Editoriál. Veľké plastové problémy v malej Európe

Je to dosť veľký nervák ako v napínavej detektívke. Priebeh „čínskej krízy druhotných surovín“ dáva európskym plánovačom šťastných zajtrajškov zjavne zabrať.

Čínski súdruhovia sa totiž rozhodli začať obmedzovať import odpadu na spracovanie v krajine. Rozum v tomto rozhodnutí nehľadajte, zjavne tu ide skôr o zlepšenie imidžu krajiny, ktorá predsa nemôže mať povesť špičkového spracovateľa druhotnej suroviny.

Zákaz dovozu sa týka aj väčšiny odpadových plastov, čo pocítili producenti najmä u tých horšie vytriedených, teda menej bonitných.

Trh je tak preplnený plastovým odpadom nízkej kvality a niet spracovateľa, ktorý by o surovinu mal záujem.

Ozaj, nepripomína vám to niečo?

Na prelome tisícročí, teda na počiatku vzniku politiky zhodnocovania odpadov na Slovensku, slovenskí plánovači vnútili výrobcom povinnosť zhodnocovať a recyklovať rôzne tovary. Vytvorili tak dopyt po spracovaní odpadov.

Ekonomická zákonitosť hovorí jasne, že ak existuje dopyt, tak ponuka zvyčajne vznikne sama, no vtedajších úradníkov tieto znalosti zjavne obišli. Takže vymysleli Recyklačný fond, do ktorého budú musieť platiť výrobcovia, aby potom úradníci na fonde mohli vybraným šťastlivcom tento vyzbieraný majetok rozdávať.

Česť fungujúcim závodom, ale pochopiteľným dôsledkom hlúpeho nápadu s fondom je, že viaceré fondom podporené prevádzky dnes už neexistujú, iné zase dlhodobo živoria a potrebujú ďalšie a ďalšie priame dotácie alebo vládnu reguláciu, ktorá by im prihrala povinných platiteľov faktúr.

V dôsledku čínskej krízy dnes hovoria európski lobisti zo združenia Plastics Recycling Europe o tom, že „náhla zmena podmienok na trhu ukazuje potrebu zaviesť skutočný a udržateľný trh s odpadom v Európe.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.