Hnojivá zo splaškového kalu obsahujú znepokojujúce množstvo mikroplastov, hovorí nová štúdia

Mikroplasty v splaškovom kale

Splaškové kaly sú vo svojej podstate odpad, ktorý sa však dá efektívne využiť v poľnohospodárstve či záhradníctve, napríklad v podobe hnojiva, ktoré obsahuje mnohé živiny. Do čistiarní odpadových vôd sa však z domácností, priemyslu a v dažďovej vode dostáva veľké množstvo mikroplastov, ktoré sa potom hromadia práve v splaškovom kale.

Mikroplasty sú drobné plastové čiastočky (1.10^-6 m – 5 mm – pozn. red.), ktoré vznikajú najmä opotrebovávaním pneumatík, degeneráciou plastových povrchov, akými sú napríklad umelé trávniky či polymérové farbivá, alebo pri priemyselných procesoch.

Počas čistenia odpadových vôd viac ako 90 % mikroplastov zostane prítomných v splaškovom kale a prostredníctvom neho sa tieto častice dostanú na poľnohospodársku pôdu. Aby bolo používanie kalu ako hnojiva udržateľné, je potrebná kontrola hladín nežiaducich látok, ktoré obsahuje.

Splaškový kal ako hnojivo

Mikroplasty môžu byť zásadným problémom, pretože vedci tvrdia, že tepelne spracovaný splaškový kal môže slúžiť ako veľmi efektívne hnojivo, ktoré zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho najväčšou výhodou oproti komerčným hnojivám je opätovné použitie fosforu, ktorého zdrojom je skalný fosfát.

Keďže tento nerast nie je obnoviteľný, je potrebné fosfor recyklovať. Táto látka je navyše kľúčovou živinou pre všetko živé – jej nedostatok v strave môže vážne ohroziť naše zdravie, deficit v poľnohospodárstve zase obmedzuje produktivitu plodín. Splaškový kal sa preto ukazuje ako neobmedzené a z dlhodobého hľadiska udržateľné hnojivo.

Kal z komunálnych čistiarní odpadových vôd je v súčasnom poľnohospodárstve bežným doplnkom k štandardným hnojivám. Vo všeobecnosti jeho využitie podlieha dôsledným reguláciám, keďže by mohol obsahovať rôzne nebezpečné látky. Ako však upozorňuje NIVA (Norsk institutt for vannforskning), mikroplasty sa v programe regulačných opatrení nenachádzajú a ich potenciálny vplyv na bezpečnosť potravín nebol doposiaľ dostatočne analyzovaný.

„Údaje zo severských krajín naznačujú, že veľká časť mikroplastov, ktoré vzniknú v západných spoločnostiach, skončia v splaškovom kale v čistiarňach odpadových vôd,“ hovorí výskumník inštitútu Luca Nizzetto.

Množstvo splaškového kalu, ktoré sa využíva ako hnojivo, sa líši v závislosti od krajiny. V Európe a Severnej Amerike je takto znova použitých okolo 50%, v Nórsku sa podľa jeho štatistického úradu využívajú na hnojenie až dve tretiny kalu.

„Odhadujeme, že každoročne sa do poľnohospodárskej pôdy v Európe a Severnej Amerike dostane 110 000 až 730 000 ton mikroplastov, čo je viac ako súčasné odhadované množstvo mikroplastov v oceáne.“

Problémom je nedostatok vedomostí

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.