Nejasný koniec zmlúv s oprávnenými organizáciami | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Nejasný koniec zmlúv s oprávnenými organizáciami

Právny osud zmlúv s oprávnenými organizáciami po nadobudnutí účinnosti nového zákona o odpadoch. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2015/11.

Nejasný koniec zmlúv s oprávnenými organizáciami

  • Publicistika |  20.11.2015 |  Mag. Bernhard Hager, LL.M., Mgr. Mária Sadloňová | Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Aký bude právny osud zmlúv uzatvorených medzi výrobcami vyhradených výrobkov1 a oprávnenými organizáciami, kolektívnymi organizáciami alebo tretími osobami (ďalej „oprávnené organizácie“), keď činnosť oprávnených organizácií prevezmú od 1. 7. 2016 organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej „OZV“)?

OZV nebudú môcť pokračovať v plnení povinností na základe zmlúv uzatvorených podľa súčasne platného zákona o odpadoch2. Na druhej strane, výrobcovia by nemali mať povinnosť akceptovať nové zmluvy predložené zo strany OZV. Aj keď sa k tomu právo nevyjadruje jednoznačne, zdá sa, že prijatie nového zákona o odpadoch výrobcom umožní vystúpenie z pôvodných zmlúv a zvolenie si nového zmluvného partnera.

Prijatím nového zákona o odpadoch budú mať výrobcovia odo dňa 1. 7. 2016 povinnosť plniť vyhradené povinnosti3 buď individuálne4, alebo prostredníctvom jednej OZV a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (t. j. kolektívne).5

S cieľom kolektívneho plnenia vyhradených povinností sú výrobcovia povinní uzatvoriť s OZV zmluvu o plnení vyhradených povinností, keďže práve v dôsledku uzatvorenia takejto zmluvy prechádza zodpovednosť výrobcov za splnenie vyhradených povinností na OZV.

Podľa nového zákona o odpadoch môže OZV vykonávať činnosť iba na základe autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov udelenej zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo“).

Z uvedeného vyplýva, že podľa nového zákona o odpadoch už nebudú vyhovujúce zmluvy uzatvorené s oprávnenými organizáciami, ktoré k 1. 7. 2016 nezískajú autorizáciu na vykonávanie činnosti OZV.6

Použiteľnosť týchto zmlúv je však sporná aj v prípade, ak sa príslušná oprávnená organizácia stane OZV včas.

Nový zákon o odpadoch, v porovnaní s aktuálnym zákonom o odpadoch, rozširuje výpočet vyhradených povinností, ktoré má OZV za výrobcu plniť7. Navyše v dôsledku prijatia nového zákona o odpadoch možno predpokladať navýšenie cien za zabezpečenie plnenia vyhradených povinností.

Problémom môže byť aj situácia, ak má výrobca uzatvorené zmluvy s viacerými oprávnenými organizáciami, keďže podľa nového zákona o odpadoch je možné zabezpečovať plnenie vyhradených povinností iba prostredníctvom jednej OZV.

Uvedené legislatívne zmeny si tak budú vyžadovať zmenu existujúcich zmlúv na zabezpečenie plnenia vyhradených povinností. Problematická však môže byť situácia, ak jedna zo zmluvných strán odmietne k 1. 7. 2016 pristúpiť na takúto zmenu zmluvy.

Z ustanovenia § 28 ods. 4 písm. b) nového Zákona o odpadoch vyplýva, že OZV musí s výrobcom uzatvoriť zmluvu za nediskriminačných podmienok, ak ju o to výrobca požiada. Z toho možno vyvodiť, že OZV nie je oprávnená odmietnuť ani zmenu existujúcej zmluvy, a to najmä v prípade jej zosúladenia s ostatnými zmluvami, a teda v konečnom dôsledku aj s novým zákonom o odpadoch.

Zákon však neukladá žiadnu povinnosť výrobcovi pristúpiť na zmenu zmluvy, a to ani z titulu prijatia nového zákona odpadoch. Preto ak nové podmienky, resp. znenie zmluvy navrhnuté OZV s cieľom zosúladiť zmluvu s novým zákonom o odpadoch, výrobcovi z akéhokoľvek dôvodu nevyhovujú, nie je povinný na ne pristúpiť.

Je iba povinný zabezpečiť si plnenie vyhradených povinností v súlade s novým zákonom o odpadoch prostredníctvom inej OZV (prípadne individuálne).

S tým je spojená otázka ako, a či vôbec, môže takýto výrobca docieliť zrušenie existujúcej zmluvy.8

Na prvý pohľad sa zdá, že riešením by mohlo byť ustanovenie § 352 Obchodného zákonníka9 upravujúce nemožnosť plnenia, podľa ktorého sa záväzok stáva nesplniteľným (a teda tento záväzok zo zákona zaniká) v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy dlžníkovi, zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

Použitie tohto ustanovenia však prichádza do úvahy iba zo strany Oprávnenej organizácie (ak by nezískala autorizáciu, aj keď sa o jej získanie riadne snažila) a tiež naráža na skutočnosť, že zakázané konanie by sa muselo týkať samotného predmetu zmluvy, pričom prijatím Nového Zákona o odpadoch došlo skôr k rozšíreniu povinností než k zákazu niektorých z nich.

Druhou možnosťou je jednostranné odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán, a to z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou v zmysle ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka. Uvedený postup prichádza do úvahy, ak by v dôsledku prijatia Nového Zákona o odpadoch jedna zo zmluvných strán nemohla plniť svoje povinnosti upravené v uzatvorenej zmluve, a tým by de facto došlo k porušeniu jej zmluvných povinností.

Ďalšou možnosťou je aplikácia ustanovenia § 356 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak sa po uzatvorení zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený, a to v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od zmluvy odstúpiť.

Účelom zmlúv bolo zabezpečiť plnenie povinností výrobcov prostredníctvom oprávnených organizácií. Za predpokladu, že v dôsledku legislatívnej zmeny tieto zmluvy už daný účel nebudú vedieť naplniť, dôjde k zmareniu účelu týchto zmlúv.

V danej súvislosti však môže byť problematická požiadavka, že účel zmluvy v nej musí byť výslovne uvedený.10 Ďalej môže byť komplikáciou ustanovenie § 356 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strana, ktorá z dôvodu zmarenia účelu zmluvy od zmluvy odstúpila, je povinná nahradiť škodu, ktorá tým druhej strane vznikla.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že za danej situácie prichádzajú do úvahy viaceré riešenia, ani jedno z nich však nedáva na nastolenú otázku jasnú odpoveď11.

1 Za výrobcov vyhradených výrobkov považuje zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Nový Zákon o odpadoch“) jednotne všetkých výrobcov elektrozariadení, batérií, akumulátorov, obalov, vozidiel, pneumatík a výrobcov neobalových výrobkov (ďalej „výrobcovia“). Súčasná odpadová legislatíva ich označuje rôzne. Napríklad ako povinné osoby, výrobcov batérii a akumulátorov, a pod.

2 Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o odpadoch“).

3 Vyhradené povinností sú definované v ustanovení § 27 odsek 4 písm. d) až k) Nového Zákona o odpadoch.

4 To znamená vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

5 Tento článok sa bude ďalej zaoberať problematikou kolektívneho plnenia vyhradených povinností, teda bude riešiť situácie kedy výrobca nemá záujem plniť povinnosti individuálne.

6 Z prechodných ustanovení Nového Zákona o odpadoch vyplýva, že Oprávnené organizácie sú oprávnené vykonávať činnosť do 30. 6. 2016, pričom ak majú po uvedenom dátume záujem vykonávať činnosť ako OZV, musia doručiť na Ministerstvo žiadosť o udelenie autorizácie najneskôr do 31. 3. 2016. Účinnosť všetkých rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť OZV vydaných na základe takejto žiadosti určí Ministerstvo k 1. 7. 2016.

7 Pozri ustanovenie § 27 ods. 4 písm. d) až k) Nového zákona o odpadoch a porovnaj ho napríklad s ustanovením § 7 ods. 1 a 8 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8 Za predpokladu, že zmluva neobsahuje flexibilné výpovedné dôvody alebo lehoty.

9 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

10 Aj keď v zmluvách často krát nebýva ich účel výslovne uvedený, väčšinou nie je problém hlavný účel z textu zmluvy vyvodiť. Podľa nášho názoru by sa predmetné ustanovenie nemalo vykladať doslovne a prísne formalisticky.

11 Aplikácia toho-ktorého riešenia závisí tiež od znenia príslušnej zmluvy.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Päť funkcií obalov, na ktoré sa zabúda pri debate o bezobalovom živote

Názor. Päť funkcií obalov, na ktoré sa zabúda pri debate o bezobalovom živote

Obaly nie sú len to, v čom prinášame ako spotrebitelia zakúpený tovar domov, píše Roman Šterbák zo Slovenského združenia pre značkové výrobky.

Ako bolo na Sneme ZOVP 2022 (FOTO)

Ako bolo na Sneme ZOVP 2022 (FOTO)

Združenie organizácii verejných prác SR (ZOVP) sa na pracovnej časti snemu rozrástlo o piatich nových členov.

Recyklačné poplatky musia byť fér, postup niektorých OZV vyvoláva otázky (pohľad právnika)

Recyklačné poplatky musia byť fér, postup niektorých OZV vyvoláva otázky (pohľad právnika)

Porušenie zákazu diskriminácie pritom predstavuje podľa zákona o odpadoch správny delikt OZV, píšu advokáti kancelárie TaylorWessing.