NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Hnojivá zo splaškového kalu obsahujú znepokojujúce množstvo mikroplastov, hovorí nová štúdia

Nórsky inštitút výskumu vody (Norsk institutt for vannforskning, ďalej NIVA) sa snaží upriamiť pozornosť na problém mikroplastov v pôde, ktoré v porovnaní s mikroplastami v oceáne a ich vplyvom na morský život nie sú veľkým predmetom diskusie.

Hnojivá zo splaškového kalu obsahujú znepokojujúce množstvo mikroplastov, hovorí nová štúdia

Mikroplasty v splaškovom kale

Splaškové kaly sú vo svojej podstate odpad, ktorý sa však dá efektívne využiť v poľnohospodárstve či záhradníctve, napríklad v podobe hnojiva, ktoré obsahuje mnohé živiny. Do čistiarní odpadových vôd sa však z domácností, priemyslu a v dažďovej vode dostáva veľké množstvo mikroplastov, ktoré sa potom hromadia práve v splaškovom kale.

Mikroplasty sú drobné plastové čiastočky (1.10-6 m – 5 mm – pozn. red.), ktoré vznikajú najmä opotrebovávaním pneumatík, degeneráciou plastových povrchov, akými sú napríklad umelé trávniky či polymérové farbivá, alebo pri priemyselných procesoch.

Počas čistenia odpadových vôd viac ako 90 % mikroplastov zostane prítomných v splaškovom kale a prostredníctvom neho sa tieto častice dostanú na poľnohospodársku pôdu. Aby bolo používanie kalu ako hnojiva udržateľné, je potrebná kontrola hladín nežiaducich látok, ktoré obsahuje.

Splaškový kal ako hnojivo

Mikroplasty môžu byť zásadným problémom, pretože vedci tvrdia, že tepelne spracovaný splaškový kal môže slúžiť ako veľmi efektívne hnojivo, ktoré zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho najväčšou výhodou oproti komerčným hnojivám je opätovné použitie fosforu, ktorého zdrojom je skalný fosfát.

Keďže tento nerast nie je obnoviteľný, je potrebné fosfor recyklovať. Táto látka je navyše kľúčovou živinou pre všetko živé – jej nedostatok v strave môže vážne ohroziť naše zdravie, deficit v poľnohospodárstve zase obmedzuje produktivitu plodín. Splaškový kal sa preto ukazuje ako neobmedzené a z dlhodobého hľadiska udržateľné hnojivo.

Kal z komunálnych čistiarní odpadových vôd je v súčasnom poľnohospodárstve bežným doplnkom k štandardným hnojivám. Vo všeobecnosti jeho využitie podlieha dôsledným reguláciám, keďže by mohol obsahovať rôzne nebezpečné látky. Ako však upozorňuje NIVA (Norsk institutt for vannforskning), mikroplasty sa v programe regulačných opatrení nenachádzajú a ich potenciálny vplyv na bezpečnosť potravín nebol doposiaľ dostatočne analyzovaný.

Údaje zo severských krajín naznačujú, že veľká časť mikroplastov, ktoré vzniknú v západných spoločnostiach, skončia v splaškovom kale v čistiarňach odpadových vôd,“ hovorí výskumník inštitútu Luca Nizzetto.

Množstvo splaškového kalu, ktoré sa využíva ako hnojivo, sa líši v závislosti od krajiny. V Európe a Severnej Amerike je takto znova použitých okolo 50%, v Nórsku sa podľa jeho štatistického úradu využívajú na hnojenie až dve tretiny kalu.

Odhadujeme, že každoročne sa do poľnohospodárskej pôdy v Európe a Severnej Amerike dostane 110 000 až 730 000 ton mikroplastov, čo je viac ako súčasné odhadované množstvo mikroplastov v oceáne.“

Problémom je nedostatok vedomostí

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
mikroplasty

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ako rástlo množstvo plastov v oceáne? Pozrite si grafy

Ako rástlo množstvo plastov v oceáne? Pozrite si grafy

Mieru znečistenia oceánov plastami vyhodnocuje zariadenie, ktoré už šesťdesiat rokov zbiera vzorky planktónu.

Do infraštruktúry triedeného zberu treba investovať dvojnásobne, tvrdia zástupcovia výrobcov

Do infraštruktúry triedeného zberu treba investovať dvojnásobne, tvrdia zástupcovia výrobcov

Na financovanie triedeného zberu obalov a neobalov, ktoré zabezpečí splnenie požiadaviek EÚ, bude treba až 80 miliónov eur, predpokladá OZV ENVI-PAK.

Ako môže mesto motivovať obyvateľov k separácii? V Leeds majú interaktívne koše

Ako môže mesto motivovať obyvateľov k separácii? V Leeds majú interaktívne koše

V anglickom meste začali zbierať jednorazové poháre od kávy a do ulíc pribudli kontajnery, ktoré fúkajú bubliny. Kampaň sa teší úspechu.