERSON Recycling, s.r.o., vníma nový zákon o odpadoch v ustanoveniach o stavebnom odpade veľmi kriticky. „Očakávali a verili sme, že nový zákon prinesie radikálnu zmenu a vytvorí podmienky na zlepšenie stavu, no nestalo sa. Aj v novom zákone je stavebný odpad a odpad z demolácií akoby okrajovou záležitosťou,“ objasňuje. Aj keby však došlo k posilneniu regulácií v novom zákone, Marčeková to nepovažuje za dostatočné riešenie.

Malo by to byť nadviazané na lepšie environmentálne povedomie verejnosti a pochopenie ekonomického významu týchto odpadov ako významnej suroviny. „Významnú úlohu by malo zohrávať aj ministerstvo výstavby, ktoré sa musí stať pre MŽP partnerom pri riešení stavebného odpadu a odpadu z demolácií. V odvetví pod kompetenciou tohto rezortu totiž stavebný odpad vzniká po zhodnotení, môže a musí byť aj použitý,“ vysvetľuje.

Podľa Marčekovej by do procesu vzniku, zberu a zhodnotenia stavebného materiálu mali byť zainteresované aj ďalšie subjekty – obce, stavebné úrady, projektanti, investori a spomenuté ministerstvo (MDVRR).

Konateľ spoločnosti EKOPRIM, s.r.o., Ľubomír Duplák považuje za zásadný problém to, že neexistujú jasné legislatívne pravidlá, ako je možné využiť stavebný odpad po jeho spracovaní. „Doposiaľ je využívanie stavebného odpadu náhodné a bez opory v zákone,“ vysvetľuje. Dôsledkom tejto situácie sa podľa Dupláka stavebný odpad využíva na urovnávanie terénov alebo zasypávanie nerovností, hoci by bolo možné využiť ho po spracovaní efektívnejšie.

MŽP: Hybnou silou bude hierarchia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.