Nórsky inštitút výskumu vody (Norsk institutt for
vannforskning, ďalej NIVA) sa snaží upriamiť pozornosť na
problém mikroplastov v pôde, ktoré v porovnaní
s mikroplastami v oceáne a ich vplyvom na morský
život nie sú veľkým predmetom diskusie.
Mikroplasty v splaškovom kale
Splaškové kaly sú vo svojej podstate odpad, ktorý sa však dá
efektívne využiť v poľnohospodárstve či záhradníctve,
napríklad v podobe hnojiva, ktoré obsahuje mnohé živiny. Do
čistiarní odpadových vôd sa však z domácností, priemyslu
a v dažďovej vode dostáva veľké množstvo mikroplastov,
ktoré sa potom hromadia práve v splaškovom kale.
Mikroplasty
sú drobné plastové čiastočky (1.10-6 m – 5 mm
– pozn. red.), ktoré vznikajú najmä opotrebovávaním
pneumatík, degeneráciou plastových povrchov, akými sú napríklad
umelé trávniky či polymérové farbivá, alebo pri priemyselných
procesoch.
Počas čistenia odpadových vôd viac ako 90 % mikroplastov
zostane prítomných v splaškovom kale a prostredníctvom
neho sa tieto častice dostanú na poľnohospodársku pôdu. Aby bolo
používanie kalu ako hnojiva udržateľné, je potrebná kontrola
hladín nežiaducich látok, ktoré obsahuje.
Splaškový kal ako hnojivo
Mikroplasty môžu byť zásadným problémom, pretože vedci
tvrdia, že tepelne spracovaný splaškový kal môže slúžiť
ako veľmi efektívne hnojivo, ktoré zlepšuje vlastnosti pôdy.
Jeho najväčšou výhodou oproti komerčným hnojivám je opätovné
použitie fosforu, ktorého zdrojom je skalný fosfát.
Keďže tento nerast nie je obnoviteľný, je potrebné fosfor
recyklovať. Táto látka je navyše kľúčovou živinou pre všetko
živé – jej nedostatok v strave môže vážne ohroziť naše
zdravie, deficit v poľnohospodárstve zase obmedzuje
produktivitu plodín. Splaškový kal sa preto ukazuje ako
neobmedzené a z dlhodobého hľadiska udržateľné hnojivo.
Kal z komunálnych čistiarní odpadových vôd je v súčasnom
poľnohospodárstve bežným doplnkom k štandardným hnojivám.
Vo všeobecnosti jeho využitie podlieha dôsledným reguláciám,
keďže by mohol obsahovať rôzne nebezpečné látky. Ako však
upozorňuje
NIVA (Norsk institutt for vannforskning), mikroplasty sa
v programe regulačných opatrení nenachádzajú a ich
potenciálny vplyv na bezpečnosť potravín nebol doposiaľ
dostatočne analyzovaný.
„Údaje zo severských krajín naznačujú, že veľká časť
mikroplastov, ktoré vzniknú v západných spoločnostiach,
skončia v splaškovom kale v čistiarňach odpadových
vôd,“ hovorí výskumník inštitútu Luca Nizzetto.
Množstvo splaškového kalu, ktoré sa využíva ako hnojivo, sa
líši v závislosti od krajiny. V Európe a Severnej
Amerike je takto znova použitých okolo 50%, v Nórsku sa podľa
jeho štatistického úradu využívajú na hnojenie až dve tretiny
kalu.
„Odhadujeme, že každoročne sa do poľnohospodárskej pôdy
v Európe a Severnej Amerike dostane 110 000 až
730 000 ton mikroplastov, čo je viac ako súčasné odhadované
množstvo mikroplastov v oceáne.“
Problémom je nedostatok vedomostí
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.