Zdá sa, že na ministerstve životného prostredia majú už všetky výhrady oponentov voči zavedeniu zálohovania nápojových obalov kompletne „na saláme“ a namiesto toho, aby čelili otázke, prečo sa rozhodli zaviesť drahý systém v čase, keď to nie je potrebné ani efektívne, stavili na lacný populizmus.
Takže si dali spraviť prieskum. A do prieskumu položili také otázky, aby im prišli žiadané odpovede.
V prieskume verejnej mienky sa ministerstvo (cez objednávateľa SAŽP) napríklad spýtalo, či by respondenti privítali, aby sa plastové fľaše a plechovky z nápojov zálohovali tak, ako sa v súčasnosti zálohujú sklenené fľaše.
Fajn. Koľko percent obyvateľov však dnes reálne využíva zálohovanie sklenených fliaš?
Prieskum respondentom preventívne nepripomenul, že „drobným“ rozdielom medzi zálohovaním plastovej a sklenenej fľaše je ten, že v prípade skla sa zálohujú iba pivné fľaše, ktoré zákazníci nakupujú čoraz menej, no v prípade PET a plechoviek pôjde o drvivú väčšinu nápojov, z ktorých obaly budú musieť zaviezť neporušené, teda „nafúknuté“ do predajne, aby sa im vrátil záloh. To pre nich znamená neporovnateľne viac osobnej námahy a diskomfortu pri skladovaní fliaš.
Druhé „pozabudnutie“ prišlo hneď v druhej otázke: „Súhlasili by ste so zálohovaním aj v prípade, ak by to malo znamenať zvýšenie ceny nápoja v plastovej fľaši o 12 centov a v plechovke o 10 centov, a túto sumu by vám po vrátení vyplatili naspäť?“
Otázka znie logicky. Lenže s tým vyplatením naspäť to nie je také jednoznačné. Podľa návrhu zákona sa totiž za vrátenie zálohu považuje aj jeho započítanie na účely vyrovnania inej peňažnej pohľadávky. Takže fyzicky vyplatené nazad v skutočnosti nemusia byť, väčšinou ani nebudú a otázka teda dosť zavádza.
Ako vidíme, kúzlo prieskumov často nespočíva v tom, aké otázky položiť, ale aké nepoložiť. V prípade najnovšieho prieskumu sa to zadávateľovi podarilo excelentne, takže nepoložil ani otázku, či respondenti súhlasia, aby ich vláda prinútila zaplatiť 80-miliónové náklady na zavedenie systému a každoročnú päťmiliónovú stratu, ktorú odhadli analytici, iba s tým cieľom, že sa tým zvýši miera zálohovania zo 70 na 90 percent.
Pri znalosti týchto čísiel by prieskum dozaista dopadol celkom inak. To by však jeho zadávatelia nesmeli konať štýlom „akú odpoveď chceš, takú otázku polož“.
A aby toho nebolo dosť, tak okrem pokrúteného prieskumu úradníci minuli veľké peniaze na kampaň v najväčších médiách, v ktorej hneď v prvej vete tvrdia, že plastové fľaše už nepatria viac do koša. Čo je, samozrejme, lož.
A v tom istom bizarnom spote informujú aj o tom, že ministerstvo pripravuje zákon o zálohovaní.
Nuž, vážení úradníci, proti gustu žiaden dišputát. Odkedy však vašu chuť informovať nás, že ste v práci a v tej práci sa aj venujete nejakej práci (konkrétne príprave zákona), musíme povinne zaplatiť cez spoločné štrukturálne fondy?
Reklamou, v ktorej oznamujete, čo robíte, ste strelili capa.
Radovan Kazda
šéfredaktor
Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/03.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.