Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Vedeli ste, že v práci pracujú?

Zdá sa, že na ministerstve životného prostredia majú už všetky výhrady oponentov voči zavedeniu zálohovania nápojových obalov kompletne „na saláme“ a namiesto toho, aby čelili otázke, prečo sa rozhodli zaviesť drahý systém v čase, keď to nie je potrebné ani efektívne, stavili na lacný populizmus.

Editoriál. Vedeli ste, že v práci pracujú?

Takže si dali spraviť prieskum. A do prieskumu položili také otázky, aby im prišli žiadané odpovede.

V prieskume verejnej mienky sa ministerstvo (cez objednávateľa SAŽP) napríklad spýtalo, či by respondenti privítali, aby sa plastové fľaše a plechovky z nápojov zálohovali tak, ako sa v súčasnosti zálohujú sklenené fľaše.

Fajn. Koľko percent obyvateľov však dnes reálne využíva zálohovanie sklenených fliaš?

Prieskum respondentom preventívne nepripomenul, že „drobným“ rozdielom medzi zálohovaním plastovej a sklenenej fľaše je ten, že v prípade skla sa zálohujú iba pivné fľaše, ktoré zákazníci nakupujú čoraz menej, no v prípade PET a plechoviek pôjde o drvivú väčšinu nápojov, z ktorých obaly budú musieť zaviezť neporušené, teda „nafúknuté“ do predajne, aby sa im vrátil záloh. To pre nich znamená neporovnateľne viac osobnej námahy a diskomfortu pri skladovaní fliaš.

Druhé „pozabudnutie“ prišlo hneď v druhej otázke: „Súhlasili by ste so zálohovaním aj v prípade, ak by to malo znamenať zvýšenie ceny nápoja v plastovej fľaši o 12 centov a v plechovke o 10 centov, a túto sumu by vám po vrátení vyplatili naspäť?“

Otázka znie logicky. Lenže s tým vyplatením naspäť to nie je také jednoznačné. Podľa návrhu zákona sa totiž za vrátenie zálohu považuje aj jeho započítanie na účely vyrovnania inej peňažnej pohľadávky. Takže fyzicky vyplatené nazad v skutočnosti nemusia byť, väčšinou ani nebudú a otázka teda dosť zavádza.

Ako vidíme, kúzlo prieskumov často nespočíva v tom, aké otázky položiť, ale aké nepoložiť. V prípade najnovšieho prieskumu sa to zadávateľovi podarilo excelentne, takže nepoložil ani otázku, či respondenti súhlasia, aby ich vláda prinútila zaplatiť 80-miliónové náklady na zavedenie systému a každoročnú päťmiliónovú stratu, ktorú odhadli analytici, iba s tým cieľom, že sa tým zvýši miera zálohovania zo 70 na 90 percent.

Pri znalosti týchto čísiel by prieskum dozaista dopadol celkom inak. To by však jeho zadávatelia nesmeli konať štýlom „akú odpoveď chceš, takú otázku polož“.

A aby toho nebolo dosť, tak okrem pokrúteného prieskumu úradníci minuli veľké peniaze na kampaň v najväčších médiách, v ktorej hneď v prvej vete tvrdia, že plastové fľaše už nepatria viac do koša. Čo je, samozrejme, lož.

A v tom istom bizarnom spote informujú aj o tom, že ministerstvo pripravuje zákon o zálohovaní.

Nuž, vážení úradníci, proti gustu žiaden dišputát. Odkedy však vašu chuť informovať nás, že ste v práci a v tej práci sa aj venujete nejakej práci (konkrétne príprave zákona), musíme povinne zaplatiť cez spoločné štrukturálne fondy?

Reklamou, v ktorej oznamujete, čo robíte, ste strelili capa.

Radovan Kazda
šéfredaktor 

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/03.


Diskusia (0)

  1. bugorcik@metal.sk12.03.2019 (10:41)
    Dobrý deň, opakovane sa vo Vašom časopise Odpadové hospodárstvo stretávam s názorom, že zálohovanie PET fliaš (prípadne hliníkových plechoviek) ak nepotrebné a neefektívne... hlavne teda z hľadiska "hospodárstva", tj. že je to drahé, zvýšenie miery návratnosti obalov málo výrazné a pre podnikateľov s odpadmi nevýhodné. Skúsili ste sa však pozrieť na to aj z hľadiska životného prostredia? Skúste sa prosím prejsť teraz, keď ešte nie sú na stromoch listy, údolím viacerých riek (napr. Hornád, Hnilec, Bodva, ale isto sa ich nájde takých viac) a uvidíte také množstvo plastového odpadu (hlavne PET), že by ste možno tento Váš postoj mohli trochu prehodnotiť. Navyše ide o návrh Ministerstva životného prostredia, nie hospodárstva, tak je asi logické, že im ide viac o to prostredie, ako o podnikateľov (alebo by to tak aspoň malo byť...).
  2. bugorcik@metal.sk12.03.2019 (11:43)
    Dobrý deň, opakovane sa vo Vašom časopise Odpadové hospodárstvo stretávam s názorom, že zálohovanie PET fliaš (prípadne hliníkových plechoviek) ak nepotrebné a neefektívne... hlavne teda z hľadiska "hospodárstva", tj. že je to drahé, zvýšenie miery návratnosti obalov málo výrazné a pre podnikateľov s odpadmi nevýhodné. Skúsili ste sa však pozrieť na to aj z hľadiska životného prostredia? Skúste sa prosím prejsť teraz, keď ešte nie sú na stromoch listy, údolím viacerých riek (napr. Hornád, Hnilec, Bodva, ale isto sa ich nájde takých viac) a uvidíte také množstvo plastového odpadu (hlavne PET), že by ste možno tento Váš postoj mohli trochu prehodnotiť. Navyše ide o návrh Ministerstva životného prostredia, nie hospodárstva, tak je asi logické, že im ide viac o to prostredie, ako o podnikateľov (alebo by to tak aspoň malo byť...).
  3. mikasrotba@gmail.com16.03.2019 (10:16)
    bugorcik@metal.sk nie úplne súhlasím s Vaším názorom. Je pravda že je potrebné zvýšiť zber triedených obalov ale nedá sa povedať že by bolo zálohovanie efektívne. Okrem toho, že je to finančne náročný "pokus" nie je jasné, ako sa so "zálohovanými" obalmi bude ďalej nakladať. Uvedomte si, že plast nie je sklo. Plastovú fľašu nemôžte umyť a použiť znova aj niekoľko krát ako je to pri skle. Tú treba zrecyklovať. Podobne je to z Al plechovkami. Takže najskôr treba domyslieť proces recyklácie a potom riešiť, ako zvýšiť zber. Okrem toho skôr vidím riešenie v hustejšej sieti zberných nádob a nie dva kontajnery na plasty pre celé sídlisko. pekný deň
  4. polak.kontakt@gmail.com18.03.2019 (16:03)
    Dobrý deň, je to pre mňa prekvapujúci postup, pretože PET fľaše sa darí recyklovať oproti ostatným plastom dramaticky dobre. Problém sú všetky tie sáčky, detské hračky, tégliky a plastové obaly od potravín, vyrobené z "300" druhov plastov, ktoré by mal identifikovať na triediacej linke "jednoduchý pracovník" pohmatom. Ale ani ho to nikto nejde učiť, pretože tu aj tak nemáme koncového spracovateľa na takéto plasty a nikto to nechce. Jediné peniaze, ktoré si zberovka dokáže zarobiť sú PET fľaše, tzn. že o toľko mu jeho OZV dá menej peňazí. Opačne, ak PET fľaše nebude zbierať zberovka, OZV mu o túto sumu bude musieť dať navyše, tzn. že bude musieť zvýšiť ceny pre baličov, tzn. že firmy budú mať ešte vyššie náklady pri už dnes vysokých cenách. Dodávateľ automatov s objednávkou na 80 mil. + ďalší zisk z nevybratých záloh, bude ale spokojný. Pekne zabalený balíček na minutie super sumy, ale celkové výsledky nás až tak nezaujímajú. Mohol by to prosím Vás už niekto spraviť poriadne, aby sme mali aj výsledky, ale neminuli pritom majetok. V iných krajinách to totižto ide.... Polák

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Na túto otázku sme hľadali odpoveď v rámci analýz zberných nádob na odpady, kde organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len OZV) NATUR-PACK zabezpečuje a financuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi neobalových výrobkov z triedeného zberu komunálneho odpadu v zazmluvnených obciach.

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Triedený zber má podľa názoru obcí veľké rezervy z viacerých dôvodov. Aké riešenia pre triedenie odpadu navrhujú?

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálny recyklačný program v Nórsku prináša takmer stopercentné výsledky. Ostatné krajiny sa ku nim chodia učiť “škandinávsky model“.