Západ nás predbehol nielen prísnejšími reguláciami, ale aj
zodpovednosťou a environmentálnym povedomím samotných pôvodcov
stavebného odpadu, hovorí Ludvik Jančo, predseda Združenia na
rozvoj recyklácie stavebného odpadu. Rozhovor vyšiel v májovom
vydaní mesačníka Odpadové
hospodárstvo.
Vaše
profesijné združenie vzniklo v roku 2011. Väčšina profesijných
združení v odpadovom hospodárstve však vznikla oveľa skôr. Čím
si to vysvetľujete?
Stavebný odpad bol a stále je tvorcami odpadovej legislatívy
dlhodobo zanedbávanou oblasťou, čo je paradoxné v konfrontácii
s tým, že stavebný odpad patrí k objemovo najväčším
produkovaným odpadom na Slovensku i v rámci EÚ. Ako
spracovatelia tohto odpadu sme vedeli, že v legislatívnom
nastavení podmienok pre materiálové zhodnocovanie odpadu
zaostávame za vyspelými krajinami EÚ, i za Českom. Rozhodli
sme sa, že musíme začať intenzívnejšie komunikovať naše
problémy a výzvy.
Čo patrí k tým najaktuálnejším?
Momentálne nám veľký problém spôsobuje regulácia, ktorá
síce nesúvisí priamo s odpadom, ale s našou prácou.
Pri preprave našich mobilných zariadení sme kedysi mohli získať
povolenie, ktorého platnosť bola tri mesiace a pre celé
Slovensko. Novou reguláciou dostávame povolenie iba na týždeň,
s presne určenou trasou prepravy a od každého kraja
zvlášť. Výrazne nám to zvyšuje náklady na samotnú činnosť,
nehovoriac o transakčných nákladoch.
Nedávno bol schválený nový zákon o odpadoch, ktorý začne
platiť od budúceho roku. Splnil vaše požiadavky v oblasti
stavebného odpadu?
Žiaľ, nie. Nemôžem povedať, že by sa pre nás situácia
zhoršila, ale nedošlo ani k zlepšeniu.
V čom mal byť zákon iný?
Zákon stanovuje povinnosť materiálovo zhodnocovať stavebný
odpad iba tým osobám, ktoré stavajú, rekonštruujú, demolujú
alebo robia údržbu komunikácií. Pri tejto činnosti ho majú aj
zhodnotiť. Pôvodcovia odpadov, ktoré vznikajú pri servisných,
čistiacich, udržiavacích prácach a tiež pri stavebných
prácach – teda mimo výstavby komunikácií – však túto
povinnosť nemajú. To znamená, že väčšina aktivít
v stavebníctve nepodlieha povinnosti tento odpad zhodnocovať a
opätovne použiť. Pritom v zahraničí sa už rozvíja aj
použitie recyklovaných stavebných materiálov v rôznych
kombináciách na výrobu stavebných prvkov.

Pripomienkovali ste návrh zákona?
Poslali sme mnoho pripomienok, no ministerstvo nám vyčítalo, že
nie sú konkrétne. Tie sme však nemohli dať, keďže stavebný
odpad nebol v návrhu širšie riešený.
Možno je to tým, že stavebný odpad patrí čiastočne aj do
pôsobnosti stavebného zákona.
My sa nebránime tomu, aby bol tento odpad riešený v stavebnom
zákone, ale túto kompetenciu mohol nový zákon v tomto smere
delegovať.
Zákon je však už schválený. Čo budete robiť ďalej?
Pokúsime sa zapracovať túto problematiku do nového
pripravovaného programu odpadového hospodárstva. Navrhol som
ministerstvu, aby sme zrealizovali spoločné rokovanie
s ministerstvom výstavby, pretože práve v tom rezorte
stavebné odpady vznikajú a môžu sa opätovne použiť.
Kde končí odpad, ktorý stavebné firmy nedajú zhodnotiť?
Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože priamych dôkazov
je málo. Vieme však o viacerých prípadoch stavebných prác,
pri ktorých sa realizovali aj rozsiahle búracie práce, no zo
známych spracovateľov každý potvrdil, že nebol klientom tejto
firmy.
|
Ing. Ludvik Jančo (60) pôsobil na top
manažérskych pozíciách v domácich aj zahraničných
spoločnostiach. V súčasnosti pôsobí na pozícii
výkonného riaditeľa spoločnosti ERSON Recycling v Trenčíne.
Bol členom prípravného výboru pre založenie Združenia na
rozvoj recyklácie stavebného odpadu. Na ustanovujúcom valnom
zhromaždení členov ZRSM v novembri 2011 bol zvolený za
jeho predsedu. V septembri 2014 bol na valnom zhromaždení
medzinárodného združenia EQAR v Írsku zvolený za
viceprezidenta EQAR.
|
To však nevylučuje, že niektorá firma ten odpad zhodnotila.
Spracovateľov stavebného odpadu nie je na trhu toľko, aby sme o
sebe navzájom nevedeli. Na trhu si síce konkurujeme, ale so
zväčšujúcou sa vzdialenosťou od miesta búrania sa znižuje
šanca firmy konkurovať tej, ktorá je bližšie, pretože prepravné
náklady sú veľmi vysoké.
Určite však poznáte konkrétne prípady týchto nelegálnych
skládok.
Odpad končí napríklad v neaktívnych lomoch, tiež
v ťažobných jamách. To znamená, že firma na jednej strane
ťaží, no na druhej strane vzniknutú jamu zaváža. Mnohé
stavebné odpady sa tak vôbec nedostanú do štatistík.
Čo je potrebné z technického hľadiska na to, aby bol
stavebný odpad správne zhodnotený?
Správna recyklácia sa začína vždy správnou demoláciou. To
znamená, že treba odstrániť komponenty, ktoré tam nepatria –
napríklad drevo, železo atď. V Rakúsku majú stavebné firmy
k dispozícii akúsi „kuchársku knihu“, teda formulár,
ktorý musia vyplniť pri demolácii. Jednoducho musia dodržať
určité presné postupy.
Ktoré stavebné odpady majú plusovú ekonomickú hodnotu?
Problém nie je so železom. Výborne uplatnenie má aj betón.
Komplikovanejšie je umiestniť na trh tehlový odpad a tiež
zeminu, ktorá nemá dobré vlastnosti. Možno ju použiť zväčša
len do hlbších vrstiev.
Ako je na tom asfalt?
Závisí to od toho, či ide o tzv. čistý materiál,
alebo materiál s prímesami. Je to však tiež dobre použiteľný
materiál. Zhodnotenie však má obmedzenie – je možné len pri
nízkych teplotách.
Znamená to, že recyklátori môžu poskytnúť klientovi
službu iba za protihodnotu prevzatia vyťaženého materiálu, ktorý
si následne sami zobchodujú?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.