NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Spaľovne odpadov ako strategická infraštruktúra a zástavba mimoriadneho národného významu

Súdny dvor EÚ sa vyjadril k tomu, či môže vnútroštátna legislatíva kvalifikovať zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov ako „strategickú infraštruktúru a zástavbu mimoriadneho národného významu“.

Spaľovne odpadov ako strategická infraštruktúra a zástavba mimoriadneho národného významu

Foto: Fotolia

  • Publicistika
  • 07.07.2019
  • Mgr. Adam Oleš, Mag. Annamária Tóthová

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí z 8. mája 2019 vo veci Associazione „Verdi Ambiente e Societa - Aps Onlus? a i., vec C-305/18, vyložil znenie dvoch smerníc na úseku životného prostredia a nakladania s odpadmi, pričom potvrdil, že označenie spaľovní odpadu ako strategickej infraštruktúry a zástavby mimoriadneho národného významu s cieľom zjednodušiť povoľovací proces je v súlade s rešpektovaním zásady hierarchie odpadového hospodárstva, avšak je nevyhnutné vykonať strategické posudzovanie dokumentu, v ktorom sú spaľovne takto označené.

Spor vo veci samej

Súdny dvor Európskej únie („SDEÚ“) vykladal v tomto rozhodnutí ustanovenia dvoch smerníc; smernice o odpade1 a smernice SEA2 v súvislosti s talianskym vnútroštátnym právom, konkrétne dekrétom predsedu Rady ministrov.

Dve talianske združenia na ochranu životného prostredia žalovali talianske štátne orgány, pričom sa žalobou domáhali zrušenia vyššie uvedeného dekrétu predsedu Rady ministrov. Žalobné dôvody sa dajú rozdeliť do dvoch skupín.

V prvej skupine sú zaradené dôvody spočívajúce v porušení zásady hierarchie odpadového hospodárstva (článok 4 a 13 smernice o odpade) dekrétom, ktorý označil spaľovacie zariadenia ako „strategickú infraštruktúru a zástavbu mimoriadneho významu“.

Hierarchia odpadového hospodárstva totiž pred spaľovanie (za predpokladu, že jeho súčasťou je energetické či iné zhodnocovanie) kladie iné metódy nakladania s odpadom (predchádzanie vzniku, príprava na opätovné použitie, recyklácia), ktoré v dekréte neboli označené ako strategické.

V druhej skupine sú potom dôvody založené na skutočnosti, že prijatiu dekrétu nepredchádzalo strategické environmentálne posudzovanie ohľadom zvýšenia kapacít zariadení na spaľovanie odpadu.

Predložené otázky

Taliansky súd sa SDEÚ pýtal, či zásada „hierarchie odpadového hospodárstva“ v zmysle smernice o odpade bráni takej vnútroštátnej právnej úprave (v tomto prípade uvedenému dekrétu), ktorá kvalifikuje zariadenia na spaľovanie odpadov ako „strategickú infraštruktúru a zástavbu mimoriadneho národného významu“.

SDEÚ pripúšťa, že hierarchia odpadového hospodárstva predstavuje cieľ, ktorý ponecháva určitú mieru voľnej úvahy členským štátom a nenúti ich zvoliť si riešenie predchádzania vzniku odpadu a konkrétneho nakladania s ním. Členské štáty majú preto prijímať také opatrenia, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok bez ohrozovania zdravia ľudí či poškodzovania životného prostredia.

Argumenty talianskej vlády uvádzali, že takto určené zariadenia predstavujú integrovaný a moderný systém nakladania s komunálnym a podobným odpadom, pričom zaručujú národnú bezpečnosť a sebestačnosť. Cieľom takejto kvalifikácie je aj racionalizácia a zjednodušenie postupu udeľovania povolení s úmyslom napraviť neexistenciu primeranej vnútroštátnej siete nakladania s odpadmi, ktorá už bola talianskej vláde vyčítaná v starších rozsudkoch SDEÚ.

V tejto súvislosti platí, že ak si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z európskej legislatívy, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku SDEÚ. Jedným z týchto opatrení mal byť práve uvedený dekrét.

Členský štát si má zvoliť najvhodnejší spôsob dodržiavania zásady hierarchie odpadového hospodárstva, musí však dodržiavať ostatné ustanovenia tejto smernice, ktoré stanovujú konkrétnejšie povinnosti.

SDEÚ preto vyložil články 4 a 13 smernice o odpade takým spôsobom, že tieto nebránia vnútroštátnej legislatíve, ktorá kvalifikuje zariadenia na spaľovanie odpadov ako „strategickú infraštruktúru a zástavbu mimoriadneho národného významu“, pokiaľ je táto právna úprava zlučiteľná s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, ktoré stanovujú konkrétnejšie povinnosti.

V ďalšej otázke SDEÚ poskytoval talianskemu súdu svoje výkladové stanovisko, či dekrét spadá pod pojem „plány a programy“, teda či ide o strategický dokument v zmysle smernice SEA, ktorý by mohol mať významné účinky na životné prostredie a v dôsledku toho by mal podliehať predchádzajúcemu environmentálnemu posudzovaniu (SEA).

SDEÚ vysvetľuje, že výklad pojmu „plány a programy“ zahŕňa nielen ich vypracovanie, ale aj ich zmenu, berúc do úvahy skutočnosť, aby požiadavky, ktoré môžu mať významné environmentálne účinky, boli predmetom environmentálneho posudzovania. V zmysle staršej judikatúry SDEÚ pripomína, že pre vnútroštátny súd je kľúčový krok overenie, či dekrét vymedzuje rámec odsúhlasenia budúceho rozvoja projektov.

Talianska vláda síce argumentovala, že dekrét predstavuje výhradne iba referenčný rámec, avšak SDEÚ takéto tvrdenie odmietol. Vysvetlil, že okolnosť, že dekrét vykazuje určitý stupeň abstrakcie a sleduje cieľ transformácie existujúceho rámca, odzrkadľuje jeho programové alebo plánované smerovanie, čo nepredstavuje prekážku pri zaradení pod pojem „plány a programy“ podľa smernice SEA.

SDEÚ tiež pripomína, že cieľom smernice SEA je nielen prispieť k ochrane životného prostredia, ale aj umožniť účasť verejnosti na rozhodovacom procese, pričom environmentálne posudzovanie sa má vykonať čo najskôr, aby jeho závery mohli ešte ovplyvniť prípadné rozhodnutie.

SDEÚ teda potvrdil, že dekrét, ktorý stanovuje zvýšenie kapacity existujúcich zariadení na spaľovanie odpadu a predpokladá vybudovanie nových zariadení tohto druhu, patrí pod pojem „plány a programy“ v zmysle smernice SEA, keďže môže mať významné environmentálne účinky a v dôsledku toho musí podliehať predchádzajúcemu environmentálnemu posudzovaniu.

Záver

Vzhľadom na aktuálnu situáciu na Slovensku a tiež očakávané uzatvorenie väčšieho počtu skládok v relatívne krátkej budúcnosti stojí za zváženie, či podobne, ako v predmetnom prípade, nie je vhodné stanoviť technológie na nakladanie s odpadmi vrátane spaľovní, ich potenciálnu vnútroštátnu kapacitu ako aj regióny, v ktorých sa zariadenia potrebné na splnenie vnútroštátnych potrieb musia vytvoriť alebo posilniť, prostredníctvom strategického dokumentu a definovať ich ako strategickú infraštruktúru a zástavbu mimoriadneho národného významu.

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie

Mgr. Adam Oleš, Mag. Annamária Tóthová
Eversheds Sutherland Dvořák Hager, advokátska kancelária, s.r.o.

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2019/07.


Mohlo by vás zaujímať

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

To, že je nejaký produkt bez obalu, automaticky neznamená, že nevytvára odpad. Obaly, naopak, zabraňujú plytvaniu potravinami a môžu znížiť uhlíkovú stopu, tvrdí odborník Ivo Benda.

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Ako máte nakladať s elektroodpadom? Kam s ním a aké sú vaše povinnosti?

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Cena za skládkovanie sa v najbližších rokoch dotiahne na cenu za energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.