Recyklovať je drahé, neekologické a zbytočné, ozýva sa z USA

V roku 1996 John Tierney napísal v New York Times text, v ktorom argumentoval, že recyklácia je v podobe, v akej existuje v Spojených štátoch, celkom nezmyselná. S trochou nadsadenia by sa dal jeho pohľad dokonca zhrnúť ako "Recyklácia je pravdepodobne najmárnotratnejšou aktivitou v dejinách Ameriky".

Tierny priniesol množstvo argumentov, ktorými podkladal tvrdenie, že vo väčšine prípadov recyklovanie odpadu nie je ani ekonomicky rentabilné, ani ekologické. Kritici jeho názoru mu vyčítali, že všetky závery sú predčasné, recyklačný priemysel potrebuje čas, aby začal fungovať efektívne a Američania potrebujú čas, aby sa naučili recyklovať.

To podľa Tierneyho nenastalo ani po dvadsiatich rokoch. "Hoci je pravdou, že povedomie o recyklácii sa rozšírilo, z ekonomického a environmentálneho hľadiska sa nezmenilo vôbec nič," uvádza vo svojej analýze pre New York Times po dvadsiatich rokoch. Napriek dvom desaťročiam úsilia je pre mestá stále nákladnejšie odpad recyklovať než uložiť na skládku.

Na čo konkrétne stĺpčekár New York Times upozorňuje? Tiernyho argumentácia sa dá zhrnúť do štyroch bodov.

1. Náklady vs. výnosy recyklovania

Recyklovanie bolo vždy vytrvalo propagované ako cieľ sám o sebe, nespochybniteľné spoločenské dobro a ľudská cnosť vštepovaná deťom od škôlky po vysokú školu. Výsledkom je dnešný stav, kedy inak vzdelaní a rozhľadení ľudia nemajú ani potuchy o skutočných nákladoch a výnosoch celého procesu.

Mnoho ľudí si, napríklad, určite myslí, že recyklovaním plastových fliaš robia planéte obrovskú službu. Reálne čísla však hovoria inou rečou. Na to, aby sme "vynulovali" dopad skleníkových plynov z jedného spiatočného letu New York - Londýn, potrebujeme zrecyklovať asi 40 000 plastových fliaš, no ak uvažujeme o letenke do prvej triedy, kde každý pasažier zaberá oveľa viac miesta, museli by sme ich zrecyklovať viac než 100 000.

A ani tieto údaje ešte nemusia byť konečné čísla. Podľa oficiálnych odporúčaní by sme mali každú fľašu - podobne ako všetky obaly - pred recyklovaním vypláchnuť. Tu sa však zabúda na to, čo nie je na prvý pohľad vidieť: ak fľašu opláchneme vodou, ktorá sa zohrieva elektrinou na báze fosílnych palív, celkový čistý efekt tohto úkonu môže byť napokon vo zvýšení objemu uhlíka v atmosfére. Inými slovami: emisie, ktoré ušetríte recykláciou fľaše sú nižšie ako emisie, ktoré vznikli pri ohreve vody.

2. Recyklácia a skládky

Jeden z pôvodných cieľov recyklačného hnutia v Amerike bolo, aby sa krajina vyhla kríze spojenej s nedostatkom miesta na nové skládky. Médiami živený strach však nikdy nebol realistický. Vo svojom článku z roku 1996 Tierney preukazuje, že všetok odpad vyprodukovaný Američanmi v najbližších 1000 rokoch by sa zmestil do jednej desatiny z jedného percenta územia vyčleneného na skladovanie odpadu. A iba zlomok z tohto územia by mal byť zničený nenávratne.

Hoci väčšina miest skládky odmieta, vo vidieckych oblastiach USA sa stali vítanou formou ekonomického zisku. Miestnych obyvateľov pritom od nepríjemného výhľadu alebo zápachu oddeľuje dostatočne rozsiahla zeleň. Vďaka tejto skutočnosti preto ani dnes nie sme svedkami avizovaného nedostatku skládkových kapacít a ani nedostatku surových materiálov, ktorým sa pôvodne nerentabilnosť recyklácie zdôvodňovala.

3. Recyklačná ekonomika

Recyklácia ako biznis je na nesprávnych stranách dvoch dlhodobých ekonomických trendov. Kým po celé storočia cena pracovnej sily rastie, reálna cena surovín neustále klesá. Recyklácia je však pritom aktivita, ktorá je náročná na živú ľudskú prácu a jej produktom sú suroviny, ktorých cena stále klesá.

Recyklačný priemysel sa snažil problém riešiť automatizáciou triediaceho procesu, no politici, ktorí usilujú o neustále vyššiu mieru recyklácie, nepretržite predpisujú recykláciu nových materiálov. Ich hodnota je pritom veľakrát zanedbateľná. Čím viac druhov odpadu má byť zrecyklovaných, tým zložitejším sa stáva vytriediť hodnotné materiály od bezcenných.

V meste New York dnes dokonca platí, že čisté náklady na recykláciu jednej tony odpadu sú až o 300 dolárov vyššie, než by stálo uskladnenie odpadu na skládke. V ročnom vyčíslení pritom ide už o milióny dolárov - je to približne polovica rozpočtu určeného na parky v meste. Tie isté peniaze by sa teda dali využiť podstatne rozumnejšie, napríklad, na efektívnejšiu redukciu skleníkových plynov.

4. Recyklácia ako náboženstvo

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.