NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Tyrania dobrých (eko)úmyslov

Vo svetoznámom denníku The Guardian sa rozhodli ešte intenzívnejšie zdôrazňovať potrebu ochrany životného prostredia. Redaktor pre životné prostredie Damian Carrington ohlásil radikálny krok redakcie.

Tyrania dobrých (eko)úmyslov

Foto: Pixabay

Ak si myslíte, že redaktori začnú chodiť do práce peši alebo na bicykloch, či začnú praktizovať zero waste, tak ste na omyle.

Veľká výzva si žiada väčšie činy, takže v The Guardian sa rozhodli, že zavedú nové pojmy pre pomenovanie niektorých javov, ktoré súvisia s klimatickými zmenami.

aktualizovanom vydaní svojho „style guide“, teda akéhosi zoznamu definícií pojmov na písanie článkov v denníku, upresňujú: „Klimatická zmena sa už nepovažuje za presné vyjadrenie závažnosti situácie; namiesto toho v článkoch používame slovné spojenia ako núdzový stav v oblasti klímy, klimatická kríza alebo klimatická porucha“.

V newspeaku, ktorým chcú ukázať prstom na hrdlorezov tejto spoločnosti, odporúčajú tiež nahradiť „globálne otepľovanie“ výrazom „globálne vykurovanie“ a prestať používať slová „klimatický skeptik“ a nahradiť ich pojmom „klimatický popierač“.

Väčšina bývalých „klimatických skeptikov“ totiž podľa The Guardian napriek tomu, že čelí ohromujúcim vedeckým dôkazom, popiera klimatické zmeny, alebo to, že sú spôsobené ľudskou činnosťou.

Radovan Kazda

Článok od Damiana Carringtona vzbudil na Slovensku na sociálnych sieťach obrovský pozitívny ohlas najmä v kruhoch aktivistov v ochrane životného prostredia a tiež zo strany fanúšikov nového lídra prieskumov preferencií politických strán. Viacerí z nich požadujú, aby „popierači“ boli verejne zosmiešnení.

Nuž, presadzovať slobodu a liberálnu demokraciu je veľmi fajn, ale pozor na fakty a spôsob argumentácie, lebo sa veľmi rýchlo môže zvrhnúť k socializmu alebo k snahe obmedzovať niekoho práva.

Napríklad najznámejšia vedecká štúdia z roku 2016, ktorá hovorí o 97 % konsenze vedcov v otázke vplyvu človeka na zmeny klímy (z nej pochádza najrozšírenejší argument o tzv. vedeckom konsenze), cituje aj predchádzajúce podobné štúdie v minulosti. Napríklad štúdiu z roku 2009, ktorá hovorí o 82 % konsenze (u tzv. „earth scientists“) a 97 % u 200 najpublikovanejších z nich.

Štúdia z roku 2010 konštatuje 66 %, resp. 97 %. Štúdia z roku 2007 o 84 % (u členov AMS/AGU).

Čo z toho vyplýva? To, že ani v čase pozitívneho ošiaľu šírenia slušnosti a dobra by sme nemali zabudnúť, že korektné pochybovanie je základným predpokladom existencie vedy, bez ktorého by veda neexistovala, ale stala by sa náboženstvom.

Šikanovať ľudí za to, že pochybujú, alebo pochybovali, je čistým náboženstvom. A najmilitantnejším zvrhlým náboženstvom je, keď šíritelia slušnosti začnú prirovnávať tých, ktorí korektne vedecky pochybujú, k popieračom účinku očkovania, „plochozemistom“, „chemtrailsistom“ či k liečiteľom Savom.

Žiaľ, takýchto militantných veriacich, ktorí sa dožadujú verejného znemožnenia oponentov za to, že pochybovali alebo pochybujú korektne, je aj na Slovensku medzi slušnými a vzdelanými ľuďmi veľmi veľa.

Veda nepotrebuje konsenzus. Potrebujú ho politici. Ak však začnú s ušľachtilými ideálmi zasahovať do slobody prejavu alebo trhu, môže to viesť k ničivým dôsledkom.

Niektorí liberálni ekonómovia nazývajú takéto konanie aj „tyraniou dobrých úmyslov“.

Radovan Kazda
Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2019/06 


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Prečo obce zostali bez OZVčiek?

Prečo obce zostali bez OZVčiek?

Na výzvu ZMOS, ktorá apeluje na KC obaly, aby urýchlene určilo všetkým mestám a obciam zmluvných partnerov, zareagoval na sociálnej sieti LinkedIn Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Poplatky výrobcov za obaly nezodpovedajú nákladom na ich spracovanie

Poplatky výrobcov za obaly nezodpovedajú nákladom na ich spracovanie

V iných krajinách EÚ sa poplatky za obaly zásadne líšia, za plasty a nápojové kartóny sa platí výrazne viac než za sklo alebo papier.

Plytvanie potravinami majú na svedomí hlavne domácnosti. Čo vyhadzujeme najčastejšie?

Plytvanie potravinami majú na svedomí hlavne domácnosti. Čo vyhadzujeme najčastejšie?

Domácnosti na Slovensku vyhadzujú najmä chlieb a pekárenské výrobky či ovocie a zeleninu, ukázal prieskum.