Právny osud zmlúv s oprávnenými organizáciami po
nadobudnutí účinnosti nového zákona o odpadoch. Článok
vyšiel v mesačníku Odpadové
hospodárstvo, 2015/11.
Aký bude právny osud zmlúv uzatvorených medzi výrobcami
vyhradených výrobkov1
a oprávnenými organizáciami, kolektívnymi organizáciami
alebo tretími osobami (ďalej „oprávnené organizácie“), keď
činnosť oprávnených organizácií prevezmú od 1. 7. 2016
organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej „OZV“)?
OZV nebudú môcť pokračovať v plnení povinností na
základe zmlúv uzatvorených podľa súčasne platného zákona
o odpadoch2.
Na druhej strane, výrobcovia by nemali mať povinnosť akceptovať
nové zmluvy predložené zo strany OZV. Aj keď sa k tomu právo
nevyjadruje jednoznačne, zdá sa, že prijatie nového zákona
o odpadoch výrobcom umožní vystúpenie z pôvodných
zmlúv a zvolenie si nového zmluvného partnera.
Prijatím nového zákona o odpadoch budú mať výrobcovia
odo dňa 1. 7. 2016 povinnosť plniť vyhradené povinnosti3
buď individuálne4,
alebo prostredníctvom jednej OZV a jej systému združeného
nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (t. j. kolektívne).5
S cieľom kolektívneho plnenia vyhradených povinností sú
výrobcovia povinní uzatvoriť s OZV zmluvu o plnení
vyhradených povinností, keďže práve v dôsledku uzatvorenia
takejto zmluvy prechádza zodpovednosť výrobcov za splnenie
vyhradených povinností na OZV.
Podľa nového zákona o odpadoch môže OZV vykonávať
činnosť iba na základe autorizácie na činnosť organizácie
zodpovednosti výrobcov udelenej zo strany Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo“).
Z uvedeného vyplýva, že podľa nového zákona o odpadoch
už nebudú vyhovujúce zmluvy uzatvorené s oprávnenými
organizáciami, ktoré k 1. 7. 2016 nezískajú autorizáciu na
vykonávanie činnosti OZV.6
Použiteľnosť týchto zmlúv je však sporná aj v prípade,
ak sa príslušná oprávnená organizácia stane OZV včas.
Nový zákon o odpadoch, v porovnaní s aktuálnym
zákonom o odpadoch, rozširuje výpočet vyhradených
povinností, ktoré má OZV za výrobcu plniť7.
Navyše v dôsledku prijatia nového zákona o odpadoch
možno predpokladať navýšenie cien za zabezpečenie plnenia
vyhradených povinností.
Problémom môže byť aj situácia, ak má výrobca uzatvorené
zmluvy s viacerými oprávnenými organizáciami, keďže podľa
nového zákona o odpadoch je možné zabezpečovať plnenie
vyhradených povinností iba prostredníctvom jednej OZV.
Uvedené legislatívne zmeny si tak budú vyžadovať zmenu
existujúcich zmlúv na zabezpečenie plnenia vyhradených
povinností. Problematická však môže byť situácia, ak jedna zo
zmluvných strán odmietne k 1. 7. 2016 pristúpiť na takúto
zmenu zmluvy.
Z ustanovenia § 28 ods. 4 písm. b) nového Zákona
o odpadoch vyplýva, že OZV musí s výrobcom uzatvoriť
zmluvu za nediskriminačných podmienok, ak ju o to výrobca
požiada. Z toho možno vyvodiť, že OZV nie je oprávnená
odmietnuť ani zmenu existujúcej zmluvy, a to najmä v prípade
jej zosúladenia s ostatnými zmluvami, a teda v konečnom
dôsledku aj s novým zákonom o odpadoch.
Zákon však neukladá žiadnu povinnosť výrobcovi pristúpiť
na zmenu zmluvy, a to ani z titulu prijatia nového zákona
odpadoch. Preto ak nové podmienky, resp. znenie zmluvy navrhnuté
OZV s cieľom zosúladiť zmluvu s novým zákonom
o odpadoch, výrobcovi z akéhokoľvek dôvodu nevyhovujú,
nie je povinný na ne pristúpiť.
Je iba povinný zabezpečiť si
plnenie vyhradených povinností v súlade s novým zákonom
o odpadoch prostredníctvom inej OZV (prípadne individuálne).
S tým je spojená otázka ako, a či vôbec, môže
takýto výrobca docieliť zrušenie existujúcej zmluvy.8
Na prvý pohľad sa zdá, že riešením by mohlo byť ustanovenie
§ 352 Obchodného zákonníka9
upravujúce nemožnosť plnenia, podľa ktorého sa záväzok stáva
nesplniteľným (a teda tento záväzok zo zákona zaniká)
v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po
uzavretí zmluvy dlžníkovi, zakazujú správanie, na ktoré je
zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo
dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.
Použitie tohto ustanovenia však prichádza do úvahy iba zo
strany Oprávnenej organizácie (ak by nezískala autorizáciu, aj
keď sa o jej získanie riadne snažila) a tiež naráža
na skutočnosť, že zakázané konanie by sa muselo týkať
samotného predmetu zmluvy, pričom prijatím Nového Zákona
o odpadoch došlo skôr k rozšíreniu povinností než
k zákazu niektorých z nich.
Druhou možnosťou je jednostranné odstúpenie od zmluvy jednou
zo zmluvných strán, a to z dôvodu podstatného porušenia
zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou v zmysle ustanovenia
§ 344 Obchodného zákonníka. Uvedený postup prichádza do úvahy,
ak by v dôsledku prijatia Nového Zákona o odpadoch jedna
zo zmluvných strán nemohla plniť svoje povinnosti upravené
v uzatvorenej zmluve, a tým by de facto došlo
k porušeniu jej zmluvných povinností.
Ďalšou možnosťou je aplikácia ustanovenia § 356 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak sa po uzatvorení zmluvy zmarí jej
základný účel, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený, a to
v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva
uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od zmluvy
odstúpiť.
Účelom zmlúv bolo zabezpečiť plnenie povinností výrobcov
prostredníctvom oprávnených organizácií. Za predpokladu, že
v dôsledku legislatívnej zmeny tieto zmluvy už daný účel
nebudú vedieť naplniť, dôjde k zmareniu účelu týchto
zmlúv.
V danej súvislosti však môže byť problematická
požiadavka, že účel zmluvy v nej musí byť výslovne
uvedený.10
Ďalej môže byť komplikáciou ustanovenie § 356 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého strana, ktorá z dôvodu zmarenia
účelu zmluvy od zmluvy odstúpila, je povinná nahradiť škodu,
ktorá tým druhej strane vznikla.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že za danej situácie
prichádzajú do úvahy viaceré riešenia, ani jedno z nich
však nedáva na nastolenú otázku jasnú odpoveď11.
1
Za
výrobcov vyhradených výrobkov považuje zákon č. 79/2015 Z. z.
o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej „Nový Zákon o odpadoch“) jednotne
všetkých výrobcov elektrozariadení, batérií, akumulátorov,
obalov, vozidiel, pneumatík a výrobcov neobalových výrobkov
(ďalej „výrobcovia“). Súčasná odpadová legislatíva ich
označuje rôzne. Napríklad ako povinné osoby, výrobcov batérii
a akumulátorov, a pod.
2
Zákon č.
223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej „Zákon o odpadoch“).
3
Vyhradené
povinností sú definované v ustanovení § 27 odsek 4 písm.
d) až k) Nového Zákona o odpadoch.
4
To znamená
vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným
prúdom odpadu.
5
Tento článok
sa bude ďalej zaoberať problematikou kolektívneho plnenia
vyhradených povinností, teda bude riešiť situácie kedy výrobca
nemá záujem plniť povinnosti individuálne.
6
Z prechodných
ustanovení Nového Zákona o odpadoch vyplýva, že Oprávnené
organizácie sú oprávnené vykonávať činnosť do 30. 6. 2016,
pričom ak majú po uvedenom dátume záujem vykonávať činnosť
ako OZV, musia doručiť na Ministerstvo žiadosť o udelenie
autorizácie najneskôr do 31. 3. 2016. Účinnosť všetkých
rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť OZV vydaných
na základe takejto žiadosti určí Ministerstvo k 1. 7. 2016.
7
Pozri
ustanovenie § 27 ods. 4 písm. d) až k) Nového zákona o odpadoch
a porovnaj ho napríklad s ustanovením § 7 ods. 1 a 8
ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene
zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
8
Za
predpokladu, že zmluva neobsahuje flexibilné výpovedné dôvody
alebo lehoty.
9
Zákon č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
10
Aj keď
v zmluvách často krát nebýva ich účel výslovne uvedený,
väčšinou nie je problém hlavný účel z textu zmluvy
vyvodiť. Podľa nášho názoru by sa predmetné ustanovenie nemalo
vykladať doslovne a prísne formalisticky.
11
Aplikácia
toho-ktorého riešenia závisí tiež od znenia príslušnej zmluvy.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.