Ako sa ázijské krajiny zaoberajú znečistením plastmi?

Neslávne známym faktom je, že ázijské krajiny patria medzi najväčších znečisťovateľov na svete a sú za to všeobecne kritizované.

Podľa údajov štatistického portálu Statista.com patrí prvých 5 miest v rebríčku Číne, Indonézii, Filipínam, Vietnamu a Srí Lanke.

Najmä v poslednej dobe však mnohé ázijské krajiny kolektívne iniciujú úsilie o odstránenie a redukciu tvorby zbytočného odpadu.

Čína

V roku 2008, ešte pred olympijskými hrami Čína zakázala všetky tenké plastové tašky a požiadala maloobchodníkov, aby vyberali daň za tie hrubšie. To podľa Asian Correspondent viedlo k zníženiu ich spotreby až o dve tretiny.

Krajina tiež značne obmedzila dovoz plastového odpadu od začiatku roka 2018. Pred zákazom bola Čína najvýznamnejším dovozcom takéhoto odpadu na svete.

V roku 2016 krajina doviezla 7,3 milióna ton odpadových plastov v hodnote 3,7 miliardy USD, čo predstavuje 56% svetového dovozu, informovala agentúra Reuters.

Indonézia

Počas obdobia dažďov sa tisíce ton odpadu, ktoré skončili v miestnych vodných tokoch spláchnu do oceánu. Krajina je po Číne druhým najväčším znečisťovateľom oceánov na svete.

S cieľom ukončiť tento proces sa najnovšie indonézska vláda prihlásila znížiť množstvo odpadu končiaceho v mori do roku 2025 až o 70 %. Napomôcť tomu má aj miliarda dolárov určená na financovanie súvisiacich činností.

Používanie plastu sa ešte v roku 2016 rozhodla tamojšia vláda obmedziť zavedením poplatku v prepočte jeden cent na plastovú tašku v obchodoch v 23 najväčších mestách krajiny. Opatrenie viedlo ku zníženiu tohto druhu odpadu produkovaného nakupujúcimi v Jakarte o 40 %.

Dobrým príkladom je aj Surabaya, ktorá svojich obyvateľov motivuje k recyklácii iným spôsobom. V druhom najväčšom meste v Indonézii totiž môžu po novom cestujúci platiť za autobus výmenou za použitý plast.

Slumy v Jakarte. Foto: Wikimedia Commons

Bangladéš

Málokoho by napadlo, že práve Bangladéš je prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla zákaz plastu.

Tamojšia vláda zakázala tenšie plastové tašky už v roku 2002. Učinila tak po zistení, že práve odpad z nich výrazne prispel k ničivým záplavám v roku 1998 kvôli tomu, že upchal kanalizačný systém.

Tým sa začal pozitívny domino efekt, ktorý povzbudil ďalšie krajiny ako Austrália a Čína, aby ju nasledovali.

Obyvatelia Bangladéše taktiež zmenili nákupné návyky a každodenný život vďaka tomu, že obchodníci v bangladéšskom hlavnom meste odmietli predávať svoje výrobky v polyetylénových vreckách.

Foto: Flickr

Kambodža

Kambodža je ďalšou krajinou, ktorá sa snaží svojich obyvateľov povzbudiť k nižšej produkcii odpadu tým, že spotrebiteľom v supermarketoch účtujú za používanie plastových vreciek poplatok.

Vláda sa tiež snaží zakázať výrobu, dovoz a distribúciu tých, ktoré sú tenšie ako 0,03 mm a majú menej ako 30 cm na šírku, informoval Asian Correspondent.

Krajina má v pláne obmedziť používanie plastových tašiek v roku 2019 o 50 percent. Dodatočné poplatky za ich používanie sa budú realizovať v celej krajine do roku 2020.

Hongkong

V roku 2015 Hongkong nariadil zákon, ktorý vyžaduje, aby všetci predajcovia vrátane tých na trhoviskách účtovali spotrebiteľom za plastové vrecko najmenej 0,50 HKD (cca 5 centov).

Konečným cieľom systému poplatkov je u spotrebiteľov vypestovať zvyk priniesť si vlastnú tašku (tzv. BYOB = bring your own bag).

Zdá sa, že vláda berie nový zákon naozaj vážne. Napríklad v roku 2016 dostal majiteľ potravín v Hongkongu ako prvý pokutu vo výške 5 000 HK (553 eur) za to, že neúčtoval zákazníkom plastové tašky.

Nedávno tiež došlo k tomu, že Čína zakázala dovoz 32 druhov tuhého odpadu do Hongkongu vrátane elektronického odpadu, ktorý je tiež zdrojom znečistenia plastom.

Opustené zariadenie na spracovávanie elektronického odpadu pomocou kyselín pri vodnom toku v Guyiu, Čína. Foto: Wikipedia.org

India

Odpadové hospodárstvo v Indii prechádza v súčasnosti komplexnou reformou. Vláda sa zaviazala rozšíriť zodpovednosť výrobcov plastov za odpady a vyraďovanie nerecyklovateľných viacvrstvových plastov.

Krajina chce zvýšiť opakované použitie tohto odpadu najmä pri výstavbe ciest a energetickom zhodnotení odpadu. Okrem toho India zakázala dovoz plastového odpadu zo zahraničia, a to vrátane PET fliaš. 

Zákaz plastov na jedno použitie prišiel v súlade s rozhodnutím najvyššieho súdu v hlavnom meste Dillí po sťažnostiach na  ich nezákonné hromadné spaľovanie na troch miestnych skládkach. Tie boli obvinené zo znečistenia ovzdušia, napísal The Independent.

Indický Národný zelený tribunál (NGT) zakázal príbory, tašky, poháre a iné formy plastov na jedno použitie. Džammú, Kašmír a ďalších 17 štátov a území, ktoré riadi Naí Dillí zaviedli úplný zákaz predaja a používania plastových tašiek a vrecúšok.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.