Dňa 19. mája 2015 prebehol v Žofínskom paláci slávnostný
piaty ročník medzinárodnej konferencie Spätný odber. Viac než
štyri stovky poslucháčov tu oslávilo 10 rokov od začiatku
recyklácie elektrozariadení v Českej republike a založenia
kolektívneho systému ASEKOL.
Téma konferencie sa teda logicky ponúkala. Akú púť prešiel
spätný odber elektrozariadení v Českej republike a v zahraničí?
Sú súčasné pravidlá nastavené správne a účelne? Významní
domáci a zahraniční hostia počas série prednášok a
popoludňajšej panelovej diskusie spoločne zhodnotili, či si
dosiahnuté výsledky zaslúžia oslavu.
Odovzdané elektro v červených kontajneroch pomáha zdravotne
postihnutým
Slávnostnú
konferenciu začal Václav Krása, riaditeľ Národnej rady osôb so
zdravotným postihnutím. V symbolickom úvode sa zamyslel nad
súčasnou spoločnosťou. Ako možno prepojiť ekológiu so
sociálnou problematikou? „Euroatlantická spoločnosť sa ocitá
vo fáze, v ktorej si plne uvedomuje úbytok zdrojov a ich
nerovnomerné rozloženie. V spoločnosti vzniká množstvo skupín,
ktoré sú na okraji. Oboje vytvára nestabilitu.
Frustrácia a nespokojnosť so životom sú práve tie dôvody,
ktoré vedú k deštruktívnym tendenciám v spoločnosti. Preto je
spolupráca Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím na
Spätnom odbere a na projekte Koruna za kilo úplne logická,“
vysvetlil Krása. Koruna za kilo má za cieľ podporiť zamestnávanie
osôb so zdravotným postihnutím, príkladne teda prepája ekológiu
sa sociálne problematikou.
Rozšírená
zodpovednosť výrobcov v priebehu štvrťstoročia v ČR i Európe
Pre Thomasa Lindhqvista je tento rok taktiež významným výročím.
Pred 25 rokmi po prvýkrát hovoril o myšlienke rozšírenej
zodpovednosti výrobcov, ktorá stála na začiatku dlhej cesty k
tohtoročnému výročiu. Zhoršujúca sa situácia s odpadmi a
ubúdajúcimi zdrojmi ho priviedla k presvedčeniu o nutnosti
opätovného využitia výrobkov. V roku 1990 bol tak položený
základný myšlienkový kameň recyklácie. Lindhqvist prišiel s
návrhom, ako sa vyvarovať hroziacim ekologickým problémom.
„Hlavným východiskom je motivovať výrobcov tovarov k väčšej
zodpovednosti. Uľahčiť recykláciu už vo fáze dizajnu a výroby!“
povedal Thomas Lindhqvist. A čo podľa neho všetci zúčastnení za
25 rokov dokázali? „V globálnom meradle bola táto myšlienka
prijatá a vznikol nový recyklačný priemysel, ktorý sa postupne
zlepšuje," uzavrel Lindhqvist.
Aký
pohľad na teóriu zaujímajú sami výrobcovia, ktorých sa
bezprostredne týka? Na túto otázku odpovedala Korrina Hegarty zo
Združenia európskych výrobcov domácich spotrebičov so sídlom v
Bruseli. Podľa nej výrobcovia počas rokov uznali vlastnú
zodpovednosť smerom k životnému prostrediu. Teraz podporujú
dlhodobé ekologické záujmy a neustále svoje produkty inovujú.
Korrina Hegarty ďalej predstavila európsku smernicu WEEE, ktorá
je výsledkom nielen ich snaženia. Blížime sa tak k dobe, keď
budú štáty prostredníctvom WEEE politiky čím ďalej viac
tlačené zozbierať toľko elektra, koľko na trh uvedú. Na záver
zdôraznila: „Recyklácia bude vždy a neodmysliteľne spojená
s vysokými nákladmi. Tieto náklady však môžu byť vyvážené
prínosmi z recyklovaných materiálov.“
Ladislav
Trylč z Ministerstva životného prostredia nadviazal: „Od roku
2005 dochádzalo k prudkému nárastu zberu elektrozariadení. V
súčasnosti sa Českej republike darí odobrať približne 30 %
výrobkov, ktoré sa uvedú na trh. Vzhľadom na to, že Európska
únia od roku 2016 dáva za cieľ minimálne 40 %, myslím si, že
budeme mať čo robiť." Takto zhodnotil výzvy, ktoré
spätný odber v budúcnosti čakajú. Napriek tomu pochválil
činnosť kolektívnych systémov: „Tu je nutné povedať, že
kvalita činnosti sa líši.“ ASEKOL ocenil za jedny z
najlepších výsledkov zberu a úspešné osvetové programy.
Skúsenosti z koordinačných centier
Český spätný odber stojí pred množstvom výziev. Blíži sa
zvyšovanie cieľa, ktorý musí Česká republika zberom každoročne
naplniť. Ako sa k tejto úlohe postaviť? O svoje skúsenosti sa
prišiel podeliť Andreas Schuh z Koordinačného centra zberu
elektroodpadu v Rakúsku, ktoré riadi Ministerstvo životného
prostredia. Koordinačné centrum tu slúži na rozdelenie podielov
elektra, ktoré musia jednotlivými kolektívnymi systémami
zozbierať. Medzi ďalšie funkcie centra patrí kontrola,
zaobchádzanie s dátami a riadenia jednotnej, celoštátnej PR
komunikácie.
O
podobnú ukážku dobrej praxe sa s obecenstvom podelil Peter Valent,
riaditeľ zástupca Koordinačného centra zberu elektroodpadu na Slovensku.
Valent vykreslil slovenský systém spätného odberu ako funkčný.
Vynikajúcu úroveň slovenského spätného odberu však pripísal
kvalitnej legislatíve. Veľké očakávania sa vkladajú do nového
zákona o odpadoch z tohto roku. „Zákon sa zameriava na
výrobcov obchádzajúcich plnenie svojich povinností, stanovuje
jasné a spravodlivé pravidlá," hodnotí Valent.
Byrokracia a legislatíva – prekážky spätného odberu?
Potrebu kvalitnej legislatívy zdôraznili tiež ďalší hostia.
Ivana Svobodová z Českej inšpekcie životného prostredia načrtla
problematický vývoj v českej legislatíve. Nedostatočná
legislatíva doposiaľ veľmi limitovala napríklad efektívnu
kontrolnú činnosť úradu a sankcie pre nepoctivé kolektívne
systémy. Nutnosť ďalšej zákonnej úpravy, správne vymedzenie
pojmov a oblastí činnosti musí byť prioritou pre skvalitnenie
českého systému zberu.
Naopak bývalý obecný starosta a podpredseda Poslaneckej
snemovne Petr Gazdík ohodnotil vývoj spätného odberu v obciach
ako úspešný. Vyjadril veľkú spokojnosť s fungovaním systému:
„Keď sa na to pozerám ako starosta, tak je veľmi dobre, že
tento systém existuje. Pretože obce majú neraz obmedzené
možnosti, ako donútiť svojich občanov triediť. Obce však môžu
prispieť predovšetkým názornou agitáciou, osvetou a čo je
najdôležitejšie, môžu pracovať s mládežou,“ povedal. Na
úrovni obcí pripomenul potrebu osvety a práce s mládežou, o
ktorú sa aktívne snaží ASEKOL. Na druhej strane Gazdík upozornil
na vysokú byrokratickú záťaž spojenú s recykláciou, ktorá
môže predstaviteľov obcí demotivovať. Gazdík na záver
poďakoval kolektívnom správcom: „Spätný odber elektra
funguje oveľa lepšie ako u ostatných komodít odpadov,“
uviedol.
Uvoľnená panelová diskusia plná zaujímavých hostí
Po popoludňajšej pauze spríjemnenej obedovým rautom
nasledovala panelová diskusia moderovaná Martinom Veselovským.
Počiatočné problémy so zvukovou technikou účastníci zniesli s
ľahkosťou vyvažovanou pohotovým vtipom moderátora Veselovského.
Panelu sa zúčastnili prednášajúci z prvej časti dňa a prizvaní
odborníci Michal Mazal, zástupca Asociácie spotrebnej elektroniky,
Jan Kořán, právny expert na odpadovú problematiku, Petr Miller,
predseda Zväzu výkupcov a spracovateľov druhotných surovín a
Pavol Drahovzal, predseda Zväzu miest a obcí ČR.
Výhľad do budúcnosti a pochvala pre kolektívne systémy
Diskusia sa symbolicky, pri príležitosti desaťročného jubilea
v Českej republike, venovala pohľadu do budúcnosti. V úvode sa
moderátor pýtal, či sú vôbec potrebné kolektívne systémy.
Účastníci sa zhodli, že ide o najlepší možný variant.
>„Kolektívne systémy sú spoľahlivým, odborným partnerom
municipalít a naopak,“ vyhlásil Drahovzal. Hoci prevládal
názor, že by spätný odber mal zabezpečiť výrobca, splnenie
úlohy nebude možné bez v rovnocenného partnerstva s ostatnými
aktérmi.
Spoločne sa diskutujúci zamysleli nad možnosťou zavedenia
koordinačného centra v Českej republike podľa vzoru Slovenska a
Rakúska. Tento systém v susedných krajinách dlhodobo existuje ako
koordinačný a informačný nástroj. „Desať rokov tu funguje
nejaký systém zberu. Kolektívne systémy si vytvorili vlastné
pod-systémy, ako sú červené kontajnery, a množstvo iných podôb
zberu,“ hodnotil advokát Kořán. Prenesenie modelu do Českej
republiky by sa teda neobišlo bez komplikácií.
Diskusiu nakoniec rozvírila otázka
budúcnosti nádejného konceptu re-use, ktorého princípom je
opätovné využitie výrobku. Mnohí z nás si neuvedomujú, že
koncept re-use už dávno funguje. V Európe ho poznáme z bazárov,
starožitníctiev, z blších trhov. Bude síce široko podporovaným
konceptom a výzvou pre ďalšie desaťročia, zatiaľ ale neexistuje
odpoveď, ako ho legislatívne podchytiť. Tu sa tak hodia úvodné
slová Thomasa Lindhqvista: „Nesúďte možnosť budúcich
zmien.“
V debate panovala zhoda, že český spätný odber prešiel
vývojom a dospel na dobrú, nie však na vynikajúcu úroveň. Nie
je však žiaduce zaspať na vavrínoch. Európska únia nás naopak
prostredníctvom direktív núti k nasadeniu omnoho väčšieho
úsilia v zbere aj v následných činnostiach.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.