Plasty môžu byť aj prínosom pre hospodárstvo EÚ, tvrdí analýza

Recyklácia a pracovné miesta

Pokiaľ by EÚ dosiahla zhruba 80 percentný podiel recyklácie plastov, do celoeurópskej ekonomiky by to prinieslo približne 700 miliónov eur v podobe úspor. Druhotné materiály sú totiž zhruba o 10 percent lacnejšie.

Navyše by sa tým vytvorili nové pracovné miesta. V odvetví recyklácie je totiž väčší priestor pre zamestnanie nových ľudí ako v sektoroch spaľovania a skládkovania.

Podľa Bourguignona väčším spracovávaním plastov by sa EÚ mohla prepracovať aj k vyššej sebestačnosti a nebola by tak závislá na dovoze ropy. V neposlednom rade by sa tým aj znížili emisie skleníkových plynov.

Bariéry rozvoja

Na druhej strane Bourguignon uviedol aj možné riziká, ktoré by mohli stáť v ceste za väčšou recykláciou. Sú nimi prípadné nízke ceny ropy na svetových trhoch, ako aj nedostatočné investície.

Odhaduje sa, že napríklad len odvetvie obalov, ktoré je najväčším spotrebiteľom plastov, bude potrebovať v nasledujúcich rokoch miliardy eur do nových investícií.

Brusel považuje plasty ako najlepší príklad tradičného ekonomického prístupu - vyťaženie, spracovanie, spotrebovanie a odhodenie. Môžu však poslúžiť taktiež ako vhodný príklad pre cirkulárnu ekonomiku, kde sa odpad následne spracováva a zhodnocuje.

Už viac ako 100 rokov

Komerčná výroba plastov začala v roku 1907, pričom boli znakom moderného spotrebného života. V roku 2014 výrobcovia celosvetovo vyprodukovali 311 miliónov ton plastu, čo je oproti roku 1964 dvadsaťnásobne viac.

Odborníci odhadujú, že do konca polovice tohto storočia by sa mohla globálna výroba plastov až štvornásobne zvýšiť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.