Ludvik Jančo: V podpore recyklácie stavebného odpadu Slovensko zaostáva

Vaše profesijné združenie vzniklo v roku 2011. Väčšina profesijných združení v odpadovom hospodárstve však vznikla oveľa skôr. Čím si to vysvetľujete?

Stavebný odpad bol a stále je tvorcami odpadovej legislatívy dlhodobo zanedbávanou oblasťou, čo je paradoxné v konfrontácii s tým, že stavebný odpad patrí k objemovo najväčším produkovaným odpadom na Slovensku i v rámci EÚ. Ako spracovatelia tohto odpadu sme vedeli, že v legislatívnom nastavení podmienok pre materiálové zhodnocovanie odpadu zaostávame za vyspelými krajinami EÚ, i za Českom. Rozhodli sme sa, že musíme začať intenzívnejšie komunikovať naše problémy a výzvy.

Čo patrí k tým najaktuálnejším?

Momentálne nám veľký problém spôsobuje regulácia, ktorá síce nesúvisí priamo s odpadom, ale s našou prácou. Pri preprave našich mobilných zariadení sme kedysi mohli získať povolenie, ktorého platnosť bola tri mesiace a pre celé Slovensko. Novou reguláciou dostávame povolenie iba na týždeň, s presne určenou trasou prepravy a od každého kraja zvlášť. Výrazne nám to zvyšuje náklady na samotnú činnosť, nehovoriac o transakčných nákladoch.

Nedávno bol schválený nový zákon o odpadoch, ktorý začne platiť od budúceho roku. Splnil vaše požiadavky v oblasti stavebného odpadu?

Žiaľ, nie. Nemôžem povedať, že by sa pre nás situácia zhoršila, ale nedošlo ani k zlepšeniu.

V čom mal byť zákon iný?

Zákon stanovuje povinnosť materiálovo zhodnocovať stavebný odpad iba tým osobám, ktoré stavajú, rekonštruujú, demolujú alebo robia údržbu komunikácií. Pri tejto činnosti ho majú aj zhodnotiť. Pôvodcovia odpadov, ktoré vznikajú pri servisných, čistiacich, udržiavacích prácach a tiež pri stavebných prácach – teda mimo výstavby komunikácií – však túto povinnosť nemajú. To znamená, že väčšina aktivít v stavebníctve nepodlieha povinnosti tento odpad zhodnocovať a opätovne použiť. Pritom v zahraničí sa už rozvíja aj použitie recyklovaných stavebných materiálov v rôznych kombináciách na výrobu stavebných prvkov.

Pripomienkovali ste návrh zákona?

Poslali sme mnoho pripomienok, no ministerstvo nám vyčítalo, že nie sú konkrétne. Tie sme však nemohli dať, keďže stavebný odpad nebol v návrhu širšie riešený.

Možno je to tým, že stavebný odpad patrí čiastočne aj do pôsobnosti stavebného zákona.

My sa nebránime tomu, aby bol tento odpad riešený v stavebnom zákone, ale túto kompetenciu mohol nový zákon v tomto smere delegovať.

Zákon je však už schválený. Čo budete robiť ďalej?

Pokúsime sa zapracovať túto problematiku do nového pripravovaného programu odpadového hospodárstva. Navrhol som ministerstvu, aby sme zrealizovali spoločné rokovanie s ministerstvom výstavby, pretože práve v tom rezorte stavebné odpady vznikajú a môžu sa opätovne použiť.

Kde končí odpad, ktorý stavebné firmy nedajú zhodnotiť?

Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože priamych dôkazov je málo. Vieme však o viacerých prípadoch stavebných prác, pri ktorých sa realizovali aj rozsiahle búracie práce, no zo známych spracovateľov každý potvrdil, že nebol klientom tejto firmy.

To však nevylučuje, že niektorá firma ten odpad zhodnotila.

Spracovateľov stavebného odpadu nie je na trhu toľko, aby sme o sebe navzájom nevedeli. Na trhu si síce konkurujeme, ale so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od miesta búrania sa znižuje šanca firmy konkurovať tej, ktorá je bližšie, pretože prepravné náklady sú veľmi vysoké.

Určite však poznáte konkrétne prípady týchto nelegálnych skládok.

Odpad končí napríklad v neaktívnych lomoch, tiež v ťažobných jamách. To znamená, že firma na jednej strane ťaží, no na druhej strane vzniknutú jamu zaváža. Mnohé stavebné odpady sa tak vôbec nedostanú do štatistík.

Čo je potrebné z technického hľadiska na to, aby bol stavebný odpad správne zhodnotený?

Správna recyklácia sa začína vždy správnou demoláciou. To znamená, že treba odstrániť komponenty, ktoré tam nepatria – napríklad drevo, železo atď. V Rakúsku majú stavebné firmy k dispozícii akúsi „kuchársku knihu“, teda formulár, ktorý musia vyplniť pri demolácii. Jednoducho musia dodržať určité presné postupy.

Ktoré stavebné odpady majú plusovú ekonomickú hodnotu?

Problém nie je so železom. Výborne uplatnenie má aj betón. Komplikovanejšie je umiestniť na trh tehlový odpad a tiež zeminu, ktorá nemá dobré vlastnosti. Možno ju použiť zväčša len do hlbších vrstiev.

Ako je na tom asfalt?

Závisí to od toho, či ide o tzv. čistý materiál, alebo materiál s prímesami. Je to však tiež dobre použiteľný materiál. Zhodnotenie však má obmedzenie – je možné len pri nízkych teplotách.

Znamená to, že recyklátori môžu poskytnúť klientovi službu iba za protihodnotu prevzatia vyťaženého materiálu, ktorý si následne sami zobchodujú?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.